V roku 2000 boli prijaté dve smernice: smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, náboženského vyznania, veku a zdravotného postihnutia v oblasti zamestnanosti, a smernica o rasovej rovnosti, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe rasy alebo etnického pôvodu v súvislosti so zamestnaním, ale aj v prístupe k systému sociálnej starostlivosti a sociálnemu zabezpečeniu a k tovaru a službám. Toto bolo významné rozšírenie pôsobnosti antidiskriminačného práva v rámci EÚ, ktorým sa uznalo, že na to, aby sa osobám umožnilo dosiahnuť ich plný potenciál na trhu práce, je tiež nevyhnutné zabezpečiť, aby mali rovnaký prístup k takým oblastiam, ako sú zdra‑ votníctvo, vzdelávanie a bývanie.

Na diskrimináciu z dôvodu pohlavia resp. rodu sa vzťahuje osobitná, pomerne rozsiahla legislatíva EÚ. Opatrenia týkajúce sa tejto oblasti majú na európskej úrovni dlhú históriu, siahajúcu do počiatkov Európskeho spoločenstva. Konsolidovaním niekoľkých právnych aktov vznikli v súčasnosti tri hlavné smernice, týkajúce sa rovnosti mužov a žien v zamestnaní a povolaní, v prístupe k tovarom a službám a v podnikaní.

 Aj keď sexuálna orientácia, náboženské vyznanie, zdravotné postihnutie a vek sú jedinými chránenými dôvodmi v súvislosti so zamestnaním, v súčasnosti sa v inšti‑ túciách EÚ diskutuje o návrhu na rozšírenie ochrany v prípade týchto dôvodov na oblasť prístupu k tovaru a službám (známe ako „horizontálna smernica“).