Rozdielne zaobchádzanie dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané. Príkladom je ustanovenie:

  • minimálnej alebo maximálnej vekovej hranice ako podmienky na vstup do zamestnania;
  • podmienky minimálnej vekovej hranice odbornej praxe alebo odpracovaných rokov na prístup k zamestnaniu alebo k určitým výhodám v zamestnaní;
  • osobitných podmienok na prístup k zamestnaniu alebo odbornému vzdelávaniu, ak je účelom týchto osobitných podmienok podpora pracovného začlenenia týchto osôb alebo ich ochrana;
  • ustanovenie rôznych vekových hraníc na vznik nároku na starobný dôchodok.

V článku 6 smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní sú uvedené dve samostatné odôvodnenia rozdielov v zaobchádzaní na základe veku. Článkom 6 ods. 1 sa povoľuje diskriminácia na základe veku na účely „zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy“ pod podmienkou, že to spĺňa test proporcionality.Uvádza sa obmedzený počet príkladov, keď rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené:

  • Článkom 6 ods. 1 písm. b) sa povoľuje „stanovenie minimálnych podmienok na vek, odbornú prax alebo roky služby pre prístup k zamestnaniu“. Tento zoznam však nemá slúžiť ako úplný zoznam, a preto by sa mohol na základe jednotlivých prípadov rozšíriť.
  • Článkom 6 ods. 2 sa povoľuje diskriminácia na základe veku, pokiaľ ide o prístup do zamestnaneckého systému sociálneho zabezpečenia a k dávkam v rámci týchto systémov bez potreby splnenia testu proporcionality.

Príklady súdnych rozhodnutí

Vo veci Palacios[i] ESD mal príležitosť prvýkrát posúdiť pôsobnosť článku 6, pričom bol požiadaný, aby posúdil jeho uplatnenie v súvislosti s povinným vekom odchodu do dôchodku.80 ESD konštatoval, že povinný dôchodkový vek spadá pod článok 6, potom posúdil, či môže byť objektívne odôvodnený. ESD usúdil, že dôležité sú tieto aspekty: ·

  • po prvé, pôvodné opatrenie bolo uvedené s cieľom vytvoriť príležitosti na trhu práce na základe hospodárskej situácie charakterizovanej vysokou nezamestnanosťou,
  • po druhé, bolo preukázané, že bolo prijaté prechodné opatrenie z podnetu odborov a organizácií zamestnávateľov na podporu lepšieho rozdelenia práce medzi generáciami,
  • po tretie, zákon č. 14/2005 bol znovu prijatý v spolupráci s odbormi a organizáciami zamestnávateľov, tentoraz s výslovnou požiadavkou, aby toto opatrenie bolo „spojené s cieľmi, ktoré sú v súlade s politikou zamestnanosti a sú uvedené v kolektívnej zmluve“,
  • po štvrté, uvedenie ustanovenia o povinnom odchode do dôchodku v kolektívnej zmluve bolo „v záujme podpory zamestnanosti“.

Po posúdení týchto faktorov ESD dospel k záveru, že prechodné opatrenie „zasadené takto do svojho kontextu, … smeruje k regulácii vnútroštátneho trhu práce najmä na účely kontroly nezamestnanosti“. Na základe toho ESD rozhodol, že kolektívna zmluva spĺňala legitímny cieľ.

Potom ako ESD uznal, že sa sledoval legitímny cieľ, musel posúdiť, či toto opatrenie bolo „primerané a nevyhnutné“ na dosiahnutie tohto cieľa. ESD zopakoval, že členské štáty majú široký priestor na rozhodnutie podľa vlastného uváženia v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, a to má také dôsledky, že „osobitné predpisy môžu byť v závislosti od situácie v členských štátoch rôzne“. Ukázalo sa, že zásadnou bola požiadavka, aby príslušní pracovníci mali prístup k starobnému dôchodku „úroveň, ktorého nemôže byť neprimeraná“. Rovnako významné bolo tiež, že predmetné ustanovenia boli stanovené v kolektívnej zmluve medzi odbormi a organizáciami zamestnávateľov, čím sa do tohto postupu zaviedla určitá úroveň flexibility, ktorá umožnila, aby sa pri rozhodnutí odísť do dôchodku zohľadnil daný trh práce a konkrétne pracovné požiadavky. Na tomto základe, Európsky súdny dvor rozhodol, že prechodné opatrenie ovplyvňujúce pána Palaciosa a kolektívne zmluvy boli objektívne odôvodnené, a teda v súlade s právom EÚ.

