Diskriminácia na základe pohlavia (rodová diskriminácia)

Otázkam rodovej rovnosti je venovaná osobitná stránka www.gender.gov.sk

Z veľkej časti tvorí túto diskrimináciu pohľad na ženu na základe predsudkov a rodovo stereotypných očakávaniach, založených na vnímaní role muža a ženy v spoločnosti.  Rodové stereotypy vedú k vytláčaniu žien a mužov z rôznych sfér oblastí života, podľa toho, aká rodová rola a hodnota sa v týchto oblastiach ženám alebo mužom pripisuje. Ide napr. o paušálne spochybňovanie schopností žien v politike a na druhej strane o spochybňovanie schopností mužov pri starostlivosti o deti.

Rodová rovnosť je spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi. Vychádza z princípu, že „všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami“. Môže znamenať tak rovnaké zaobchádzanie, ako aj zaobchádzanie rozdielne, ale spravodlivé z hľadiska práv, výhod, povinností a možností.

Podľa Rady Európy „rovnosť žien a mužov znamená rovnaké zviditeľnenie, rovnakú právomoc a rovnakú účasť mužov i žien vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života.“

Rodová rovnosť nestojí v protiklade k rôznorodosti jednotlivých mužov a žien. Je alternatívou k súčasnej spoločenskej hierarchii, ktorá znevýhodňuje najmä ženy. Cieľom rodovej rovnosti je vytvoriť rešpektujúci priestor pre každú ženu a každého muža, aby sa mohli realizovať v živote podľa svojich prianí a schopností a neboli obmedzovaní rodovými stereotypmi.

Diskriminácia žien je „akékoľvek rozlišovanie, vylúčenie alebo obmedzenie na základe pohlavia, ktorého dôsledkom alebo cieľom je narušiť alebo zrušiť uznanie, požívanie vážnosti alebo uplatnenie sa žien, bez ohľadu na ich rodinný stav, na základe rovnosti mužov a žien, ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti“.

Diskriminácia žien je zrejmá, keď sa pozrieme na štatistiky a analýzy rodových rozdielov vo všetkých oblastiach.

Problém

Znevýhodnenú pozíciu žien (nielen) v pracovnom procese v slovenských podmienkach spôsobuje niekoľko navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov, o. i. aj tradičné rozdelenie rodových rolí a nedostatok vyrovnávacích opatrení, ale v neposlednom rade aj nedostatok sociálnych služieb, ktoré by umožňovali lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života.

  • V otázke zamestnanosti žien na Slovensku je situácia porovnateľná s krajinami EÚ, hoci ju ovplyvňujú pre nás špecifické faktory ako väčšie regionálne rozdiely a málo pracovných miest na menšie úväzky. Miera ekonomickej aktivity je u žien o 1pätinu nižšia ako u mužov. Najväčšie rozdiely sa prejavujú v zamestnanosti v preddôchodkovom veku; tento trend odráža predovšetkým problémy žien nad 45 rokov s uplatnením sa na trhu práce.
  • Ženy na Slovensku sú v pracovnom procese konfrontované s horizontálnou i vertikálnou segregáciou. Horizontálna segregácia sa prejavuje v tom, že existujú celé sektory, v ktorých sa koncentrujú ženy, a ktoré sú (práve preto) horšie ohodnocované a odmeňované. V oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne služby a školstvo tvoria ženy až 80 % pracovnej sily, v sektore verejnej správy 70 %. Naopak, v súkromnom sektore s vyššími zárobkami predstavujú ženy iba 41 % zo všetkých zamestnancov. Rodové rozdiely sú najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muži – podnikatelia.
  • Stále pretrvávajú výrazné rozdiely v platovom ohodnotení žien a mužov, keď ženy zarábajú za porovnateľnú prácu v priemere o 18% menej ako muži). Napriek veľmi dobrej vzdelanostnej úrovni žien (na Slovensku dokonca vyššej ako u mužov), ženy nedosahujú porovnateľné zárobky s mužmi, nakoľko vzdelanie v ´typicky ženských oblastiach´ je oceňované nižšie.
  •  Rozdiely v platovom ohodnotení sa prenášajú aj do rozdielov v zabezpečení mužov a žien v dôchodkovom veku. Životný štandard žien v penzijnom veku sa výrazne znižuje a  posilňuje sa feminizácia chudoby v tejto vekovej kategórii.
  • Nízke zastúpenie žien na pozíciách vyššieho a vrcholového manažmentu znamená obmedzené možnosti žien podieľať sa na spolurozhodovaní. Podobne je to s participáciou žien vo verejnom živote a politike. Nízka účasť žien vedie k tomu, že ženy nemajú možnosť ovplyvňovať strategické rozhodovania a plánovanie, ktoré však má v konečnom dôsledku dopad aj na ich životné situácie.
  • Starostlivosť o deti a o iných členov rodiny je vďaka pretrvávajúcim rodovým stereotypom naďalej prevažne zodpovednosťou žien. Len veľmi málo otcov zostáva na rodičovskej dovolenke. Nízky podiel mužov na domácich prácach a absentujúce verejné aj súkromné služby (resp. ich finančná nedostupnosť) mnohým ženám bráni v návrate na trh práce.
  • Násilie páchané na ženách je napriek viacerým priaznivým legislatívnym úpravám stále aktuálnym a vážnym problémom. Výskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2008 ukázal, že ´každá piata dospelá žena, ktorá má v súčasnosti partnera, zažila z jeho strany násilné správanie. Výskyt násilného správania od bývalých partnerov je ešte vyšší: z dospelých žien, ktoré mali bývalého partnera, zažila z jeho strany násilné správanie švrtina žien.
Konkrétne údaje o stave rodovej rovnosti na Slovensku sú uvedené v každoročne predkladanej Súhrnnej správe o stave rodovej rvnosti na Slovensku.

Ochrana pred diskrimináciou

Na zabránenie diskriminácii z dôvodu rodu existuje rozsiahla európska i medzinárodná legislatíva. Na úrovni OSN je to predovšetkým Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979) a Opčný protokol k Dohovoru (1999), oba ratifikované SR.

Tieto princípy sú podrobne rozpracované v smerniciach týkajúcich sa zamestnania, pracovného trhu, sociálneho zabezpečenia a prístupu k tovarom a službám. (tzv. rodová smernica)

Za diskrimináciu z dôvodu pohlavia je aj diskriminácie z dôvodu materstva a tehotenstva, ako aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie (identity). Diskrimináciu z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie ako diskrimináciu z dôvodu pohlavia potvrdil aj Európsky súdny dvor rozsudkom č. C- 13/94, vo veci P. proti S. and Cornwall County Council, SbSD 1996, I-2143 (výpoveď daná transexuálovi z dôvodu zmeny pohlavia je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a s princípom rovnosti). Zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie sa vzťahuje na všetky situácie, bez ohľadu na to, či osoba podstúpila zmenu pohlavia, pripravuje sa na ňu, alebo ju práve podstupuje alebo sa na zmenu pohlavia chystá.