Rasová diskriminácia, teda diskriminácia na základe rasového a etnického dôvodu je v SR jednou z najvážnejších foriem diskriminácie, pričom znevýhodňovanie založené na rasovom alebo etnickom pôvode je založené takmer bez výnimky na predsudku.

O rasovú alebo etnickú diskrimináciu ide, keď:

  • sa s osobou zaobchádza nepriaznivo (napr. nie je prijatá do zamestnania);
  • v porovnaní s tým, ako sa zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo s inými, ktorí sú v podobnej situácii;
  • a dôvodom je jej rasový alebo etnický pôvod.

Problém

Diskriminácia z dôvodu rasovej a etnickej príslušnosti sa viaže na situácie, v ktorých dochádza k znevýhodňovaniu osôb inej etnickej, či rasovej príslušnosti. Popri zdravotnom postihnutí a veku ide o najčastejšie rozšírený druh diskriminácie, ktorý sa prejavuje hlavne v oblasti zamestnania a trhu práce s dôrazom na situácie naviazané na hľadanie a uchádzanie sa o prácu.

Rasová alebo etnická diskriminácia sa prejavuje aj v ďalších oblastiach života – vzdelávanie, prístup k službám a tovarom, nerovný prístup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Prevažná väčšina obetí diskriminácie konkrétne skúsenosti s diskrimináciou neoznámi a nenahlási žiadnej organizácii alebo na mieste, kde k diskriminácii došlo z dôvodu strachu, neznalosti ako pri nahlasovaní postupovať alebo kde diskrimináciu nahlásiť, alebo negatívne skúsenosti s vymáhaním práva.

Predsudky zamestnávateľov alebo tých, ktorí poskytujú služby, môžu iným brániť v tom, aby boli súčasťou spoločnosti, napríklad aby získali zamestnanie alebo si prenajali bývanie. Ak je predsudok založený na rasovom pôvode, môže to viesť k vylúčeniu celej etnickej menšiny. To spúšťa značnú reťazovú reakciu. V porovnaní s  väčšinovou populáciou prí- slušníci etnických menšín nesú obvykle väčšie riziko nezamestnanosti, pracujú v obmedzenom počte odvetví, ako napríklad stavebníctvo alebo poľnohospodárstvo, majú nižšiu úroveň vzdelania a horšie podmienky bývania.

Rómovia

Z výskumu Agentúry pre ľudské práva vyplýva, že v 11 členských štátoch EÚ, v ktorých sa vykonal prieskum, nie je sociálno-hospodárska situácia Rómov v štyroch hlavných oblastiach, a to v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, bývania a zdravotnej starostlivosti, uspokojivá a v priemere je horšia ako situácia nerómskych obyvateľov, ktorí žijú v ich blízkom okolí. Takisto z nich vyplýva, že Rómovia sú naďalej diskriminovaní a nie sú dostatočne informovaní o svojich právach, ktoré zaručujú právne predpisy EÚ, ako napríklad smernica o rasovej rovnosti (2000/43/ES).

V oblasti vzdelávania: „

  • v priemere len každé druhé rómske dieťa zahrnuté do prieskumu navštevuje predškolské zariadenie alebo materskú školu;
  • „ s výnimkou Bulharska, Grécka a Rumunska sa uvádza, že deväť z desiatich rómskych detí vo veku od 7 do 15 rokov navštevuje školu v období povinnej školskej dochádzky; „ po ukončení povinnej školskej dochádzky účasť na vzdelávaní podstatne klesá: len 15 % mladých dospelých Rómov zahrnutých do prieskumu ukončí vyššie stredné všeobecné alebo odborné vzdelanie.

V oblasti zamestnanosti: „

  • uvádza sa, že priemerne menej ako jeden z troch Rómov má platené zamestnanie; „
  • každý tretí rómsky respondent uviedol, že je nezamestnaný; „
  • ostatní uviedli, že sú osoby v domácnosti, dôchodcovia, nemôžu pracovať alebo sú samostatne zárobkovo činní.

V oblasti zdravotnej starostlivosti: „

  • každý tretí rómsky respondent vo veku od 35 do 54 rokov uviedol zdravotné problémy, ktoré obmedzujú jeho bežné činnosti; „
  • priemerne približne 20 % rómskych respondentov nemá zdravotné poistenie alebo nevie, či ho má.

