V našej spoločnosti ostáva veľká miera rodovej nerovnosti skrytá a nepriama. Veľmi často sa stáva, že zákony a politiky jednoducho udržiavajú v oblasti rodových vzťahov status quo. Skutočnú rodovú rovnosť dosiahneme len vtedy, keď si plne uvedomíme rozsah nepriamej diskriminácie mužov a žien, a začneme ju riešiť.
Formálna rovnosť („de jure“) je iba prvým krokom k skutočnej rovnosti („de facto“). Muži a ženy totiž majú rôzne životné podmienky a sú konfrontované s rôznymi problémami a očakávaniami. K vyrovnávaniu minulej i súčasnej diskriminácie je niekedy potrebné využiť rozdielne zaobchádzanie a vyrovnávacie opatrenia. Tieto sú obsahom rodovej politiky.
Diskriminácia žien je zrejmá, keď sa pozrieme na štatistiky a analýzy rodových rozdielov, a to vo všetkých oblastiach. Analýzy týchto rozdielov ukazujú, že vo väčšine prípadov sú rozdiely usporiadané hierarchicky, teda ženám pridelené pozície sú menejcenné, menej atraktívne, menej perspektíve a sú spojené s menšími šancami a profitom ako pozície mužov. Práca a aktivita žien je v tejto spoločnosti vnímaná druhoradá, je jej venovaná menšia pozornosť a nehrá na verejnosti významnú úlohu. Predovšetkým rozdelenie spoločensky potrebnej práce na platenú a neplatenú, na verejnú a súkromnú (príkladom neverejnej a neplatenej práce je starostlivosť o deti a domácnosť) je jedným zo zásadných mechanizmov, ktorými sa tvoria dnes existujúce rodové pomery.[i]
Rodové pomery sú určované vo svojej podstate pomermi spoločenskými, ktoré rozhodujú o prerozdeľovaní práce, peňazí a moci.
Rodová politika (niekedy sa používa pojem rodovo citlivá politika) je politika, ktorej základom je pojem rod ako výsledok socializácie a nie biologická kategória ženy. Rodová politika vychádza z faktu, že aj muži majú svoj rod a netvoria univerzálnu ľudskú normu. [ii] Rodová politika sa zaoberá pomermi medzi rodmi, ktoré nie sú nemenné, naopak. Takáto politika citlivo analyzuje, vyhodnocuje a zohľadňuje rozdielne východiská, potreby a životné situácie mužov a žien a zohľadňuje ich pri tvorbe zákonov a politických stratégií a opatrení.
Rodovo neutrálne politiky nie sú primárne zamerané na mužov alebo na ženy a predpokladá sa, že majú rovnaký dopad na mužov aj na ženy. Zvyčajne však sú skôr rodovo slepé.
Rodovo slepé politiky sú také, u ktorých sa neuvažuje v rozdielnym dopadom na mužov a ženy a považujú sa za rodovo neutrálne; v skutočnosti však majú či už priamy alebo nepriamy rozdielny dopad na určité skupiny žien a mužov