Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.

Otázky, na ktoré si musíme zodpovedať, aby sme určili, či odmeňovanie ženy neporušuje zásadu rovnakého zaobchádzania v porovnaní s odmeňovaním muža:

1. Sú žena – zamestnankyňa a jej mužský komparátor odmeňovaní (z toho istého zdroja) rovnako?

a) Ak nie sú odmeňovaní rovnako, je potrebné zistiť, či vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

b) Ak sú odmeňovaní rovnako, ešte stále môže ísť o indíciu diskriminácie v prípade, že by sme zistili, že žena napríklad vykonáva prácu vyššej hodnoty ako muž, teda že by mala byť odmeňovaná vyššie.

2. Vykonávajú žena – zamestnankyňa a jej mužský komparátor rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty?

a) Ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a sú odmeňovaní odlišne, je to indícia diskriminácie. Diskrimináciou takéto odmeňovanie bude, ak zamestnávateľ nedokáže dostatočne odôvodniť rozdiel v odmeňovaní. Preto sa zamestnávateľa následne pýtame aj na odôvodnenie rozdielu v odmeňovaní.

b) Ak žena a muž nevykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a pritom sú odmeňovaní rovnako, zisťujeme, či všeobecná maxima princípu rovnosti, a teda aj všeobecný antidiskriminačný princíp „s rovnakými rovnako a s odlišnými odlišne“, nebol porušený v druhej časti. Daný princíp sa dá vyvodiť aj zo Zákonníka práce aj z ADZ argumentom opaku z textu „ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty“. Lebo ak platí, že za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty majú byť ženy a muži odmeňovaní rovnako, potom platí, že za odlišnú prácu a prácu odlišnej hodnoty majú byť odmeňovaní odlišne. Samozrejme, nie akokoľvek odlišne, ale odlišne primerane odlišnosti ich práce.

3. Vysvetlil a preukázal zamestnávateľ rozdiel v odmeňovaní ženy/žien a muža/mužov objektívnymi, presvedčivými a konzistentnými dôvodmi, pričom tieto dôvody nijako nesúvisia s pohlavím zamestnankyne a zamestnanca? Zároveň platí, že:

a) Subjektívny rozdiel vo vnímaní kvality práce zamestnankyne a zamestnanca sa môže prejaviť len v rozdiele v motivačných zložkách mzdy (t. j. nie v základnej mzde) a

b) kritériá odmeňovania majú byť tak transparentné, aby pracovníčky a pracovníci vedeli, prečo sú odmeňovaní odlišne a čo majú urobiť pre to, aby dosiahli mzdu (v širokom zmysle slova) rovnakú ako ich komparátor.