Vo veci Schönheit[i] boli dôchodky pracovníkov na čiastočný úväzok vypočítané použitím odlišnej sadzby ako v prípade pracovníkov na plný úväzok.Táto odlišná sadzba sa nezakladala na rozdielnom čase strávenom v práci. Pracovníci na čiastočný úväzok teda dostali menší dôchodok než pracovníci na plný úväzok, a to aj pri zohľadnení rozdielnych dĺžok práce, čo vlastne znamená, že pracovníci na čiastočný úväzok mali nižší plat. Toto neutrálne pravidlo na výpočet dôchodkov sa uplatňovalo rovnako na všetkých pracovníkov na čiastočný úväzok. Avšak, keďže okolo 88 % pracovníkov na čiastočný úväzok tvorili ženy, účinok tohto pravidla bol pre ženy neprimerane negatívny v porovnaní s mužmi.

Vo veci D.H. a ostatní proti Česká republika[ii] sa použila séria testov na stanovenie inteligencie a vhodnosti žiakov s cieľom zistiť, či sa majú z bežného vzdelávania presunúť do osobitných škôl. Tieto osobitné školy boli určené pre žiakov s mentálnym postihnutím a pre žiakov, ktorí mali ťažkosti s učením z iných príčin. Rovnaký test sa použil pre všetkých žiakov, v prípade ktorých sa uvažovalo o umiestnení do osobitných škôl. Test však bol prakticky navrhnutý pre bežnú českú populáciu, preto v prípade rómskych žiakov bola prirodzene väčšia pravdepodobnosť zlého výsledku – ako tomu aj tak bolo – čo malo za následok, že 80 až 90 % rómskych detí sa vzdelávalo mimo bežného vzdelávacieho systému. ESĽP konštatoval, že v tomto prípade došlo k nepriamej diskriminácii.

 

Zdroj:
Agentúra EÚ pre základné práva: Príručka o európskom antidiskriminačnom práve

[i] ESD, Hilde Schönheit proti Stadt Frankfurt am Main a Silvia Becker proti Land Hessen, spojené veci C-4/02 a C-5/02 [2003] Zb. I-12575, 23. októbra 2003

[ii] ESĽP, D.H. a ostatní proti Českej republike [veľký senát] (č. 57325/00), 13. novembra 2007, bod 79.