ESD zdôraznil prístup, že článok 6 sa bude posudzovať rovnakým spôsobom, že objektívne odôvodnenie patrí do iných dôvodov antidiskriminačnej ochrany, ako sa uvádza vyššie.

Vo veci MacCulloch v Spojenom kráľovstve[ii] bol súd požiadaný, aby posúdil pozíciu systémov náhrad súvisiacich s prepúšťaním, v rámci ktorých sa vyššie odstupné vyplácalo v závislosti od veku a dĺžky trvania služby. Na základe toho starší zamestnanci, ktorí odpracovali viac rokov mali zjavne oveľa väčšie odstupné ako mladší, novší zamestnanci. Odvolací súd Spojeného kráľovstva uznal, že v zásade by to bolo možné objektívne odôvodniť ako prostriedok odmeňovania lojality starších pracovníkov, pričom starším zamestnancom sa vyplácali vyššie platby vzhľadom na ich zraniteľnosť na trhu práce, ako aj na povzbudenie starších pracovníkov, aby uvoľnili priestor mladším zamestnancom. Bolo však poskytnuté aj usmernenie týkajúce sa toho, ako by sa malo pristupovať k objektívnemu odôvodneniu s návrhom, aby sa vykonalo rozsiahle posúdenie otázky proporcionality predtým, než sa dospeje k záverom o objektívnom odôvodnení.

Vo veci Hütter bol ESD požiadaný, aby posúdil odkaz týkajúci sa rakúskeho práva, v ktorom je stanovené, že na účely stanovenia mzdy by sa nemali zohľadňovať pracovné skúsenosti pred dosiahnutím veku 18 rokov. Hütter i jeho kolegyňa boli učňami podniku TUG a po ukončení učňovského vzdelávania im bola ponúknutá trojmesačná zmluva. Podľa predmetnej právnej úpravy sa pánovi Hütterovi, ktorý pred krátkym časom zavŕšil 18 rokov, mala stanoviť mzda vo vzťahu k 6,5 mesiacom praxe, zatiaľ čo jeho kolegyni, ktorá bola o 22 mesiacov staršia než on, sa mala stanoviť mzda na základe jej 28,5 mesiacov praxe. Toto viedlo k rozdielu v mesačnej mzde napriek tomu, že každý z nich mal podobnú úroveň skúseností. Pán Hütter podal sťažnosť s tvrdením, že pravidlo bolo priaznivejšie pre osoby, ktoré nadobudli prax potom, čo dosiahli vek 18 rokov.

ESD uznal, že primárne ciele právnych predpisov sa môžu považovať za legitímne: (1) aby neznevýhodňovali osoby, ktoré absolvovali všeobecné stredoškolské vzdelávanie v porovnaní s osobami s odbornou kvalifikáciou a (2) aby zabránili tomu, aby učňovské vzdelávanie bolo nákladnejšie, a tak podporili integráciu mladých ľudí, ktorí absolvovali tento druh odbornej prípravy, na trh práce. Aj keď uznáva, že pri určovaní, či legitímne ciele boli primerané a nevyhnutné členský štát mal široký priestor na rozhodnutie podľa vlastného uváženia, ESD konštatoval, že objektívne odôvodnenie nebolo riadne realizované, pretože malo neprimeraný vplyv na mladších pracovníkov, a to najmä v tých prípadoch, keď prax bola rovnaká, ale vek uchádzača ovplyvnil hodnotu odmeny, ako v tomto prípade.

 

Zdroj:
Agentúra EÚ pre základné práva: Príručka o európskom antidiskriminačnom práve

[i] ESD, Palacios de la Villa proti Cortefiel Servicios SA vec C-411/05 [2007], Zb. I-8531, 16. októbra 2007

[ii] Odvolací súd pre záležitosti zamestnania (Spojené kráľovstvo), MacCulloch proti Imperial Chemical Industries plc [2008] IRLR 846, 22. júla 2008.