Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. 

Priamou diskrimináciou je teda také zaobchádzanie na základe akéhokoľvek “chráneného dôvodu”, ktoré je v porovnateľnej situácii menej výhodné, než zaobchádzanie s inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Pri rozdielnom zaobchádzaní z dôvodu pohlavia/rodu hovoríme o rodovej diskriminácii.

Definícia priamej diskriminácie vychádza z ponímania tejto formy diskriminácie ako priameho konania alebo opomenutia (nekonania), spôsobujúceho ničím neodôvodnenú nerovnosť medzi osobami, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. Vychádza priamo z definície v príslušných smerniciach Rady. Môže ísť napríklad o rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo zvýhodňovanie založené na niektorom zo zákonom uvedených diskriminačných dôvodov, ktorého cieľom alebo dôsledkom je znemožnenie alebo obmedzenie uznania, užívania alebo realizácie práv, napr. práva na prácu, na základe rovnosti. Príkladom priamej diskriminácie môže byť napr. odmietnutie ženy – uchádzačky o zamestnanie len s odôvodnením, že na dané miesto sú uprednostňovaní muži, alebo odmietnutie obsluhy Rómov v reštauračných zariadeniach s odôvodnením, že je to na základe príkazu majiteľa.

Diskriminácia sa zakazuje na základe akéhokoľvek dôvodu, najmä pohlavia/rodu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery alebo náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku a pôvodu.

  • Príklad: Žena rómskeho pôvodu sa uchádzala o prácu v rámci projektu cestovného ruchu v miestnom zariadení. Mala potrebné požadované vzdelanie a kvalifikáciu. Zástupca organizácie jej povedal, že nezamestnávajú Rómov, pretože klienti si neželajú, aby ich obsluhovali Rómovia. Takéto konanie je priamou diskrimináciou, ktorá vychádza zo stereotypných predsudkov a odopiera konkrétnej žiadateľke o prácu právo na rovnaké zaobchádzanie.
Nepriaznivé zaobchádzanie
Podstatou priamej diskriminácie je rozdiel v zaobchádzaní, ktorému je osoba vystavená. Na základe toho prvým znakom priamej diskriminácie je dôkaz resp. podozrenie o nepriaznivom zaobchádzaní. Toto sa dá pomerne ľahko určiť v porovnaní s nepriamou diskrimináciou, pri ktorej sú často potrebné štatistické údaje. Medzi príklady priamej diskiminácie patrí:
  • odopretie vstupu do reštaurácie alebo obchodu, 
  • získanie menšieho dôchodku alebo nižšej mzdy, 
  • vystavenie verbálnym útokom alebo zneužívaniu, 
  • odopretie vstupu na kontrolnom stanovišti, 
  • vyšší alebo nižší vek odchodu do dôchodku, 
  • zakázanie výkonu určitého povolania, 
  • nemožnosť domáhať sa dedičských práv, 
  • vylúčenie z bežného systému vzdelávania, 
  • vyhostenie, nepovolenie nosenia náboženských symbolov, 
  • odmietnutie alebo zrušenie platieb sociálneho zabezpečenia.

Komparátor

Nepriaznivé zaobchádzanie bude pri určovaní diskriminácie relevantné, ak zaobchádzanie je nepriaznivé v porovnaní s niekým v podobnej situácii. Sťažnosť týkajúca sa „nízkej“ mzdy nie je sťažnosťou na diskrimináciu, pokiaľ nemožno pre ukázať, že mzda je nižšia než mzda osoby zamestnanej na vykonávanie podobnej úlohy u toho istého zamestnávateľa.
Z tohto dôvodu je potrebný „komparátor“: t. j. osoba, ktorá je vo vecne podobnej situácii, pričom hlavný rozdiel medzi obomi osobami je „chránený dôvod“. Inými slovami je na údajnej obeti, aby presvedčila súd, že existujú osoby, ktorým sa dostáva alebo by sa dostávalo priaznivejšieho zaobchádzania a že jediný rozdiel medzi nimi je „chránený dôvod“.
Zjavnou výnimkou pri hľadaní vhodného „komparátora“ prinajmenšom v kontexte práva EÚ v rámci zamestnania je prípad diskriminácie na základe skutočnosti, že osoba je tehotná. V dlhom rade vecí v rámci judikatúry ESD, počnúc od pôvodnej veci Dekker, je teraz bežne zavedené, že ak osoba utrpí ujmu v dôsledku toho, že je tehotná, potom sa takýto prípad bude klasifikovať ako priama diskriminácia na základe pohlavia bez potreby komparátora.

Chránený dôvod

Rozsah „chránených dôvodov“, ktoré existujú v európskom antidiskriminačnom práve, sú: pohlavie, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie, vek, rasa, etnický pôvod, národnosť a náboženské vyznanie alebo viera. V slovenskom antidiskriminačnom práve sú tieto dôvody stanovené širšie, okrem uvedených dôvodov je osoba chránená proti diskriminácii aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Dôvody na posudzovanie diskriminácie teda nei sú uzavreté a taxatívne a “iIné postavenie” dáva priestor na širsí výklad.
Pri posudzovaní diskriminácie je potrebné poukázať na príčinnú súvislosť medzi menej priaznivým zaobchádzaním a chráneným dôvodom. Na splnenie tejto požiadavky je potrebné položiť jednoduchú otázku: “došlo by k nepriaznivému zapbchádzaniu s danou osobou, aj keby bola opačného pohlavia, inej rasy, iného veku, alebo v opačnom postavení v rámci niektorého iného chráneného dôvodu?” Ak odpoveď znie NIE, potom k menej priaznivému zaobchádzaniu dochádza jednoznačne z daného dôvodu.*
Uplatňované pravidlo alebo postup sa nemusí nevyhnutne týkať výslovne „chráneného dôvodu“, pokiaľ sa týka iného faktora, ktorý je neoddeliteľný od chráneného dôvodu. V zásade pri zvažovaní, či dochádza k priamej diskriminácii, sa posudzuje, či k menej priaznivému zaobchádzaniu dochádza na základe „chráneného dôvodu“, ktorý nemožno oddeliť od konkrétneho faktora, ktorý je predmetom sťažnosti.
Súdy poskytli rozsiahly výklad k dosahu „chráneného dôvodu“. Môže zahŕňať „diskrimináciu na základe vzťahu s inou osobou“, keď obeť diskriminácie sama nie je osobou s chránenou charakteristikou (napr. matka zravotne postihnutého dieťaťa, manželka moslima, dieťa rómskej matky). Môže sa týkať tiež konkrétneho dôvodu vyloženého abstraktným spôsobom. Na základe toho sa právni odborníci musia pustiť do podrobnej analýzy zdôvodnenia menej priaznivého zaobchádzania, hľadať dôkazy, že chránený dôvod je či už priamo, alebo nepriamo príčinou takého zaobchádzania.

Zdroj:

Agentúra EÚ pre základné práva: Príručka o európskom antidiskriminačnom práve

____________________________________________________

* ESD, Dekker proti Stichting Vormingscentrum voor Jong Volwassenen (VJV‑Centrum) Plus, vec C-177/88 [1990] Zb. I-3941, 8. novembra 1990. Podobne, ESD, Webb proti EMO Cargo (UK) Ltd, vec C-32/93 [1994] Zb. I-3567, 14. júla 1994.