Rovnosť príležitostí a zákaz diskriminácie sú v Slovenskej republike zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a rozpracované v osobitných zákonoch. Základné ľudské práva a slobody sú v Slovenskej republike od jej vzniku zaručené všetkým na základe Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v Čl. 12 odsek 2 zakotvuje princíp rovnosti: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Už počas prístupového procesu  SR do Európskej únie bola časť európskej antidiskriminačnej legislatívy  transponovaná do práva SR.  Zákonník práce[1]   vo svojich  základných zásadách už obsahoval  zákaz  priamej  alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu,  príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. V § 13 pod názvom Zákaz diskriminácie zakotvil,  že zamestnancom patria práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, atď.

’Euronovelou’ z roku 2003 sa spresnil pojem priamej a nepriamej diskriminácie a bola zavedená aj definíciu obťažovania ako jednu z foriem diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch za účelom dosiahnutia  transpozície rasovej a rámcovej smernice. S cieľom uľahčenia uplatnenia práva zamestnanca na rovnaké zaobchádzanie bolo zakotvené tzv. obrátené bremeno dôkazu. Zákon zároveň ustanovil povinnosť rovnakých mzdových podmienok pre mužov a ženy za rovnakú prácu.

V roku. 2011 došlo v Zákonníku práce k rozšíreniu dôvodov diskriminácie  o sexuálnu orientáciu a genetické vlastnosti, čím sa explicitná úprava sexuálnej orientácie ako diskriminačného dôvodu (popri  úprave v Antidiskriminačnom zákone) dostala aj do  Zákonníka práce.

Antidiskriminačný zákon ustanovenie § 13 Zákonníka práce novelizoval tým, že  zakotvil povinnosť zamestnávateľa  zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Upravené bolo právo zamestnanca domáhať sa na súde právnej ochrany ustanovenej Antidiskriminačným zákonom, kam sa preniesli procesné záruky.  V Zákonníku práce zostala zachovaná možnosť zamestnanca podať sťažnosť u zamestnávateľa pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania ako mimosúdny prostriedok nápravy.

História antidiskriminačnej legislatívy

Antidiskriminačný zákon[2] v znení prijatom v roku 2004 stanovil transpozíciou smerníc EÚ2 všeobecný rámec pre uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania  a prostriedky právnej ochrany pre prípad  porušenia tejto zásady. Definoval základné pojmy ako zásada rovnakého zaobchádzania spočívajúca v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, diskriminácia (priama, nepriama), obťažovanie, pokyn a nabádanie na diskrimináciu, neoprávnený postih a ustanovil osoby, ktoré sú povinné zásadu rovnakého zaobchádzania dodržiavať. Zásada rovnakého zaobchádzania bola zakotvená pre oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovanie tovarov, služieb a vzdelávania, a pre oblasť pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov.

Antidiskriminačný zákon novelizoval okrem iných aj Zákon o zriadení  Slovenského národného  strediska  pre ľudské práva[3] (ďalej len ´SNSĽP´), ktorého úlohy sa tak rozšírili o monitorovanie a hodnotenie dodržiavania ľudských  práv a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania  podľa Antidiskriminačného zákona.

V dôsledku implementácie tzv. rasovej smernice boli zavedené do Antidiskriminačného zákona aj dočasné vyrovnávacie opatrenia na odstránenie znevýhodnenia súvisiaceho s rasovým alebo etnickým pôvodom. Na základe podnetu ministra spravodlivosti  o preskúmanie súladu antidiskriminačného zákona s Ústavou SR, Ústavný súd rozhodol o nesprávnej a neúplnej definícii osobitných vyrovnávacích opatrení a tým protiústavnosti tohto ustanovenia[4] v súvislosti s tým, že neobsahuje nasledujúce parametre: dočasnosť, rámcové vymedzenie metód, predmet opatrení a kritériá na vymedzenie ich obsahu ako aj podmienku aby smerovali k odstráneniu dôsledkov diskriminácie a nerovnakých príležitostí.

Znenie Antidiskriminačného zákona z roku 2004 takto umožňovalo len minimálnu právnu ochranu pred porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania, pričom niektoré ustanovenia prevzatých  európskych smerníc implementoval nesprávne alebo neúplne.

