Vo veci Komisia proti Francúzsko[i] ESD konštatoval, že za určitých okolností nebude protiprávne vyhradiť pracovné pozície v prvom rade pre mužských uchádzačov v mužských väzniciach a pre ženské uchádzačky v ženských väzniciach. Túto výnimku bolo možné však použiť iba v súvislosti s pracovnými miestami, ktoré vyžadovali také činnosti, kde bola relevantná príslušnosť k určitému pohlaviu. V tejto veci francúzske orgány chceli zachovať určitý percentuálny podiel pracovných miest pre mužských uchádzačov, pretože môže byť potrebné použiť silu na odradenie prípadných výtržníkov spolu s inými úlohami, ktoré by sa mohli vykonávať iba muži.

Aj keď ESD v zásade argumenty uznal, francúzske orgány nesplnili požiadavku transparentnosti v súvislosti s konkrétnymi činnosťami, ktoré by museli vykonávať len mužskí uchádzači; zovšeobecnenie vhodnosti pohlavia nebude postačovať.

Vo veci Johnston sa policajtka pracujúca v Severnom Írsku sťažovala na to, že jej nebola obnovená zmluva. Policajný riaditeľ to odôvodnil tým, že ženy nie sú cvičené v zaobchádzaní so strelnými zbraňami a zakladalo sa to na tom, že „v situácii charakterizovanej vážnymi vnútornými nepokojmi, by nosenie strelných zbraní policajtkami mohlo spôsobovať dodatočné riziká, že budú zavraždené, a preto mohli byť v rozpore s požiadavkami na verejnú bezpečnosť“. ESD konštatoval, že aj keď by sa ohrozenie bezpečnosti malo zohľadňovať, ohrozenie sa vzťahovalo rovnako na mužov aj na ženy a ženy neboli vystavené väčšiemu riziku. Pokiaľ sa odôvodnenie netýkalo biologických faktorov špecifických pre ženy, ako ochrana dieťaťa počas tehotenstva, rozdielne zaobchádzanie nemohlo byť odôvodnené na základe toho, že verejná mienka požaduje, aby ženy boli chránené.

Vo veci Mahlberg[ii] navrhovateľke, ktorá bola tehotná, bolo zamietnuté stále pracovné miesto zdravotnej sestry, kde sa podstatná časť práce mala vykonávať v operačných sálach. Odôvodnené to bolo tým, že by mohlo dôjsť k poškodeniu dieťaťa na základe vystavenia škodlivým látkam v sále. ESD konštatoval, že keďže bolo pracovné miesto stále, bolo neprimerané zamietnuť navrhovateľke toto miesto na základe toho, že len dočasne nemohla pracovať na sále. Aj keď obmedzenia týkajúce sa pracovných podmienok tehotných žien boli prijateľné, mali byť prísne obmedzené na povinnosti, ktoré by jej mohli uškodiť a nemali by mať za následok všeobecný zákaz práce.

Vo veci Sirdar[iii] navrhovateľka slúžila ako kuchárka v rámci komanda. Bola uvoľnená zo služby v dôsledku krátenia vojenských výdavkov, na základe čoho sa pre komandá zaviedla zásada „interoperability“. V rámci „interoperability“ sa vyžadovalo, aby bola každá osoba schopná plniť bojové úlohy v dôsledku nedostatku pracovných síl. ESD uznal, že komandá zložené len z mužov boli odôvodnené na účely zaručenia efektívnosti boja a že sa tak na základe zásady interoperability vylúčili ženy. Dôvodom bolo, že komandá sú malé, špecializované ozbrojené sily, ktoré sa zvyčajne nasadzujú v prvej vlne útokov. ESD konštatoval, že pravidlo bolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľa zabezpečiť efektívnosť boja.

