V prípadoch nepriamej diskriminácie dôvodom na zistenie, že dochádza k diskriminácii, je skutočnosť, že rovnaké pravidlo sa uplatňuje na každé‑ ho bez posúdenia relevantných rozdielov. V záujme nápravy a na predchádzanie ta‑ kýmto situáciám vlády, zamestnávatelia a poskytovatelia služieb musia zabezpečiť prijatie opatrení, aby prispôsobili svoje pravidlá a postupy na zohľadnenie takých‑ to rozdielov, t. j. musia niečo urobiť na prispôsobenie súčasných politík a opatrení. V kontexte OSN sa takéto opatrenia označujú ako „špeciálne opatrenia“, zatiaľ čo v kontexte práva EÚ sa označujú ako „osobitné opatrenia“ alebo „pozitívna akcia“. Prijatím špeciálnych opatrení sú vlády schopné skôr zabezpečiť „skutočnú rovnosť“, t. j. rovnaké využívanie príležitostí na prístup k dostupným možnostiam v spoloč‑ nosti, než len „formálnu rovnosť“. Ak vlády, zamestnávatelia a poskytovatelia slu‑ žieb neposúdia primeranosť prijatia špeciálnych opatrení, zvyšujú riziko, že ich pra‑ vidlá a postupy môžu predstavovať nepriamu diskrimináciu.

Rozhodnutia

Vo veci Thlimmenos proti Grécku[i] podľa vnútroštátnych právnych predpisov osoby odsúdené za trestný čin nemohli vykonávať povolanie autorizovaných účtovníkov, pretože odsúdenie znamená nedostatočnú poctivosť a spoľahlivosť potrebnú na plnenie tejto úlohy. V tomto prípade bol navrhovateľ odsúdený za odmietnutie nosiť vojenskú uniformu počas svojej vojenskej služby, a to z toho dôvodu, že bol členom sekty svedkov Jehovových, čo je náboženská skupina oddaná pacifizmu. ESĽP konštatoval, že nie je žiadny dôvod brániť osobám vykonávať povolanie, keď boli odsúdené za trestné činy, ktoré nesúvisia s otázkami spoľahlivosti alebo poctivosti. Vláda diskriminovala navrhovateľa tým, že nevytvorila výnimku z pravidla pre takéto situácie, čím porušila právo na prejavenie jeho náboženského presvedčenia (podľa článku 9 EDĽP) v spojení so zákazom diskriminácie.

Vo veci pred orgánom pre rovnosť na Cypre[ii] navrhovateľ, ktorý trpel poškodením zraku, sa zúčastnil na skúške, aby mohol nastúpiť do štátnej služby. Navrhovateľ požiadal o viac času na dokončenie skúšky a poskytli mu 30 minút navyše, ale bolo mu to odpočítané z prestávky, na ktorú mal každý nárok. Orgán pre rovnosť konštatoval, že neexistoval jednotný postup na posúdenie v prípade, keď bolo potrebné pripraviť primeranú úpravu pre uchádzačov s osobitnými okolnosťami, a na základe skutočností, že sa neurobilo dosť na vytvorenie podmienok, za ktorých by osoba mohla súťažiť za rovnakých podmienok s ostatnými uchádzačmi. Orgán pre rovnosť odporučil, aby štát vytvoril tím odborníkov v rámci štandardného postupu na posudzovanie takých prípadov, v ktorých je potrebná primeraná úprava na individuálnom základe.

Osoba pripútaná na invalidný vozík[iii] podala sťažnosť na francúzskych súdoch na ministerstvo školstva za nevymenovanie na určité miesto. Žiadosť navrhovateľa bola tretia v poradí na zozname. Potom, ako prví dvaja kandidáti odmietli ponuku na toto miesto, bolo ponúknuté štvrtému kandidátovi a nie navrhovateľovi. Namiesto toho navrhovateľovi bolo ponúknuté miesto na inom oddelení, ktoré bolo prispôsobené pre prístup invalidným vozíkom. Štát odôvodnil toto rozhodnutie na základe toho, že nebolo vo verejnom záujme investovať prostriedky na úpravy priestorov na účely splnenia povinnosti primeraného prispôsobenia. Súd zistil, že ministerstvo školstva nesplnilo svoju povinnosť primeraného prispôsobenia pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá ne‑ mohla byť obmedzená manažérskymi úvahami.

Vo veci Wintersberger proti Rakúsko[iv] ESĽP vydal rozhodnutie týkajúce sa prípustnosti sťažnosti. Navrhovateľ, ktorý bol zdravotne postihnutý, bol štá‑ tom prepustený zo zamestnania. Podľa vnútroštátneho práva osoby so zdra‑ votným postihnutím majú osobitnú ochranu pred prepustením, a to potrebný predchádzajúci súhlas s prepustením zo strany osobitného výboru. V prípade, ak zamestnávateľ nevedel o postihnutí, sa takéto schválenie mohlo byť vydať so spätnou platnosťou. Takýto súhlas nebol potrebný pre osoby, ktoré neboli zdravotne postihnuté. Navrhovateľ tvrdil, že skutočnosť, že schválenie mohlo byť vydané so spätnou platnosťou pre osoby so zdravotným postihnutím, ale nie pre osoby, ktoré neboli zdravotne postihnuté, predstavovalo diskrimináciu. ESĽP konštatoval, že toto ustanovenie v skutočnosti existovalo v prospech osôb so zdravotným postihnutím a bolo preto, ako príklad obrátenej diskriminácie, odôvodnené. Sťažnosť bola preto vyhlásená za neprípustnú.

 

Zdroj:
Agentúra EÚ pre základné práva: Príručka o európskom antidiskriminačnom práve

[i] ESĽP, Thlimmenos proti Grécku [veľký senát] (č. 34369/97), 6. apríla 2000, bod 44. Podobne ESĽP, Pretty proti Spojenému kráľovstvu (č. 2346/02), 29. apríla 2002, bod 88.

[ii] Orgán pre rovnosť (Cyprus), ref. č. A.K.I. 37/2008, 8. októbra 2008.

[iii] Správny súd v Rouene (Francúzsko), Boutheiller c. Ministère de l’éducation, rozsudok č. 0500526-3, 24. júna 2008.

[iv] ESĽP, Wintersberger proti Rakúsku (roz.) (č. 57448/00), 27. mája 2003