Komparátor

Vo veci Moustaqium[i] bol štátny príslušník Maroka usvedčený z niekoľkých trestných činov a na základe toho mal byť vyhostený. Štátny príslušník Maroka tvrdil, že rozhodnutie o vyhostení predstavovalo diskriminačné zaobchádzanie. Táto osoba tvrdila, že je diskriminovaná na základe štátnej príslušnosti, pričom uviedla, že belgickí štátni príslušníci nie sú vystavení vyhosteniu na základe usvedčenia z trestných činov. ESĽP rozhodol, že štátny príslušník Maroka nebol v podobnej situácii ako štátni príslušníci Belgicka, pretože podľa EDĽP nie je dovolené, aby štát vyhostil svojich vlastných štátnych príslušníkov. Z tohto dôvodu jeho vyhostenie nepredstavuje diskriminačné zaobchádzanie. Aj keď ESĽP uznal, že bol v porovnateľnej situácii ako štátni príslušníci iných členských štátov EÚ ako Belgicko (ktorí nemohli byť deportovaní, na základe právnych predpisov EÚ týkajúcich sa slobody pohybu), konštatoval, že rozdiel v zaobchádzaní bol odôvodnený.

Vo veci Allonby[ii] navrhovateľke, ktorá pracovala na vysokej škole ako lektorka, vysoká škola neobnovila zmluvu. Začala potom pracovať pre spoločnosť, ktorá zabezpečovala prednášajúcich pre vzdelávacie inštitúcie. Táto spoločnosť potom vyslala navrhovateľku pracovať na jej bývalú školu, kde vykonávala rovnaké úlohy ako predtým, ale za menší plat, ako jej vyplácala škola. Tvrdila, že bola diskriminovaná na základe pohlavia, pričom uviedla, že muži lektori pracujúci na tejto vysokej škole mali vyšší plat. ESD rozhodol, že muži lektori zamestnaní na vysokej škole neboli v porovnateľnej situácii z toho dôvodu, že vysoká škola nebola zodpovedná za stanovenie platovej úrovne v oboch prípadoch – lektorov, ktorých zamestnávala priamo a navrhovateľky, ktorá bola zamestnaná externou spoločnosťou. Neboli teda v dostatočne podobnej situácii.

Vo veci Luczak[iii], francúzsky poľnohospodár, ktorý žije a hospodári v Poľsku, sa sťažoval na to, že mu bol zamietnutý vstup do špecializovaného poľského systému sociálneho zabezpečenia ustanoveného osobitne na účely podpory poľských poľnohospodárov, pretože tento systém nie je prístupný iným štátnym príslušníkom. ESĽP súhlasil, že navrhovateľ bol v porovnateľnej situácii ako poľskí poľnohospodári, ktorí využívali tento systém, pretože bol osobou s trvalým pobytom, platil dane rovnako ako štátni príslušníci, a tým prispieval k financovaniu systému sociálneho zabezpečenia a predtým sa zúčastnil aj na všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia.

Vo veci Richards[iv], navrhovateľka podstúpila chirurgickú zmenu mužského pohlavia na ženské. Požadovala, aby mala nárok na odchod do dôchodku vo veku 60 rokov, keď ženy v Spojenom kráľovstve majú nárok na dôchodok. Vláda odmietla poskytnúť dôchodok s tvrdením, že sa s navrhovateľkou nezaobchádzalo nepriaznivo v  porovnaní s  inými v  podobnej situácii. Vláda uviedla, že správny komparátor v tomto prípade sú „muži“, pretože navrhovateľka prežila svoj život ako muž. Keďže vnútroštátne právne predpisy umožňujú osobe zmeniť svoje pohlavie, ESD konštatoval, že potom sú správnym komparátorom ženy. S navrhovateľkou sa teda tým, že jej bol stanovený vyšší dôchodkový vek, zaobchádzalo menej priaznivo než s inými ženami.

Vo veci Burden[v] dve sestry bývali v jednej domácnosti 31 rokov. Vlastnili spoločne majetok a každá zanechala v závete svoj podiel na majetku tej druhej. Keďže hodnota nehnuteľností prekročila stanovenú hranicu, navrhovateľky sa sťažovali na to, že po úmrtí jednej by druhá musela platiť dedičskú daň. Sťažovali sa, že to bol diskriminačný zásah do ich práva na majetok, pre‑ tože manželské páry a páry, ktoré uzavreli registrované partnerstvo boli oslobodené od dedičskej dane. ESĽP však konštatoval, že navrhovateľky ako súrodenci sa nemôžu porovnávať s pármi žijúcimi v spoločnej domácnosti, ktoré boli zosobášené alebo žili v registrovanom partnerstve. Manželstvo a registrované partnerstvo predstavujú osobitné vzťahy uzavreté slobodne a dobrovoľne s cieľom vytvoriť zmluvné práva a povinnosti. Na rozdiel od toho vzťah navrhovateliek bol založený na pokrvnom príbuzenstve a bol teda zásadne odlišný.