Vo veci Kreil[iv] sa navrhovateľka uchádzala o prácu v ozbrojených silách ako elektroinžinierka.76 Jej žiadosť však bola zamietnutá, pretože ženy boli vylúčené zo všetkých vojenských povolaní spojených s používaním zbraní a mohli slúžiť len v zdravotníckej a hudobnej zložke ozbrojených síl. ESD konštatoval, že toto vylúčenie bolo príliš rozsiahle, pretože sa uplatňovalo na takmer všetky vojenské pracovné miesta len preto, že na týchto pracovných miestach by ženy v určitom momente museli použiť zbrane. Malo by sa uviesť bližšie odôvodnenie v súvislosti s úlohami, ktoré sa zvyčajne vykonávajú na konkrétnych pracovných miestach. Dôveryhodnosť odôvodnenia vlády bola tiež spochybnená, pretože na tých pracovných miestach, ktoré boli prístupné ženám, boli aj tak povinné absolvovať základný výcvik v používaní zbraní na účely sebaobrany alebo obrany iných osôb. Toto opatrenie preto nebolo primerané na dosiahnutie svojho cieľa. Okrem toho by sa nemali robiť rozdiely medzi ženami a mužmi na základe toho, že ženy potrebujú väčšiu ochranu, pokiaľ to nesúvisí s faktormi špecifickými pre stav týkajúci sa žien, ako napríklad potreba ochrany počas tehotenstva.

ESD poskytol podrobný výklad pojmu objektívneho odôvodnenia vo veci Bilka‑Kaufhaus GmbH proti Weber von Hartz,[v]  v ktorom zamestnanci na čiastočný úväzok, ktorí boli vylúčení zo zamestnaneckého dôchodkového systému obchodného domu Bilka, podali sťažnosť s tým, že to predstavuje nepriamu diskrimináciu voči ženám, pretože tvorili prevažnú väčšinu pracovníkov na čiastočný úväzok. ESD konštatoval, že by to mohlo predstavovať nepriamu diskrimináciu, pokiaľ by rozdiel vo využívaní práv nebolo možné odôvodniť. Na to, aby mohol byť odôvodnený, bolo by potrebné preukázať, že: „… opatrenia zvolené obchodným domom Bilka zodpovedajú skutočnej potrebe na strane podniku, sú primerané, pokiaľ ide o dosiahnutie sledovaných cieľov a sú nevyhnutné na tento účel“. Obchodný dom Bilka tvrdil, že cieľom v  pozadí rozdielneho zaobchádzania bolo odradiť od práce na čiastočný úväzok a motivovať k práci na plný úväzok, pretože pracovníci na čiastočný úväzok spravidla neboli ochotní pracovať vo večerných hodinách alebo počas sobôt, čo sťažovalo zachovanie adekvátneho personálneho obsadenia. ESD konštatoval, že toto môže predstavovať legitímny cieľ. Nebolo to však odpoveďou na otázku, či vylúčenie pracovníkov z dôchodkového systému bolo primerané na dosiahnutie tohto cieľa. Požiadavka, že prijaté opatrenia musia byť „nevyhnutné“ znamená, že je potrebné preukázať, že neexistuje žiadny primeraný alternatívny prostriedok, ktorý by menej zasahoval do zásady rovnakého zaobchádzania. Ponechal na vnútroštátny súd, aby uplatnil právne predpisy na skutkový stav veci.

 

Zdroj:
Agentúra EÚ pre základné práva: Príručka o európskom antidiskriminačnom práve

[i] ESD, Komisia proti Francúzsku, vec 318/86 [1988] Zb. 3559, 30. júna 1988.

[ii] ESD, Mahlburg proti Land Mecklenburg‑Vorpommern, vec C-207/98 [2000] Zb. I-549, 3. februára 2000.

[iii] ESD, Sirdar proti The Army Board a Secretary of State for Defence, vec C-273/97 [1999] Zb. I-7403, 26. októbra 1999.

[iv] ESD, Kreil proti Bundesrepublik Deutschland, vec C-285/98 [2000] Zb. I-69, 11. januára 2000.
[v] ESD, Bilka‑Kaufhaus GmbH proti Weber Von Hartz, vec 170/84 [1986] Zb. 1607, 13. mája 1986