Smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní výslovne umožňuje organizáciám, ktorých duch je založený na „náboženstve“ alebo „viere“ uložiť určité podmienky na zamestnancov. V článku 4 ods. 2 smernice sa uvádza, že to nezasahuje do „práva cirkví a iných verejných alebo súkromných organizácií, …, ktorých duch je založený na náboženstve alebo viere, aby od osôb, ktoré pre ne pracujú, vyžadovali konanie v dobrej viere a lojalitu s duchom organizácie“. Okrem toho zamestnávatelia, ktorí patria k náboženským organizáciám, môžu spadať do obhajoby týkajúcej sa „skutočnej požiadavky na výkon povolania“, ktoré umožňuje rozdielne zaobchádzanie na základe náboženských zásad danej organizácie. Smernice teda umožňujú organizáciám, ako sú napríklad kostoly, odmietnuť napríklad zamestnávať ženy ako kňazov alebo duchovných, ak je to v rozpore s duchom tohto náboženstva.

Príklady súdnych rozhodnutí

Vo veci predloženej fínskym súdom[i] evanjelická luteránska cirkev Fínska odmietla menovať za kaplána (pomocníka farára) osobu v sexuálnom vzťahu s osobou rovnakého pohlavia. Správny súd vo Vaasa zrušil rozhodnutie z dôvodu, že byť heterosexuálom nemožno považovať za skutočnú požiadavku na výkon povolania v súvislosti s týmto pracovným miestom. Prihliadalo sa na skutočnosť, že v interných pravidlách cirkvi týkajúcich sa menovania vikárov a kaplánov nebola žiadna zmienka o sexuálnej orientácii.

Vo veci Amicus[ii] súdy Spojeného kráľovstva boli požiadané, aby rozhodli o zlučiteľnosti vnútroštátnych predpisov transponujúcich obhajobu týkajúcu sa skutočnej požiadavky na výkon povolania v súvislosti so zamestnávateľmi z náboženskej oblasti so smernicou o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní. Zdôraznilo sa, že je potrebné striktne interpretovať všetky výnimky zo zásady rovnakého zaobchádzania. Znenie vnútroštátnych právnych predpisov pripúšťalo rozdielne zaobchádzanie, ak zamestnanie slúži „na účely organizovaného náboženstva“ a bolo zdôraznené, že by to bolo oveľa reštriktívnejšie ako „na účely náboženskej organizácie“. Súd teda súhlasil s tvrdeniami vlády, že táto výnimka by sa mohla uplatniť vo vzťahu k veľmi obmedzenému počtu pracovných miest vzťahujúcich sa na propagáciu alebo reprezentáciu náboženstva, ako napríklad náboženskí duchovní. Neumožňovala by náboženským organizáciám, ako napríklad náboženských školám alebo náboženským zariadeniam s opatrovateľskou službou, argumentovať, že miesto učiteľa (na účely vzdeláva‑ nia) alebo zdravotnej sestry (na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti), bolo súčasťou „cieľa organizovaného náboženstva“.

 

 

Zdroj:
Agentúra EÚ pre základné práva: Príručka o európskom antidiskriminačnom práve

[i] Správny súd vo Vaasa (Fínsko), Vaasan Hallinto‑oikeus – 04/0253/3

[ii] Vrchný súd (Spojené kráľovstvo), Amicus MSF Section, R (na návrh) proti Secretary of State for Trade and Industry [2004] EWHC 860 (Admin), 26. apríla 2004.