Zdravotné postihnutie (ZP) je trvalým zhoršením zdravotného stavu jednotlivca a ovplyvňuje jeho možnosť uplatnenia takmer vo všetkých sférach verejného i súkromného života.

Diskriminácia na základe zdravotného postihnutia znamená „každé robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, užívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti na rovnakom základe s ostatnými. Zahŕňa všetky formy diskriminácie, vrátane odmietnutia primeraných úprav. Primerané úpravy znamenajú nevyhnutnú a adekvátnu zmenu a prispôsobenie, ktoré nepredstavujú neúmerné alebo nadmerné zaťaženie, a robia sa, ak si to vyžaduje konkrétny prípad, s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím užívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými“.(Dohovor)

Formy zdravotného postihnutia sú rôznorodé a na ich základe môžu takíto ľudia potrebovať rôzne opatrenia. Týka sa to najmä osôb s duševnými poruchami, osôb s chronickými chorobami, osôb s mentálnym postihnutím, osôb so sluchovým postihnutím, osôb s telesným postihnutím a osôb so zrakovým postihnutím.

Problém

  • Ľudia so zdravotným postihnutím čelia naďalej viacerým problémom nielen pri získaní prvého zamestnania, ale aj pri hľadaní nového pracovného miesta po strate predchádzajúceho. Mnohí z nich sa postupne presúvajú do skupiny dlhodobo nezamestnaných a ich potenciál zostáva v spoločnosti nevyužitý, nehovoriac o sociálnych dôsledkoch tejto situácie.
  • Osoby so zdravotným postihnutím predstavujú minimálne 16 % celkovej populácie EÚ v produktívnom veku. Viac ako 45 miliónov ľudí v Európe – jeden zo šiestich – vo veku od 16 do 64 rokov má dlhodobý zdravotný problém alebo zdravotné postihnutie. U mladých ľudí (vo veku 16 – 25 rokov) sa tento údaj drží na úrovni približne 7,3 %.
  • Keďže osoby so zdravotným postihnutím zvyčajne potrebujú určitú formu pomoci alebo starostlivosti, existuje tu aj pracovná sila (ošetrovatelia a poskytovatelia služieb), ktorá na tieto potreby reaguje. Poskytovatelia služieb vytvárajú pomocou poskytovania týchto služieb nové pracovné príležitosti a sú prínosom pre hospodárstvo.
  • Fyzické bariéry v dostupnosti verejných priestorov prehlbujú sociálne vylúčenie zdravotne postihnutých osôb z verejného, spoločenského a pracovného života.
  •  Predsudky o pracovnom výkone a využiteľných schopnostiach ľudí so zdravotným postihnutím (napr. podceňovanie alebo zneužívanie ich práce) a slabá motivácia súčasného podnikateľského prostredia v zamestnávaní týchto skupín obyvateľov vedie k ich diskriminácii pri vstupe na trh práce alebo priamo na trhu práce.

 

Ochrana pred diskrimináciou

V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je definovaná zdravotne postihnutá osoba ako „ktorákoľvek osoba, ktorá si nie je schopná zaistiť, úplne alebo čiastočne, potreby bežného spoločenského života v dôsledku vrodeného či získaného nedostatku fyzických alebo duševných schopností. Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými“

Dohovor špecifikuje zásady prístupu k ľuďom so zdravotným postihnutím ako:

a) rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti, vrátane slobody voľby a samostatnosti osôb;

b) nediskriminácia;

c) plné a účinné zapojenie sa a začlenenie do spoločnosti;

d) rešpektovanie odlišnosti a prijímanie osôb so zdravotným postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a prirodzenosti;

e) rovnosť príležitostí;

f) prístupnosť;

g) rovnosť medzi ženami a mužmi;

h) rešpektovanie rozvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím;

i)  rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie vlastnej identity.

Európska únia zakotvuje vo všetkých svojich relevantných dokumentoch zákaz diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia a vyhlásila EÚ rok 2003 za Európsky rok ľudí s postihnutím. Európska stratégia zamestnanosti venuje špeciálnu pozornosť ľuďom so zdravotným postihnutím s cieľom zaistiť inkluzívne trhy práce pre ľudí hľadajúcich prácu a znevýhodnených ľudí. V rôznych smerniciach a nariadeniach stanovuje EÚ povinnosť vytvoriť bezbariérové podmienky vo verejnej doprave, cestnej premávke, zabezpečiť prístupnosť budov a iných verejných priestorov; rámcový dokument pre strategický prístup predstavuje Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020[2].

