Rovnosť príležitostí a zákaz diskriminácie sú v Slovenskej republike zakotvené v základnom zákone a rozpracované v osobitných zákonoch. Základné ľudské práva a slobody sú v Slovenskej republike od jej vzniku zaručené všetkým na základe Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v Čl. 12 odsek 2 zakotvuje princíp rovnosti: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Zákaz diskriminácie a povinnosť uplatňovať princíp rovnosti je záväzkom, ktorý Slovenskej republike vyplýva z viacerých právne záväzných dokumentov. Tieto právne záväzné dokumenty definujú povinnosti Slovenskej republiky na úrovni medzinárodného práva, na úrovni práva Európskej únie (ďalej len „právo EÚ“) a tiež na vnútroštátnej úrovni. Definované záväzky sa pritom nevzťahujú iba na Slovenskú republiku ako celok, ale aj na všetky jej orgány, resp. verejné inštitúcie v najširšom slova zmysle. Právne povinnosti vo vzťahu k právu na rovnosť a nediskrimináciu, ktoré zakotvuje vnútroštátne právo (napríklad antidiskriminačný zákon1), sa zároveň vzťahujú aj na viaceré súkromnoprávne subjekty (napríklad zamestnávatelia, ale aj jednotliví zamestnanci či zamestnankyne). V niektorých prípadoch to platí aj o povinnostiach zakotvených v práve EÚ a za určitých okolností aj o povinnostiach zakotvených v medzinárodnom práve.

Už počas prístupového procesu  SR do Európskej únie bola časť európskej antidiskriminačnej legislatívy  transponovaná do práva SR.  Zákonník práce vo svojich  základných zásadách už obsahoval  zákaz  priamej  alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu,  príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. V § 13 pod názvom Zákaz diskriminácie zakotvil,  že zamestnancom patria práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, atď.

Antidiskriminačný zákon ako základný rámec pre ochranu pred diskrimináciou upravuje všeobecný rámec pre uplatňovanie tzv. zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany v prípade jej porušovania. Zákon definuje základné pojmy ako zásada rovnakého zaobchádzaniadiskriminácia a ustanovuje dôvody, na základe ktorých je neprípustné túto zásadu porušovať. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Hlavným zámerom druhej zásadnej zmeny Antidiskriminačného zákona z roku 2008[5] bola transpozícia smerníc EÚ zameraných na rovnosť mužov a žien[6].  Zvýšila sa aj ochrana osôb pred obťažovaním, a to doplnením  výslovného zákazu sexuálneho obťažovania, ktorý naša legislatíva doposiaľ neobsahovala. Novela opätovne zaviedla vyrovnávacie opatrenia pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, avšak vo veľmi obmedzenom rozsahu.

Druhou novelou sa rozšírila aj kompetencia SNSĽP o vykonávanie nezávislého zisťovania týkajúceho sa diskriminácie a vypracúvanie správy a odporúčaní o otázkach súvisiacich s diskrimináciou, teda úlohy ’equality body’. V praxi však k rozšíreniu kapacít najmä o odborníkov a odborníčky na rodovú rovnosť, ani k zvýšeniu rozpočtu nedošlo.

V rámci novely Občianskeho súdneho poriadku[7] došlo k tretej novele Antidiskriminačného zákona, ktorá zaviedla  tzv. hromadnú žalobu vo verejnom záujme.

Novela zákona, ktorá vstúpila do platnosti v apríli 2014, významne rozšírila možnosť prijímať tzv. dočasné vyrovnávacie opatrenia, teda opatrenia zamerané na určité znevýhodnené skupiny s cieľom vyrovnávania existujúcich nerovností. Novelou sa súčasne zapracovalo vydanie rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v konaní C-236/09 zo dňa 4. marca 2011, keď bola vypustená časovo neobmedzená výnimka pre oblasť poskytovania poisťovacích služieb, ktorá ustanovovala možnosť používať faktor pohlavia pri kalkulácii poistného a poisteného plnenia opierajúcej sa o presné poistno-matematické a štatistické údaje.

Možnosť prenesenia dôkazného bremena na žalovaného bola však stále upravená len v Antidiskriminačnom zákone[8], ktorý mal rovnakú právnu silu ako Občiansky súdny poriadok. Súdy sa z toho dôvodu často pridržiavali ’len’ procesného predpisu a vyhli sa tak aplikácii ustanovenia o prenesenom dôkaznom  bremene. Až Civilný sporový poriadok schválený v roku 2015 zharmonizoval povinnosť obráteného dôkazného bremena pri konaní podľa Antidiskriminačného zákona.

Od 1. januára 2015 je účinná novelizácia rozširujúca zakázané dôvody pre diskrimináciu, ku ktorým teraz patrí aj ohlásenie korupcie.

Súčasná podoba ADZ predstavuje po všetkých spomínaných úpravách modernú európsku legislatívu, ktorá pri účinnom presadzovaní môže zásadným spôsobom napomôcť k dodržiavaniu zásady rovnakého zaobchádzania tak, ako ju vníma a presadzuje Európska únia.


[1]Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

[2]Zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v platnom znení

[3]Nález Ústavného súdu SR č. 539/2005 Z. z. 18. októbra 2005

[4] Zákon č. 326/2007  Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 539/2005 Z. z.

[5] Zákon č. 85/2008 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov

[6] Smernice Rady 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (rodová smernica) a Smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (zamestnanecká smernica).

[7] Zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[8] § 11 ods. 2 zákona