Termín dočasné vyrovnávacie opatrenia („DVO“) je slovenským prekladom pre anglický termín affirmative action alebo positive action, pričom cieľom je zreteľne odlíšiť takéto opatrenia od trvalého rozdielneho zaobchádzania.

Trvalé odlišné zaobchádzanie, ktorého obsah je presne vymedzený v ústave vyžadujú napríklad niektoré menšinové práva ako vzdelávanie v materinskom jazyku či odlišnosti vyplývajúce z odlišných úloh ženy  a muža v ľudskej reprodukcii.

DVO sú založené na myšlienke, že nie každý človek má rovnaké možnosti získať vzdelanie či zamestnanie, a to nie z dôvodu vlastnej viny, ale prináležania k určitej dlhodobo znevýhodňovanej skupine. Rómovia, ženy, migranti či ľudia zo zdravotným znevýhodnením môžu byť často krát posudzovaní nie na základe svojich schopností, ale toho, ako vyzerajú alebo odkiaľ pochádzajú. Súčasne dlhodobé vylučovanie zo spoločnosti, napríklad v prípade rómskej menšiny spôsobilo také výrazné nerovnosti, že Rómovia často nedisponujú ani porovnateľným stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním, aby sa uchádzali o určité pracovné pozície. DVO sú nástrojom, ktoré majú vyrovnávať šance a pomáhať prekonávať takéto etnicky determinované znevýhodnenia.

Ústavný súd vo svojom náleze PL.ÚS 8/2004 vymedzil cie DVO nasledovne “Cieľom takýchto opatrení môže byť len odstránenie dôsledkov predchádzajúcej diskriminácie a nerovnakých príležitostí pri dosahovaní rovnakého výsledku. Z toho vyplýva, že osobitné vyrovnávacie opatrenia treba chápať ako zvýhodnenie skupiny osôb s osobitným zreteľom na ich predošlé znevýhodnenie, ktoré im bránilo v rovnom prístupe k príležitostiam v praxi. Takéto opatrenia súčasne dopĺňajú účinky zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré by pri handicapovaných skupinách osôb samo osebe nestačilo na zabezpečenie rovného prístupu k príležitostiam, ktorý však nemôže znamenať aj rovnosť výsledkov takého prístupu.” Ako podmienku prijatia DVO zadefinoval Ústavný súd SR povinnosť zákonodárcu “rámcovým spôsobom predmet, obsah a kritériá na prijímanie osobitných vyrovnávacích opatrení” a jasne ustanoviť ich dočasnost

Legislatívny základ

V zmysle novelizovaného § 8a Antidiskriminačného zákona môžu orgány verejnej správy alebo iné právnické osoby prijímať dočasné vyrovnávacie opatrenia smerujúce k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi.

Dočasné vyrovnávacie opatrenia je možné prijímať v celom komplexe oblasti prístupu k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu ako aj v oblasti poskytovania tovarov a služieb.

Dočasné vyrovnávacie opatrenia môžu byť prijaté, ak

a) existuje preukázateľná nerovnosť,

b) cieľom opatrení je zníženie alebo odstránenie tejto nerovnosti,

c) sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa.

Dočasné vyrovnávacie opatrenia sa v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ pri zamestnávaní nemôžu používať formou absolútnych preferencií, ale iba v prípade výberu z rovnako kvalifikovaných kandidátov.

Subjekt, ktorý sa rozhodne pre prijatie DVO, nie je nevyhnutne ten, ktorý spôsobil diskrimináciu. Ide o subjekt, ktorý je najvhodnejšie situovaný na to, aby ju mohol napraviť. Pozitívne opatrenia akými sú DVO nie sú preto prijímané na základe individuálneho dôkazu o znevýhodnení, ale na základe preukázania štrukturálnej diskriminácie resp. nerovnosti. Subjekty, ktoré prijali dočasné vyrovnávacie opatrenia, majú o nich informovať SNSĽP.

Sociálne alebo ekonomické znevýhodnenie predstavuje obmedzenie príležitostí mať rovnaký podiel na živote ako ostatní. Sociálne znevýhodnení sú ľudia, ktorí sa dostali do sociálnych kolíznych situácií bez vlastného pričinenia. Sociálne znevýhodnenie, resp. obmedzenie participácie je minimalizovanie určitých príležitostí znevýhodnených osôb v súkromnej, kultúrnej alebo pracovnej oblasti, pričom participácia je zapájanie, účasť, angažovanosť (involvement)
jednotlivca do životných situácií

K sociálnemu znevýhodneniu dochádza v dôsledku nepriaznivých sociálnokultúrnych podmienok a jeho mieru ovplyvňuje nízky stupeň vzdelania (znevýhodnenej osoby, rodičov a rodinných príslušníkov), neúplná rodina, nízky príjem (znevýhodnenej osoby alebo člena rodiny), nízke profesijné postavenie vrátane nezamestnanosti (znevýhodnenej osoby alebo členov rodiny), nízka úroveň bývania, či menšinový pôvod).

Dočasnosť DVO znamená ich obmedzené časové trvanie. Prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení je podmienené výskytom sociálneho alebo ekonomickho znevýhodnenia podloženého dátami. Ku skončeniu realizácie dočasného vyrovnávacieho opatrenia by malo byť pristúpené vtedy, ak (aj jeho prispením) nepriaznivé dôsledky nerovnakého zaobchádzania a teda sociálne alebp ekonomické znevýhodnenie boli dostatočne kompenzované a pokiaľ možno zanikli, teda došlo k naplneniu cieľa DVO.

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:

Nález Ústavného súdu PL.ÚS 8/04

Jarila Lajčáková: Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení na základe etnicity, národnosti, pohlavia alebo rodu na Slovensku / PRÍRUČKA. Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Bratislava, 2014

Marian Mesároš, Tomáš Földes, Soňa Bojkovská: Dočasné vyrovnávacie opatrenia v praxi. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, v Bratislave 2013

 

Zdroj:
Agentúra EÚ pre základné práva: Príručka o európskom antidiskriminačnom práve