Domáce násilie

Právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje jednotnú definíciu domáceho násilia. Domáce násilie je protiprávne konanie, ktoré z hľadiska závažnosti môže napĺňať skutkovú podstatu priestupku (najmä priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) alebo trestného činu. 

Domáce násilie je špecifické v tom, že k nemu dochádza v intímnych vzťahoch medzi najbližšími osobami a má hlboký dopad na celú rodinu. Ide o násilie, ktorého cieľom je ovládať alebo utláčať inú bytosť, a to ponižovaním a vyvolávaním strachu a to slovným, fyzickým a citovým týraním. Obeť je vystavovaná násiliu zas a znova, pretože medzi ňou a páchateľom je blízky vzťah. 

Trestný zákon neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia. V Trestnom zákone sú obsiahnuté skutkové podstaty niektorých trestných činov, ktoré možno podradiť pod definíciu tzv. domáceho násilia. Sem patrí trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona ako špeciálne ustanovenie vo vzťahu k trestným činom proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti.

 § 208 Týranie blízkej osoby a zverenej osoby 

(1) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie 

a)    bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b)   bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

c)    nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

d)   vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e)    neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. 

(2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 

a)    a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)   z osobitného motívu,

c)    hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo

d)   závažnejším spôsobom konania. 

(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb. 

Z uvedenej skutkovej podstaty trestného činu je zrejmé, že je vo vzťahu špeciality k takým trestným činom ako sú trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 a § 156 Trestného zákona, trestný čin znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona, trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, trestný čin vydierania podľa § 189 Trestného zákona a trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona. 

Ďalej je konanie, ktoré možno za určitých okolností v individuálnych prípadoch posudzovať ako akt domáceho násilia, obsiahnuté spravidla v kvalifikovaných skutkových podstatách trestných činov, v ktorých kvalifikačným znakom je objekt útoku, tzv. chránená osoba, ktorou sa podľa § 139 Trestného zákona rozumie aj dieťa, blízka osoba a odkázaná osoba. 

Základné informácie pre obete

Každé trestné oznámenie je polícia povinná prijať. Trestné oznámenie možno podať na najbližšom útvare Policajného zboru alebo prokurátorovi. Takéto podanie v rámci trestného konania možno v zmysle § 62 ods. 1 Trestného poriadku urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná. 

V prípade telefonického oznámenia domáceho násilia na linku 158 operačný dôstojník vyšle na miesto hliadku Policajného zboru za účelom preverenia oznámenia a zabránenia páchateľovi v pokračovaní páchania trestnej činnosti, ak k nemu dochádza. V prípade, že došlo k zraneniu obete, hliadka Policajného zboru zabezpečí podľa závažnosti zranení poskytnutie prvej pomoci a privolanie rýchlej zdravotnej pomoci. 

 Novelizácia zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) s účinnosťou od 15.12.2008 rozšírila oprávnenia policajta o oprávnenie vykázať zo spoločného obydlia. 

Podľa ustanovenia § 27a zákona o Policajnom zbore je policajt oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 48 hodín od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. 

Na základe vyhodnotenia aplikácie uvedeného oprávnenia v policajnej praxi bol Národnou radou Slovenskej republiky dňa 28.10.2009 prijatý zákon č. 495/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý s účinnosťou od 01.01.2010 upravil plynutie lehoty trvania vykázania zo spoločného obydlia tak, že počas soboty, nedele a sviatku sa plynutie 48-hodinovej lehoty prerušuje. Plynutie lehoty pokračuje najbližší nasledujúci pracovný deň. 

Podstatou tohto inštitútu je poskytovanie ochrany ohrozeným osobám vykázaním násilníka zo spoločného obydlia na 48 hodín policajtom, čím tento inštitút vytvára pre ohrozenú osobu časový priestor, aby počas trvania vykázania podala na príslušný súd návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku. Doručením takéhoto návrhu na súd sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

 Ak sa policajt dozvedel o tom, že sa stal trestný čin, je povinný vo veci konať, a to aj v prípade, že poškodený (obeť) nechce podať trestné oznámenie. Vyplýva to zo zásady oficiality, ktorá je upravená v § 2 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorej ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Táto zásada môže byť prelomená niekoľkými výnimkami, medzi nimi dispozíciou poškodeného súhlasiť s trestným stíhaním páchateľa za podmienok uvedených v § 211 Trestného poriadku. 

Trestné činy súvisiace s domácim násilím patria medzi tzv. oficiálne delikty, s výnimkou trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 157 a § 158 Trestného zákona (ublíženie na zdraví z nedbanlivosti) a trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona. Pri oficiálnych deliktoch sa súhlas poškodeného s trestným stíhaním páchateľa nevyžaduje.   

Policajt pri prvom kontakte s poškodenou osobou jej poskytne v písomnej forme informácie o jej právach v trestnom konaní a organizáciách na pomoc poškodeným vrátane služieb nimi poskytovaných. Tiež je povinný túto o jej právach poučiť a poskytnúť jej plnú možnosť na ich uplatnenie.

Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva jej zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc obetiam trestných činov. V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej alebo zverenej osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán alebo poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. 

V mnohých prípadoch obete domáce násilie neoznámia polícii či už zo strachu z pomsty páchateľa a z možného stupňovania jeho agresívneho konania, prípadne z obavy z rozpadu vzťahu či manželstva, alebo napríklad aj z dôvodu jej ekonomickej závislosti na páchateľovi, ktorý je v mnohých prípadoch živiteľom rodiny.  

V tejto súvislosti obetiam domáceho násilia odporúčame využiť služby niektorej z mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú pomoc obetiam trestných činov, vrátane domáceho násilia. Tieto inštitúcie im môžu pomôcť zorientovať sa v ich právach a možnostiach a nájsť odvahu prestrihnúť bludný kruh násilia.

Zdroj: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad kriminálnej polície

Pridaj komentár