Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

V práve EÚ aj Európskeho súdu pre ľudské práva sa uznáva, že k diskriminácii môže dochádzať nielen na základe rozdielneho zaobchádzania s osobami v podobnej situácii, ale aj na základe rovnakého zaobchádzania s osobami, ktoré sa nachádzajú v rozdielnych situáciách. Takáto diskriminácia sa označuje ako „nepriama diskriminácia”, pretože nejde o to, že zaobchádzanie je odlišné, ale skôr o účinky takéhoto zaobchádzania, ktoré osoby s odlišnými charakteristikami vnímajú inak. V článku 2 ods. 2 písm. b) smernice o rasovej rovnosti sa uvádza, že „za nepriamu diskri‑ mináciu sa považuje prípad, ak by v dôsledku navonok neutrálneho predpisu, kritéria alebo zvyklosti bola znevýhodnená osoba určitej rasy alebo etnického pô‑ vodu v porovnaní s inými osobami“.

ESĽP vychádzal z tohto vymedzenia nepriamej diskriminácie v niektorých zo svojich nedávnych rozsudkov, v ktorých uviedol, že „rozdielnosť v zaobchádzaní môže mať podobu neprimerane nepriaznivého vplyvu všeobecnej politiky alebo opatrenia, ktoré aj napriek neutrálnej formulácii, diskriminujú skupinu“.

Rovnaké zaobchádzanie môže teda viesť k nerovnakým výsledkom a rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi bez ohľadu na ich odlišné charakteristiky často upevňuje rozdiely.

Nepriama diskriminácia sa na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora (napríklad rozsudok vo veci Schnorbus, č. C-79/99) vyznačuje týmito znakmi

  • neutrálne pravidlo, kritérium alebo postup: ide o predpis, pravidlo, rozhodnutie alebo pokyn, ktoré sa vzťahujú na všetkých, resp. na určitú skupinu osôb vymedzenú všeobecnými znakmi,
  • výsledkom, resp. realizáciou tohto predpisu, pravidla, rozhodnutia alebo pokynu dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu, ktoré znevýhodňuje určitú osobu alebo skupinu osôb na základe „chráneného dôvodu“ v porovnaní s ostatnými v podobnej situácii.
  • toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa alebo nie je primerané a nevyhnutné k jeho dosiahnutiu.

Príkladom nepriameho diskriminačného prístupu môže byť stanovenie konkrétnych požiadaviek na pracovnú činnosť, ktoré v skutočnosti na vykonávanie danej práce nie sú potrebné, ale automaticky vylúčia časť uchádzajúcich sa (napr. ženy alebo staršie osoby). Takýto prístup je často spojený so segregáciou, čiže s vytváraním pracovných skupín prevažne alebo úplne z osôb jedného pohlavia, veku a etnicity. Pre osoby mimo tejto „vyvolenej skupiny“ je ťažké alebo nemožné sa pripojiť alebo integrovať. Často ide o úmyselné alebo podporované usporiadanie.

Neutrálne pravidlo, kritérium alebo postup

Prvou identifikovateľnou požiadavkou je zdanlivo neutrálne pravidlo, kritérium alebo postup. Inými slovami, musí existovať nejaká forma požiadavky, ktorá sa uplatňuje na každého.

Znevýhodňuje chránenú osobu alebo skupinu

Druhou identifikovateľnou požiadavkou je, že zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo postup vystavuje „chránenú skupinu“ alebo osobu an základe chráneného dôvodu určitej nevýhode. V tomto sa nepriama diskriminácia odlišuje od priamej diskriminácie tým, že sa dôraz presúva od rozdielneho zaobchádzania na rozdielne účinky. Pri posudzovaní štatistických dôkazov o tom, že chránená skupina je negatívnym spôsobom neprimerane vystavená účinkom v porovnaní s osobami v podobnej situácii, ESD a ESĽP budú požadovať dôkazy o tom, že obzvlášť veľký podiel negatívne ovplyvnených osôb pozostáva z „chránenej skupiny“.

Komparátor

Rovnako ako v prípade priamej diskriminácie súd bude ešte musieť nájsť komparátora s cieľom určiť, či účinok určitého pravidla, kritéria alebo postupu je výrazne negatívnejší než v prípade osôb v podobnej situácii. Prístup súdov v tomto smere sa nelíši od prístupu prijatého v prípade priamej diskriminácie.

  • Príklad: Bezpečnostná agentúra zaradila medzi požiadavky na vypísané voľné pracovné miesta výšku175 cm. Hoci sa toto kritérium javí ako neutrálne, vzhľadom na rozdiely v priemernej výške mužov a žien je vysoko pravdepodobné, že toto kritérium diskvalifikuje viac žien ako mužov, hoci by takto vyradené ženy mohli spĺňať všetky ostatné požiadavky. Navyše toto kritérium nie je jednoznačne odôvodnené pre uplatnenie sa na danej pozícii. Kritérium predstavuje formu nepriamej diskriminácie. Nediskriminujúca formulácia sa má sústrediť na reálne predpoklady potrebné pre výkon strážnej služby, napríklad na fyzickú zdatnosť a pod.
Zdroj:
Agentúra EÚ pre základné práva: Príručka o európskom antidiskriminačnom práve