Podľa Ústavy SR a antidiskriminačnej a inej relevantnej legislatívy na Slovensku je diskriminácia z dôvodu zdravotného postihnutia zakázaná. V § 14 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti je zakotvené právo na prístup k zamestnaniu ako právo občana, ktorý chce pracovať, môţe pracovať a hľadá zamestnanie, na sluţby podľa tohto zákona zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Podľa § 14 ods. 2 má občan právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.

Zvýšenú ochranu občanov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch zabezpečuje Zákonník práce. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná . Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 13 ods. 1 písm. e) bodu 3 zákona o službách zamestnanosti

Zákon o službách zamestnanosti stanovuje povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkové počtu jeho zamestnancov. Túto povinnosť je možné naplniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.Neplnenie uvedených povinností je sankcionované vo forme finančného odvodu za kaţdého občana, ktorý chýba zamestnávateľovi do splnenia povinného podielu.

Medzi aktívne opatrenia na trhu práce, ktorých cieľovou skupinou sú výhradne občania so zdravotným postihnutím, patria:

  • príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím (§ 55a)
  • príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska (§ 56)
  • príspevok na udrţanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní (§ 56a)
  • príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (§ 57)
  • príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 57a)
  • príspevok na činnosť pracovného asistenta (§ 59)
  • príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (§ 60)

Právo na primerané úpravy

Ľudia so zdravotným postihnutím si spravidla vyžadujú osobitný prístup a vytvorenie mimoriadnych podmienok (napr. bezbariérové architektonické prostredie, prístupné informácie a pod.), bez ktorých nie je pre nich možné plne sa začleniť do spoločnosti a do pracovného procesu. Návrh zameraný na zásadu rozšírenia štandardného dizajnu na ľudí s určitým typom zdravotného postihnutia s cieľom maximalizovať počet osôb, ktoré majú bezproblémový prístup k budove, informáciám, službe, atď., je možné dosiahnuť nasledovne:

  • návrhom produktov, služieb a prostredí, ktoré sú priamo použiteľné pre väčšinu používateľov bez akejkoľvek modifikácie;
  • výrobou produktov alebo služieb tak, aby boli prispôsobiteľné rôznym používateľom;
  • zaručiť, že štandardizované rozhrania budú kompatibilné so špeciálnymi produktmi  pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Dôležitým prostriedkom pre dosiahnutie prístupnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím je dodržiavať určité štandardy a kritériá v návrhovom procese.

Zdravotne postihnuté osoby sú v mnohých prípadoch odkázané na prijatie osobitných opatrení, bez ktorých by nemali vôbec šancu a prístup k realizácii svojich práv. Vzhľadom na to je nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby je v zmysle Antidiskriminačného zákona považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby. Samozrejme povinnosť uskutočniť tieto opatrenia je limitovaná možnosťami povinnej osoby a nesmie pre ňu predstavovať neprimeranú záťaž.

Neprimeraná náročnosť opatrenia je posudzovaná najmä vo vzťahu k finančným možnostiam povinnej osoby, úmernosti medzi vynaloženými finančnými prostriedkami a dosiahnutým prospechom vyplývajúcim z realizovaného opatrenia ako aj vo vzťahu k možnostiam prijať, resp. využiť alternatívne opatrenia, ktoré sú v danom prípade k dispozícii.Odsek 3 zákona rešpektuje úpravu v osobitných predpisoch a ustanovuje, že ak osobitný predpis ukladá povinnosť prijať niektoré opatrenia v prospech zdravotne postihnutých osôb, tak sa prijatie takýchto opatrení nepovažuje za neprimerane náročné.

Hlavné zásady, princípy a požiadavky, ktorými sa zabezpečuje bezbariérové riešenie prostredia a prístupnosť stavieb v SR sú zapracované v stavebnom zákone a vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Ustanovenia stavebného zákona týkajúce sa základných požiadaviek na stavby sú prevzaté z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh .

Kompenzácie a pomoc štátu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
Hlavné kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Európsky akt o prístupnosti

Návrh Smernice o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (tzv. Európsky akt o prístupnosti)Príloha č. 1Príloha č. 2Príloha č. 3

 


[1] Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčný protokol k dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, (OSN, 13. 12. 2006), Slovenská verzia: Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR, 317/2010 Z.z, 318/2010 Z.z.

[2] European Disability Strategy 2010-2020, COM(2010) 636 final