Prístup k výchove a vzdelávaniu, ktorý rešpektuje práva detí a dôsledne uplatňuje rovnosť príležitostí chlapcov a dievčat; zohľadňuje individuálne sociálne prostredie dieťaťa a snaží sa tak predchádzať akejkoľvek diskriminácii (nielen rodovej).
Východiskom pri jej uplatňovaní je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor o právach dieťaťa (1991; podpísala ho aj SR; zmluvné štáty v ňom o. i. deklarujú, že výchova dieťaťa má smerovať k príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a náboženskými skupinami).
Podľa zásad rodovo citlivej výchovy musí mať každé dieťa prístup k rozvoju svojich schopností alebo záujmov v akejkoľvek oblasti, a to bez ohľadu na to, či je chlapec alebo dievča. Rodovo citlivá výchova rešpektuje individualitu každého človeka a odmieta rodové stereotypy. Nebezpečenstvo rodových stereotypov nespočíva len v porušovaní princípu rovnosti príležitostí, ale aj v tom, že je prekážkou plnohodnotného rozvoja osobnosti. Mocenská asymetria medzi mužmi a ženami, ktorú rodové stereotypy reprodukujú a fixujú, vedie k akceptácii násilia páchaného na ženách, dokonca vytvára podmienky pre násilie (násilie v intímnych vzťahoch, sexualizované násilie, psychické problémy z pocitu zlyhania pri napĺňaní rodovej roly).
Na Slovensku sa princípy rodovo citlivej výchovy porušujú na všetkých stupňoch a druhoch škôl. Zohrávajú tu úlohu osobné postoje učiteliek a učiteľov a učebné texty (aj učebné osnovy).
Na Slovensku sa líšia predstavy o realizácii zákazu diskriminácie na základe pohlavia v procese inštitucionalizovanej výchovy; ide o tri hlavné prístupy:
1. Rovnosť v zmysle rovnakosti. Inštitucionalizovaná výchova sa prispôsobuje mužskej rodovej role, pretože tá sa chápe ako norma. Tento model prináša predstavu úspešného človeka ako takého, ktorý sa naplno venuje svojej práci, využíva svoje schopnosti. Podmienky pre takýto „úspech“ však nie sú porovnateľné. Domáca (súkromná) sféra ostáva záležitosťou žien (a navyše je odsunutá z primárnej oblasti záujmu). Už vopred sú teda ženy postavené do situácie, že ak chcú dosiahnuť takto definovaný „úspech“, majú značne znevýhodnenú pozíciu.
2. Striktná deľba práce na základe rodu. Fixuje stereotypné rodové roly muža a ženy, ktoré obsahujú nerovnováhu moci – tak v spoločnosti, ako aj v rodine. Túto nerovnováhu vyvažuje zdôrazňovaním úcty k ženám a „posvätnosti“ matiek. Uzatvára tak ženy v domácej sfére, prípadne v tzv. pomáhajúcich profesiách.
3. Rovnosť príležitostí znamená, že tak muži, ako aj ženy majú rovnakú možnosť venovať sa svojej profesionálnej sebarealizácii, podieľať sa spoločne na výchove detí, bez ohľadu na to, či je niekto mužom alebo ženou. Eliminuje stereotypy, ktoré uzatvárajú jednotlivcov do vzorov, ktoré im nemusia vyhovovať. Vytvára priestor, aby jednotlivec mohol využívať svoje schopnosti podľa vlastných predstáv.
Zdroj: Monika Bosá, http://slovnik.aspekt.sk