Vo veci Carson a ostatní proti Spojené kráľovstvo[vi] sa navrhovatelia sťažovali, že vláda Spojeného kráľovstva neuplatnila rovnaké zvýšenie pri vyplácaní dôchodkov v prípade osôb žijúcich na dôchodku v zahraničí ako v prípade osôb, ktoré žijú na dôchodku v Spojenom kráľovstve. Podľa práva Spojeného kráľovstva sa zvýšenie uplatnilo len v prípade osôb s trvalým pobytom v Spojenom kráľovstve s výnimkou štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí odišli na dôchodok do štátov, s ktorými Spojené kráľovstvo má vzájomnú recipročnú dohodu v oblasti sociálneho zabezpečenia. Navrhovatelia, ktorí nežili v štáte, ktorý uzavrel takúto dohodu, tvrdili, že boli diskriminovaní na základe svojho miesta bydliska. ESĽP nesúhlasil s navrhovateľmi, ktorí tvrdili, že boli v podobnej pozícii ako osoby žijúce na dôchodku v Spojenom kráľovstve alebo s tými štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, ktorí žili na dôchodku v krajinách, s ktorými malo Spojené kráľovstvo recipročnú dohodu. ESĽP konštatoval, že aj keď všetky tieto rozdielne skupiny prispievali k vládnym príjmom prostredníctvom platby na sociálne zabezpečenie, nepredstavuje to fond dôchodkového zabezpečenia, ale skôr všeobecný verejný príjem na financovanie rôznych aspektov verejných výdavkov. Okrem toho povinnosť vlády uplatniť zvýšenie sa zakladala na posúdení nárastu životných nákladov v Spojenom kráľovstve. Navrhovatelia preto neboli v porovnateľnej situácii ako tieto ostatné skupiny, a preto nedošlo k diskriminačnému zaobchádzaniu.

Chránený dôvod

Vo veci James proti Eastleigh Borough Council[vii], pán James musel zaplatiť vstupné za vstup do bazéna v Eastleigh, zatiaľ čo jeho manželka, pani Jamesová, nie. Obaja mali 61 rokov. Výhodu bezplatného vstupu si mohla uplatniť len pani Jamesová, pretože bola v dôchodku, zatiaľ čo pán James nebol ešte nebol v dôchodku, keďže v Spojenom kráľovstve muži odchádzajú do dôchodku vo veku 65 rokov, zatiaľ čo ženy vo veku 60 rokov. Aj keď pravidlo voľného vstupu do bazéna bolo založené na postavení dôchodcu, nárok na odchod do dôchodku závisel od pohlavia. Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva dospela k záveru, že keby pán James bol opačného pohlavia, potom by sa s ním zaobchádzalo v súlade s takým zaobchádzaním, ako sa dostalo jeho manželke. Ďalej sa konštatovalo, že zámer a motivácia k zaobchádzaniu sú irelevantné, dôraz sa kladie len na zaobchádzanie.

Vo veci Maruko[viii] homosexuálny pár uzavrel „registrované partnerstvo“. Navrhovateľov partner zomrel a navrhovateľ si chcel uplatniť nárok na „pozo‑ stalostný dôchodok“ od podniku, ktorý viedol systém podnikového penzijného pripoistenia jeho zosnulého partnera. Podnik odmietol zaplatiť navrhovateľovi z dôvodu, že pozostalostné dôchodky sa môžu vyplácať len manželským partnerom a on nebol ženatý so zosnulým. ESD uznal, že odmietnutie vyplácania dôchodku predstavovalo menej priaznivé zaobchádzanie a že bolo menej priaznivé vo vzťahu ku komparátorovi – „manželským“ párom. ESD rozhodol, že inštitúciou „registrovaného partnerstva“ v Nemecku vznikajú viaceré rovnaké práva a povinnosti pre životných partnerov ako v prípade manželských párov, najmä v súvislosti s dôchodkovými systémami. Z tohto dôvodu bol pripravený konštatovať, že na účely tejto veci registrovaní partneri boli v podobnej situácii ako manželia. ESD potom pokračoval, že to predstavovalo diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Skutočnosť, že nemohli uzavrieť manželstvo bola neoddeliteľná od ich sexuálnej orientácie.

Vo veci Aziz proti Cyprus[ix] navrhovateľka bola zbavená práva voliť na základe svojej etnickej príslušnosti k cyperským Turkom. Cyperské právne prespisy v platnom znení umožňovali cyperským Turkom a cyperským Grékom v parlamentných voľbách voliť len kandidátov z vlastných etnických komunít. Prevažná väčšina tureckej komunity však opustila územie od tureckej okupácie severného Cypru a ich účasť v parlamente bola pozastavená. Na základe toho už neexistoval zoznam kandidátov, ktorých by navrhovateľka mohla voliť. Aj keď vláda tvrdila, že nemožnosť voliť vznikla v dôsledku skutočnosti, že nie sú k dispozícii žiadni kandidáti, ktorých by mohla navrhovateľka voliť, ESĽP dospel k názoru, že úzka väzba medzi volebným poriadkom a príslušnosťou ku komunite tureckých Cyperčanov spolu s neschopnosťou vlády prispôsobiť volebné pravidlá k situácii znamenala, že to predstavovalo priamu diskrimináciu na základe etnického pôvodu.

