Možnosť verejne prejaviť vlastné názory na základe slobody myslenia, svedomia a náboženského presvedčenia a nebyť za to v žiadnom ohľade sankcionovaný, patrí k fundamentálnym ideám demokratického zriadenia, rovnako ako k základným ľudským právam a slobodám. Určiť prípustnú mieru ich obmedzenia v záujme ochrany spoločenského zriadenia a súčasne stanoviť hierarchicky usporiadaný katalóg ľudských práv a slobôd pre možnosť ich efektívnejšieho uplatňovania v praxi, sa javí ako nekončiaci zápas.

Problém

Nerovnaké zaobchádzanie na základe vlastného náboženského presvedčenia, myslenia či prejaveného svedomia je možné vnímať v oblasti pracovnoprávnych vzťahov i v ďalších spoločenských situáciách (počínajúc problematikou vzdelávania detí končiac právom na rituálne zabíjanie zvierat predpísaným spôsobom alebo nosenie náboženských symbolov na verejnosti).

Najčastejšie dochádza k diskriminácii ľudí s menšinovou náboženskou orientáciou, najmä ak svoju vieru preukazujú a praktizujú viditeľným spôsobom. Podľa prieskumu Agentúry pre základné práva EÚ sú mnohí európski moslimovia vystavení diskriminácii v oblasti zamestnávania, vzdelávania a bývania bez ohľadu na ich etnický pôvod a/alebo náboženské prejavy. Diskriminácia moslimov sa môže spájať s prejavmi islamofóbie a s rasistickou a xenofóbnou neznášanlivosťou, keďže tieto prvky sú často navzájom prepletené. Z dostupných údajov o obetiach diskriminácie vyplýva, že moslimovia v Európe sú nadmerne zastúpení v oblastiach s nízkou úrovňou bývania, pričom je ich vzdelanie pod bežným priemerom a miera nezamestnanosti nadpriemerná. Často pracujú v odvetviach, v ktorých sa vyžaduje nižšia kvalifikácia. Ako skupina majú moslimovia nadpočetné zastúpenie v odvetviach s nízkymi príjmami. Veľa európskych moslimov, najmä mladých ľudí, sa na ceste za svojím sociálnym vzostupom stretáva s prekážkami. To všetko by mohlo vyvolať pocit beznádeje a sociálneho vylúčenia. Rasizmus, diskriminácia a vytlačenie na okraj spoločnosti sú závažnými hrozbami pre integráciu a súdržnosť spoločnosti.

Ochrana pred diskrimináciou

Pri posudzovaní diskriminácie dochádza v praxi k problémo s výkladom pojmov. Výklad pojmu náboženstvo a viera sa pokúsil už niekoľkokrát poskytnúť Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach, do súčasnosti však stále neexistuje legálna definícia. Napr. náboženstvo pre účely konania o azyle v zmysle tzv. kvalifikačnej smernice má zahŕňať najmä zastávanie teistického, neteistického a ateistického presvedčenia, účasť na alebo zdrţanie sa oficiálnych obradov v súkromí alebo na verejnosti, sám alebo v spoločnosti iných, iných náboženských úkonov alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboţenskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením.

V zmysle Antidiskriminačného zákona 11 c) sa za diskrimináciu z dôvodu  z dôvodun áboženského vyznania alebo viery sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého náboženského vyznania alebo viery a aj diskriminácia fyzickej osoby bez náboženského vyznania,

Právo cirkví na výnimky

Právo cirkví na sebaurčenie predstavuje oprávnenú výnimku zo zákazu diskriminácie vo vzťahu k zamestnancom cirkevných organizácii alebo v iných súkromných organizáciách založených na náboženstve alebo viere. Uvedená možnosť cirkví a svetonázorových spoločností je obsiahnutá napr. v čl. 4 ods. 2 Smernice č. 2000/78/ES a pripúšťa oprávnenosť ich požiadavky vyžadovať od osôb, ktoré pre ne pracujú, aby sa správali lojálne a úprimne s étosom organizácie.

Podobne slovenský právny poriadok v § 8 zákona č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon) upravuje výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu náboženstva a viery akceptáciou práva cirkvi na sebaurčenie: “Ak ide o registrované cirkvi, náboženské spoločnosti a iné právnické osoby, ktorých činnosť je založená na náboženstve alebo viere, nie je diskrimináciou rozdielne zaobchádzanie z dôvodu náboženského vyznania alebo viery, ak ide o zamestnanie v týchto organizáciách alebo vykonávanie činností pre tieto organizácie a podľa povahy týchto činností alebo v kontexte, v ktorom sa vykonávajú, tvorí náboženstvo alebo viera osoby základnú oprávnenú a odôvodnenú požiadavku povolania.”  Viac tu

Zdroje:

DISKRIMINÁCIA NA ZÁKLADE NÁBOŽENSTVA A VIERY – EURÓPSKY A NÁRODNÝ PRÁVNY RÁMEC. MAREK ŠVEC Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Slovenská republika

FRA: Hlavné témy správy EUMC „Moslimovia v Európskej únii: diskriminácia a islamofóbia“