Procesné pravidlo určujúce dôkazné povinnosti a zodpovednosť za ich nesplnenie. V rámci opatrení na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a eliminácie diskriminácie sa dôkazné bremeno presúva na žalovanú stranu.
V súlade s princípom rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami prenáša Smernica EÚ č.97/80/EHS, založená na precedenčnom práve Európskeho súdneho dvora, dôkazné bremeno z obžaloby na žalovanú stranu (výrok Európskeho súdneho dvora zo 17. 10. 1997, prípad C 109/88 Danfoss /1989/ECR 3199, ods. 16).
Prenesenie dôkazného bremena na žalovanú stranu je v legislatíve SR obsiahnuté od roku 2001 v Zákonníku práce z 2. júla 2001. V § 13, ktorý sa venoval zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch, sa v ods. 5 konštatovalo: „Zamestnávateľ je povinný preukázať, že nedošlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania.“ Od prijatia Zákona 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), ktorý rozšíril zákaz diskriminácie z pracovnoprávnej oblasti aj na iné sféry spoločenského života, je úprava dôkazného bremena obsahom tejto normy. V § 11, ods. 2 sa hovorí: „Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca predloží súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.“
Z dikcie antidiskriminačnej normy sa zdá, akoby vracala úpravu dôkazného bremena do predchádzajúceho právneho stavu (povinnosť dokazovania leží na strane žalobcu či žalobkyne). Až riešenie konkrétnych prípadov ukáže, ako bude v praxi odstavec vykladaný a využívaný. Smernica EÚ o dôkaznom bremene sa v zákone neuvádza ani v Zozname preberaných právnych aktov ES a EÚ (Príloha k zákonu č. 365/2004 Z.z.).
Zdroj : Jarmila Filadelfiová, http://slovnik.aspekt.sk