Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 18. 10. 2005 v konaní sp.zn. Pl.ÚS 8/04 o súlad § 8 ods. 8 antidiskriminačného zákona, ktorého znenie bolo: „Na zabezpečenie rovnosti príležitosti v praxi a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania možno prijať osobitné vyrovnávacie opatrenia na zabránenie znevýhodnenia súvisiaceho s rasovým pôvodom alebo etnickým pôvodom.“,

zrušil uvedené ustanovenie antidiskriminančného zákona pre jeho rozpor s čl. 12 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Ústavy SR, ktorý garantuje rovnosť v právach bez ohľadu na tam vymenované dôvody, ako je napr. rasa a farba pleti, národnosť a zakazuje zvýhodňovať alebo znevýhodňovať kohokoľvek v právach. Dňa 8. 6. 2006 prestalo byť uvedené ustanovenie § 8 ods. 8 antidiskriminačného zákona súčasťou slovenského právneho poriadku. Uplynulo totiž 6 mesiacov odo dňa uverejnenia nálezu ÚS SR v Zbierke zákonov (7. 12. 2006).

Plénum Ústavného súdu väčšinou siedmich ku štyrom rozhodlo, že časť antidiskriminačného zákona, ktorá umožňovala prijať osobitné vyrovnávacie opatrenia pre znevýhodnených ľudí patriacich k určitej rase alebo etnickej skupine, je protiústavná.

Zo zdôvodnenia rozhodnutia:

Nedostatky napadnutého ustanovenia antidiskriminačného zákona spočívajú v tom, že táto norma neobsahuje aspekt dočasnosti, rámcové vymedzenie metód na dosiahnutie určeného cieľa, dovolený predmet vyrovnávacích opatrení a kritériá na vymedzenie ich obsahu.

Koncepcia zabezpečenia rovnosti príležitostí v praxi a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá by mala byť v súlade s princípmi právneho štátu, by mala obsahovať aj rámcové vymedzenie metód na dosahovanie tohto cieľa tak, aby sa nenarušila rovnováha a rešpekt voči právam iných skupín osôb.

Metódou, ktorá podľa § 8 ods. 8 antidiskriminačného zákona zabezpečuje cieľ tejto normy, sú osobitné vyrovnávacie opatrenia. Otázku, či takéto vyrovnávacie opatrenia treba chápať ako pozitívne opatrenia obsahujúce techniky všeobecne známe pri
odstraňovaní dôsledkov diskriminácie spôsobovanej objektívnymi okolnosťami alebo skutočnosťami, treba zodpovedať kladne. Cieľom takýchto opatrení môže byť len odstránenie dôsledkov predchádzajúcej diskriminácie a nerovnakých príležitostí pri
dosahovaní rovnakého výsledku. Z toho vyplýva, že osobitné vyrovnávacie opatrenia treba chápať ako zvýhodnenie skupiny osôb s osobitným zreteľom na ich predošlé znevýhodnenie, ktoré im bránilo v rovnom prístupe k príležitostiam v praxi. Takéto
opatrenia súčasne dopĺňajú účinky zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré by pri handicapovaných skupinách osôb samo osebe nestačilo na zabezpečenie rovného prístupu k príležitostiam, ktorý však nemôže znamenať aj rovnosť výsledkov takého prístupu.

Právna úprava umožňujúca prijímanie osobitných vyrovnávacích opatrení z hľadiska pojmov rovnakých príležitostí a nediskriminácie a použitých techník by teda mohla byť ústavne akceptovateľná.. takáto úprava musí v celom rozsahu rešpektovať vnútroštátnu úpravu všeobecného princípu rovnosti a zákazu diskriminácie, inak sa dostáva do rozporu s ústavným poriadkom

Z tohto nálezu ústavného súdu vyplýva, že v ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uznáva ako všeobecne akceptovaný prístup k zabezpečeniu rovnosti v právach len také vychýlenie z univerzálneho chápania rovnosti (zákazu diskriminácie), ktoré má
výslovný ústavný základ reagujúci na prirodzené nerovnosti medzi ľuďmi, ktorých nevyrovnávanie prostredníctvom zákonných opatrení by mohlo viesť k neodôvodnenej tvrdosti voči určitým skupinám osôb (napríklad mladiství, ženy, zdravotne postihnuté
osoby). Napadnuté ustanovenie antidiskriminačného zákona podľa názoru ústavného súdu však nemá taký ústavný základ, ktorý by opodstatňoval ústavne dovolené odchýlenie sa od univerzálneho princípu rovnosti vyjadreného v čl. 12 ods. 1 druhej vete a v čl. 12 ods. 2 ústavy.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol, že § 8 ods. 8 antidiskriminačného zákona nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a s čl. 12 ods. 1 prvou vetou a ods. 2 ústavy. Tento záver ústavného súdu sa opiera o to, že napadnuté ustanovenie antidiskriminačného zákona

a) prijímaním pozitívnych opatrení, ktorými sú aj osobitné vyrovnávacie opatrenia, zakladá zvýhodnenie (pozitívnu diskrimináciu) osôb, ktoré súvisí s rasovým alebo etnickým pôvodom,

b) neurčuje ani rámcovým spôsobom predmet, obsah a kritériá na prijímanie osobitných vyrovnávacích opatrení a narušuje tak ústavne neprijateľným spôsobom právnu istotu v právnych vzťahoch vytváraných pred a po prijatí osobitných vyrovnávacích opatrení a napokon
c) opomenutím dočasnosti osobitných vyrovnávacích opatrení ako rozhodujúceho faktora sa môže stať základom pre diskrimináciu
(tzv. prevrátenú diskrimináciu) iných skupín osôb bez toho, aby na to existoval ústavne akceptovateľný základ.

Nález Pl.ÚS 8/04