V oblasti bývania: „

  • v rómskych domácnostiach zahrnutých do prieskumu žijú v priemere viac ako dve osoby v jednej miestnosti; „
  • približne 45 % Rómov žije v domácnostiach, v ktorých chýba aspoň jedna z nasledujúcich zložiek základného vybavenia domácnosti, konkrétne kuchyňa, WC, sprcha alebo vaňa v dome a elektrická energia.

Chudoba: „

  • v priemere približne 90 % Rómov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, žije v domácnostiach s ekvivalentným príjmom pod vnútroštátnou hranicou chudoby; „
  • v priemere približne 40 % Rómov žije v domácnostiach, v ktorých najmenej raz v minulom mesiaci niekto musel ísť spať hladný, pretože si nemohli dovoliť kúpiť potraviny.

Diskriminácia a informovanosť o právach: „

  • približne polovica rómskych respondentov uviedla, že v období uplynulých 12 mesiacov bola diskriminovaná z dôvodu svojho etnického pôvodu; „
  • približne 40 % rómskych respondentov má informácie o právnych predpisoch zakazujúcich diskrimináciu príslušníkov etnických menšín v súvislosti so žiadosťou o prijatie do zamestnania.

Ochrana  pred diskrimináciou

Smernica o  rasovej rovnosti (2000/43/ES) prijatá v  roku 2000 priniesla významné zmeny spôsobu boja proti rasovej diskriminácii v Európskej únii. Pred prijatím smernice existovali podrobné pravidlá a mechanizmy zakazujúce rasovú diskrimináciu len v niekoľkých členských štátoch EÚ. Značná väčšina z  nich musela vykonať výrazné zlepšenia, aby smernici vyhovela.

Smernica o rasovej rovnosti obsahuje ustanovenia, ktoré:

  • chránia pred rasovou diskrimináciou v oblasti zamestnanosti pri využívaní systému sociálneho zabezpečenia alebo nákupe tovaru či využívaní služieb;
  • obetiam diskriminácie umožňujú podávanie sťažnosti;
  • umožňujú aby organizácie, ako napríklad mimovládne organizácie (MVO) a  odborové zväzy, pomáhali obetiam diskriminácie obrátiť sa na súd;
  • zabezpečujú, aby tí, ktorí porušujú zákony a  dopúšťajú sa diskriminácie, boli primerane potrestaní;
  • ukladajú vládam povinnosť zriadiť špecializované „orgány pre rovnaké zaobchádzanie“ na presadzovanie rovnosti;
  • umožňujú vládam vytvárať pre menšiny, ktoré žijú v horších podmienkach, príležitosti na zlepšenie ich situácie;
  • zabezpečujú, aby boli ľudia informovaní o svojich právach;
  • podporujú spoluprácu medzi zamestnávateľmi a odborovými zväzmi v boji proti diskriminácii.

Túto problematiku upravuje aj Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorý v čl.6 zaväzuje zmluvné štáty, že zabezpečia prostredníctvom príslušných vnútroštátnych súdov a iných štátnych orgánov všetkým osobám podliehajúcim ich jurisdikcii účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej diskriminácie, ktoré v rozpore s týmto dohovorom porušujú ich ľudské práva a základné slobody, ako aj právo žiadať na týchto súdoch spravodlivú a primeranú náhradu za akúkoľvek škodu, ktorú v dôsledku takej diskriminácie utrpeli.

Antidiskriminačný zákon zakazuje diskrimináciu na základe rasového alebo etnického dôvodu. Z týchto dôvodov umožňuje prijímať dočasné vyrovnávacie opatrenia na odstránenie existujúcich nerovností. Rasová diskriminácia je zakázaná aj vo všetkých relevatných zákonoch. V oblasti práva na prácu Zákonník práce (Článok 1 a § 13 ) priamo uvádza zákaz obmedzení a diskriminácie aj z dôvodu rasy alebo etnicity. Podobne aj Zákon o štátnej službe Zákon o výkone práce vo verejnom záujme zakazujú diskrimináciu v štátnozamestnaneckých vzťahoch a vo výkone práce vo verejnom záujme z týchto dôvodov.

 

Zdroje:

Agentúra pre základné práva EÚ: 

Boj proti rasovej diskriminácii 

Situácia Rómov v 11 členských štátoch EÚ – Prehľad výsledkov prieskumu

 

Comments

No comments yet...

Leave a Reply