Vo veci Coleman proti Attridge Law a Steve Law[x] matka tvrdila, že sa s ňou v práci nepriaznivo zaobchádzalo na základe toho, že jej syn bol zdravotne postihnutý. V dôsledku synovho zdravotného postihnutia príležitostne meškala do práce a podľa potrieb svojho syna musela požiadať o dovolenku. Navrhovateľkine požiadavky boli zamietnuté a hrozili jej prepustením a dostávalo sa jej tiež urážlivých poznámok ohľadom stavu jej dieťaťa. ESD akceptoval jej kolegov v podobných postaveniach a s deťmi ako komparátormi a konštatoval, že im bola na požiadanie umožnená flexibilita. Uznal tiež, že takéto správanie predstavovalo diskrimináciu a obťažovanie na základe zdravotného postihnutia jej dieťaťa.

Vo veci Weller proti Maďarsko[xi] bola Rumunka vydatá za Maďara a mali spolu štyri deti. Nebola oprávnená požadovať dávky v materstve vyplácané po pôrode, pretože nebola maďarskou občiankou. Jej manžel sa snažil požadovať dávky, ale vláda jeho žiadosť zamietla s tým, že sa vypláca len matkám. ESĽP konštatoval, že v jeho prípade došlo k diskriminácii na základe otcovstva (skôr ako pohlavia), pretože muži ako adoptívni rodičia alebo opatrovníci mali nárok na dávky, zatiaľ čo prirodzení otcovia nie. Sťažnosť podali aj deti, ktoré sa sťažovali na diskrimináciu na základe odmietnutia vyplácať dávky v prospech ich otca, ktorú ESĽP uznal. Deti teda boli diskriminované na základe postavenia ich rodiča ako prirodzeného otca.

Vo veci P proti S a Cornwall[xii] County Council prepustil zamestnávateľ navrhovateľku, ktorá bola v procese zmeny pohlavia z muža na ženu. ESD konštatoval, že prepustenie predstavuje nepriaznivé zaobchádzanie.29 Pokiaľ ide o relevantného komparátora, ESD uviedol, že „ak osoba je prepustená na základe toho, že má v úmysle podstúpiť alebo podstúpila zmenu pohlavia, zaobchádza sa s ňou nepriaznivo v porovnaní s osobami pohlavia, ku ktorému táto osoba patrila pred podstúpením zmeny pohlavia. Pokiaľ ide o dôvody, aj keď nebolo možné preukázať, že sa s navrhovateľkou zaobchádzalo rozdielne, pretože bola mužom alebo ženou, bolo možné preukázať, že rozdielne zaobchádzanie vychádzalo zo súvislostí týkajúcich sa jej pohlavia.

 

Zdroj:
Agentúra EÚ pre základné práva: Príručka o európskom antidiskriminačnom práve

[i] ESĽP, Moustaquim proti Belgicku (č. 12313/86), 18. februára 1991

[ii] ESD, Allonby proti Accrington a Rossendale College, vec C-256/01 [2004 ] Zb. I-873, 13. januára 2004.

[iii] ESĽP, Luczak proti Poľsku (č. 77782/01), 27. novembra 2007; pozri tiež ESĽP, Gaygusuz proti Rakúsku (č. 17371/90), 16. septembra 1996

[iv] ESD, Richards proti Secretary of State for Work and Pensions, vec C-423/04 [2006] Zb. I-3585, 27. apríla 2006.

[v] ESĽP, Burden proti Spojenému kráľovstvu [veľký senát] (č. 13378/05), 29. apríla 2008

[vi] 22 ESĽP, Carson a ostatní proti Spojenému kráľovstvu [veľký senát] (č. 42184/05), 16. marca 2010

[vii] 24 Snemovňa lordov (Spojené kráľovstvo), James proti Eastleigh Borough Council [1990] Snemovňa lordov 6, 14. júna 1990

[viii] ESD, Maruko proti Versorgungsanstalt der deutschen Bühnen, vec C-267/06 [2008] Zb. I-1757, 1. apríla 2008

[ix] ESĽP, Aziz proti Cypru (č. 69949/01), 22. júna 2004.

[x] ESD, Coleman proti Attridge Law a Steve Law, vec C-303/06 [2008] Zb. I-5603, 17. júla 2008.

[xi] ESĽP, Weller proti Maďarsku (č. 44399/05), 31. marca 2009

[xii] ESD, P proti S a Cornwall County Council, vec C-13/94 [1996] Zb. I-2143, 30. apríla 1996.