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) postupne upozornila Slovenskú republiku v troch formálnych oznámeniach o porušení čl. 226 Zmluvy ES na nesprávnu alebo neúplnú transpozíciu rasovej a rámcovej smernice. Pripomienky Komisie spočívali najmä v tom, že do Antidiskriminačného zákona sa dostali  nepresné pojmy, resp. výrazy, ktoré smernice nepoznajú alebo také, ktoré zužujú možnosť uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania

Cieľom  novely z roku 2007[5] bolo odstránenie nedostatkov, ktoré boli SR vytknuté vo vyššie spomínaných formálnych upozorneniach a tým ukončenie úplnej transpozície obidvoch smerníc v zmysle pripomienok Komisie. Novela upravila definíciu obťažovania v súlade so smernicami a zakotvila, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

Hlavným zámerom druhej zásadnej zmeny Antidiskriminačného zákona z roku 2008[6] bola transpozícia smerníc EÚ zameraných na rovnosť mužov a žien[7].  Zvýšila sa aj ochrana osôb pred obťažovaním, a to doplnením  výslovného zákazu sexuálneho obťažovania, ktorý naša legislatíva doposiaľ neobsahovala. Novela opätovne zaviedla vyrovnávacie opatrenia pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, avšak vo veľmi obmedzenom rozsahu.

Druhou novelou sa rozšírila aj kompetencia SNSĽP o vykonávanie nezávislého zisťovania týkajúceho sa diskriminácie a vypracúvanie správy a odporúčaní o otázkach súvisiacich s diskrimináciou, teda úlohy ’equality body’. V praxi však k rozšíreniu kapacít najmä o odborníkov a odborníčky na rodovú rovnosť, ani k zvýšeniu rozpočtu nedošlo.

V rámci novely Občianskeho súdneho poriadku[8] došlo k tretej novele Antidiskriminačného zákona, ktorá zaviedla  tzv. hromadnú žalobu vo verejnom záujme.

Novela zákona, ktorá vstúpila do platnosti v apríli 2014, významne rozšírila možnosť prijímať tzv. dočasné vyrovnávacie opatrenia, teda opatrenia zamerané na určité znevýhodnené skupiny s cieľom vyrovnávania existujúcich nerovností. Novelou sa súčasne zapracovalo vydanie rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v konaní C-236/09 zo dňa 4. marca 2011, keď bola vypustená časovo neobmedzená výnimka pre oblasť poskytovania poisťovacích služieb, ktorá ustanovovala možnosť používať faktor pohlavia pri kalkulácii poistného a poisteného plnenia opierajúcej sa o presné poistno-matematické a štatistické údaje.

Možnosť prenesenia dôkazného bremena na žalovaného bola však stále upravená len v Antidiskriminačnom zákone[9], ktorý mal rovnakú právnu silu ako Občiansky súdny poriadok. Súdy sa z toho dôvodu často pridržiavali ’len’ procesného predpisu a vyhli sa tak aplikácii ustanovenia o prenesenom dôkaznom  bremene. Až Civilný sporový poriadok schválený v roku 2015 zharmonizoval povinnosť obráteného dôkazného bremena pri konaní podľa Antidiskriminačného zákona.

Od 1. januára 2015 je účinná novelizácia rozširujúca zakázané dôvody pre diskrimináciu, ku ktorým teraz patrí aj ohlásenie korupcie.

Súčasná podoba ADZ predstavuje po všetkých spomínaných úpravách modernú európsku legislatívu, ktorá pri účinnom presadzovaní môže zásadným spôsobom napomôcť k dodržiavaniu zásady rovnakého zaobchádzania tak, ako ju vníma a presadzuje Európska únia.

 


[1] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

[2]Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

[3]Zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v platnom znení

[4]Nález Ústavného súdu SR č. 539/2005 Z. z. 18. októbra 2005

[5] Zákon č. 326/2007  Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 539/2005 Z. z.

[6] Zákon č. 85/2008 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov

[7] Smernice Rady 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (rodová smernica) a Smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (zamestnanecká smernica).

[8] Zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[9] § 11 ods. 2 zákona

Comments

No comments yet...

Leave a Reply