Vláda Slovenskej republiky prijala 18. februára 2015 Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv (ďalej len „Stratégia“). Stratégia identifikovala potrebu prijať Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie (ďalej len „Akčný plán“), ktorý by nadviazal na prax z minulých rokov a sústreďoval sa na zvyšovanie povedomia verejnosti o nediskriminácii a usiloval o zefektívnenie implementácie antidiskriminačnej legislatívy.

Predkladaný akčný plán nadväzuje na predchádzajúce strategické dokumenty z oblasti predchádzania diskriminácie a presadzovania rovnosti príležitostí, najmä Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Tento predstavoval systematický nástroj vlády Slovenskej republiky v oblasti prevencie a redukcie negatívnych javov v spoločnosti, akými sú rasizmus, xenofóbia, intolerancia a diskriminácia. Programový dokument akčného plánu bol pravidelne spracovávaný od roku 2000. V začiatkoch bol realizovaný v dvojročných cykloch a zaoberal sa predovšetkým úlohami, za ktoré zodpovedali jednotlivé rezorty, ktoré mali priamy vplyv na predchádzanie týchto negatívnych javov v spoločnosti. Postupom času sa do plnenia jednotlivých cieľov a priorít akčného plánu zapojili aj subjekty občianskej spoločnosti prostredníctvom realizácie projektov, ktoré sa významným spôsobom pričinili o dosiahnutý pokrok v problematike akčného plánu. Od roku 2006 sa tento dokument pripravoval v trojročných cykloch. Ostatný takýto dokument bol prijatý na roky 2009 – 2011 a v kontexte prípravy Stratégie bola jeho obsahová stránka prehodnotená a rozdelená na dve oblasti, pričom oblasť predchádzanie diskriminácie bola identifikovaná ako samostatná oblasť pre prípravu osobitného akčného plánu.

Napriek existencii piatich takýchto akčných plánov a celého radu strategických dokumentov zameraných na špecifické znevýhodnené skupiny obyvateľstva, ako aj napriek tomu, že zákaz diskriminácie nadobudol významné miesto v medzinárodnom, európskom a domácom právnom systéme, jeho uplatňovanie v praxi a tým realita rovnosti príležitostí pre všetky skupiny obyvateľstva v SR je stále značne vzdialená od ideálu.

 

Vláda Slovenskej republiky prijala 18. februára 2015 Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv (ďalej len „Stratégia“). Stratégia identifikovala potrebu prijať Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie (ďalej len „Akčný plán“), ktorý by nadviazal na prax z minulých rokov a sústreďoval sa na zvyšovanie povedomia verejnosti o nediskriminácii a usiloval o zefektívnenie implementácie antidiskriminačnej legislatívy.

Predkladaný akčný plán nadväzuje na predchádzajúce strategické dokumenty z oblasti predchádzania diskriminácie a presadzovania rovnosti príležitostí, najmä Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Tento predstavoval systematický nástroj vlády Slovenskej republiky v oblasti prevencie a redukcie negatívnych javov v spoločnosti, akými sú rasizmus, xenofóbia, intolerancia a diskriminácia. Programový dokument akčného plánu bol pravidelne spracovávaný od roku 2000. V začiatkoch bol realizovaný v dvojročných cykloch a zaoberal sa predovšetkým úlohami, za ktoré zodpovedali jednotlivé rezorty, ktoré mali priamy vplyv na predchádzanie týchto negatívnych javov v spoločnosti. Postupom času sa do plnenia jednotlivých cieľov a priorít akčného plánu zapojili aj subjekty občianskej spoločnosti prostredníctvom realizácie projektov, ktoré sa významným spôsobom pričinili o dosiahnutý pokrok v problematike akčného plánu. Od roku 2006 sa tento dokument pripravoval v trojročných cykloch. Ostatný takýto dokument bol prijatý na roky 2009 – 2011 a v kontexte prípravy Stratégie bola jeho obsahová stránka prehodnotená a rozdelená na dve oblasti, pričom oblasť predchádzanie diskriminácie bola identifikovaná ako samostatná oblasť pre prípravu osobitného akčného plánu.

Napriek existencii piatich takýchto akčných plánov a celého radu strategických dokumentov zameraných na špecifické znevýhodnené skupiny obyvateľstva, ako aj napriek tomu, že zákaz diskriminácie nadobudol významné miesto v medzinárodnom, európskom a domácom právnom systéme, jeho uplatňovanie v praxi a tým realita rovnosti príležitostí pre všetky skupiny obyvateľstva v SR je stále značne vzdialená od ideálu.