Podľa právnych predpisov EÚ existujú špecifické výnimky priamej diskriminácie, ktoré sú prispôsobené oblasti zamestnania.

Nepriama diskriminácia v rámci EÚ a ESĽP podlieha všeobecnej obhajobe objektívneho odôvodnenia.Rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené, ak sleduje legitímny cieľ a ak prostriedky na uskutočnenie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Okrem všeobecnej obhajoby nepriamej diskriminácie na základe antidiskriminačného práva EÚ, existujú špecifickejšie zamerané obhajoby:

  • skutočná požiadavka na výkon povolania,
  • výnimky vo vzťahu k náboženským inštitúciám a
  • výnimky týkajúce sa najmä diskriminácie na základe veku. Diskriminácia na základe veku je jediným chráneným dôvodom na úrovni EÚ, keď priamu diskrimináciu možno objektívne odôvodniť.

Na odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania je potrebné preukázať:

  • že sa daným pravidlom alebo postupom sleduje legitímny cieľ,
  • že zvolené prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa (t. j. opatrenie, ktoré vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu), je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

Podľa ESĽP[i]rozdiel v zaobchádzaní s osobami v relevantne podobných situáciách… je diskriminačný, ak nie je objektívne a primerane odôvodnený, inými slovami, ak nesleduje legitímny cieľ, alebo ak neexistuje primeraný vzťah medzi primeranosťou použitých prostriedkov a cieľom, ktorý sa má realizovať

Podobná formulácia sa používa v  smerniciach EÚ o  antidiskriminácii[ii] vo vzťahu k  nepriamej diskriminácii. V smernici o rasovej rovnosti sa uvádza: „[Z]a nepriamu diskrimináciu sa považuje prípad, ak by v dôsledku navonok neutrálneho predpisu, kritéria alebo zvyklosti bola znevýhodnená osoba určitej rasy alebo etnického pôvodu v porovnaní s inými osobami, iba ak uvedený predpis, kritérium alebo zvyklosť je objektívne odôvodnený legitímnym cieľom a prostriedky na jeho dosiahnutie sú primerané a nevyhnutné“.

Test proporcionality

Test proporcionality je nástrojom na riešenie prípadov, kedy proti sebe stoja viaceré základné práva a slobody navzájom alebo základné právo a verejný záujem. Táto metodika je od druhej polovice 20. storočia používaná v mnohých krajinách sveta a v antiiskriminačnom práve je používaná hlavne pri posudzovaní prípadov nerovnakého zaobchádzania alebo pri podozrení na nepriamu diskrimináciu.

Tento test sa skladá z troch základných zložiek, subtestov:

  1. vhodnosti,
  2. nevyhnutnosti,
  3. primeranosti (proporcionality v užšom zmysle slova).

Na určenie, či rozdielne zaobchádzanie je primerané, súd musí byť presvedčený, že:

  • neexistuje žiadny iný prostriedok na dosiahnutie uvedeného cieľa, ktorý menej zasahuje do práva na rovnaké zaobchádzanie. Inými slovami, že znevýhodnenie je obmedzené na čo možno najnižšiu úroveň ujmy, ktorá je potrebná na dosiahnutie sledovaného cieľa,
  • cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, je dostatočne dôležitý na odôvodnenie tejto úrovne zásahu.

V odôvodnených prípadoch sa umožňuje zamestnávateľom zaobchádzať rozdielne s osobami na základe chránenej charakteristiky, ak táto charakteristika priamo súvisí s vhodnosťou alebo spôsobilosťou na výkon povinností požadovaných pre konkrétne pracovné miesto. Existujú zavedené profesie, ktoré spadajú pod výnimku skutočne oprávnenej požiadavky na výkon povolania.

 

Zdroj:
Agentúra EÚ pre základné práva: Príručka o európskom antidiskriminačnom práve

[i] ESĽP, Burden proti Spojenému kráľovstvu [veľký senát] (č. 13378/05), 29. apríla 2008, bod 60

[ii] Článok 2 ods. 2 písm. b) smernice o rasovej rovnosti, článok 2 ods. 2 písm. b) smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní, článok 2 písm. b) smernice o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám, článok 2 ods. 1 písm. b) smernice o rodovej rovnosti (prepracované znenie).