Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

Obťažovaním je talé konanie, ktoré je zamerané proti ľudskej dôstojnosti, cti, sebavedomiu alebo sebaúcte. Pri posúdení, či ide o obťažovanie musia byť kumulatívne splnené jednak podmeinka nepríjemného, nevhodného či urážlivého zaobchádzania a zároveň podmienka podľa písm. a) alebo b).

Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.

Definíciu sexuálneho obťažovania zaviedla novela antidiskriminačného zákona č. 85/2008 Z. z. Má také isté znaky ako obťažovanie, teda tiež musia byť obe podmienky splnené naraz, navyše však ide o správanie sexuálnej povahy. Teda sexuálne obťažovanie znamená nežiaduce správanie sexuálnej povahy alebo iné sexuálne založené správanie, ktoré ovplyvňuje dôstojnosť žien a mužov pri práci.

Základnou charakteristikou sexuálneho obťažovania je, že je pre danú osobu nevítané. Sexuálne obťažovanie sa od priateľského správania (tzv. flirtovania), ktoré je vítané a vzájomné, odlišuje svojou nežiaducou povahou, možným alebo skutočným zásahom do dôstojnosti osoby a vytváraním zastrašujúceho, ponižujúceho, zneucťujúceho, nepriateľského alebo urážlivého prostredia.

Právo EÚ

Zákaz obťažovania a navádzania na diskrimináciu v rámci antidiskriminačného práva EÚ predstavujú pomerne nový vývoj a boli zavedené s cieľom umožniť komplexnejšiu ochranu. Obťažovanie znamená podľa smerníc EÚ o antidiskriminácii osobitný druh diskriminácie.

Podľa smerníc o antidiskriminácii sa obťažovanie považuje za diskrimináciu, pokiaľ:

  • dôjde k nežiaducemu chovaniu súvisiacemu s chráneným dôvodom
  • ktoré má za účel alebo za následok narušenie dôstojnosti osoby
  • a/alebo vytvorenie zastrašujúcej, nepriateľskej, zahanbujúcej, ponižujúcej a urážlivej atmosféry.
Obťažovanie a sexuálne obťažovanie sa spočiatku riešilo ako určitý prejav priamej diskriminácie. Jeho zaradenie do osobitnej skupiny v rámci smerníc sa zakladá skôr na význame odlíšenia tejto obzvlášť škodlivej formy diskriminačného zaobchádzania, než na posune v koncepčnom myslení.
V smerniciach o  rodovej rovnosti sa sexuálne obťažovanie tiež uvádza konkrétne ako špecifický typ diskriminácie, kde nežiaduce „verbálne, neverbálne alebo telesné“ správanie je „sexuálnej“ povahy. Podľa tejto definície na preukázanie obťažovania nie je potrebný žiadny komparátor, pretože obťažovanie je nevhodné samé o sebe pre formu, ktorú nadobúda (ústne, neverbálne alebo fyzické zneužívanie), a potenciálny dopad, ktorý môže mať (porušenie ľudskej dôstojnosti).
Právo EÚ zaujíma flexibilný objektívny/subjektívny prístup. Po prvé, na určenie, či došlo k obťažovaniu, sa používa to, ako obeť vníma zaobchádzanie. Po druhé, aj keď obeť v skutočnosti nepociťuje účinky obťažovania, stále možno dospieť k uvedenému zisteniu, pokiaľ je cieľom daného správania navrhovateľ. Faktické otázky týkajúce sa toho, či správanie predstavuje obťažovanie, sa na vnútroštátnej úrovni zvyčajne určujú predtým, ako sa veci postúpia ESD.
Zdroj:
Agentúra EÚ pre základné práva: Príručka o európskom antidiskriminačnom práve