Národný inšpektorát práce každoročne zverejňuje správy o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce na webovej stránke.

Zákaz diskriminácie na pracovisku a otázky dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania spadajú aj do vecnej pôsobnosti inšpekcie práce, a to na základe z § 2 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. Ten vymedzuje inšpekciu práce ako

  • dozor nad dodržiavaním vybraných právnych predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy a štátnozamestnanecké vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
  • orgán pre vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie týchto predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv
  • orgán pre poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, podnikateľom a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy, vo vzťahu ku ktorým sa vykonáva inšpekcia

Na právne vzťahy vznikajúce a existujúce v rámci týchto zákonov sa pritom vzťahuje povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v zmysle

Antidiskriminačného zákona a táto skutočnosť vyplýva priamo z predmetných zákonov[1].Povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania je teda integrálnou súčasťou právnych predpisov, vo vzťahu ku ktorým sa vykonáva inšpekcia práce.

V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 5 zákona o inšpekcii práce je inšpekciou aj dozor nad dodržiavaním záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv. Vo vzťahu k inšpekcii v oblasti (ne)rovnakého zaobchádzania ide teda o dozor nad dodržiavaním ustanovení kolektívnych zmlúv, na ktorých sa dohodli zamestnávatelia s príslušnými odborovými orgánmi a ktoré svojím obsahom napĺňajú alebo bližšie upravujú zákonné požiadavky na dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania. Môže ísť napríklad o ustanovenia obsahujúce osobitné pravidlá pre rozhodovanie sa zamestnávateľa o nadbytočných zamestnancoch alebo zamestnankyniach v prípadoch organizačných zmien tak, aby prepúšťanie v ich prípade nebolo diskriminačné. Tiež môže ísť o podrobnejšie mechanizmy vyšetrovania a sankcionovania diskriminácie na úrovni zamestnávateľa.

Podľa § 7 ods. 7 zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce „oprávnený podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania alebo agentúry podporovaného zamestnávania, ak zistí porušenie pracovnoprávnych predpisov alebo predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“. Z dostupných dát získaných zo zahraničia ale aj zo SR, je zrejmé, že zamestnávanie prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania a agentúr podporovaného zamestnávania môže byť sprevádzané prejavmi diskriminácie.

V prípadoch, že inšpektorát práce pri výkone inšpekcie práce zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, má v zmysle § 7 ods. 10 zákona o inšpekcii práce povinnosť oznámiť ich orgánom činným v trestnom konaní. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania môže v niektorých prípadoch napĺňať aj trestnoprávnu rovinu – napríklad v prípadoch sexuálneho násilia páchaného v rámci sexuálneho obťažovania  (§§ 199 a 200 Trestného zákona), v prípade hanobiacich prejavov voči zamestnancom alebo zamestnankyniam v spojení s ich etnicitou, náboženstvom alebo ďalšími charakteristikami (§ 423 Trestného zákona)., či v niektorých prípadoch šikany, ktorá je zároveň diskrimináciou (napríklad ak ju sprevádza nátlak, ublíženie na zdraví či ohrozenie alebo poškodenie iných práv zamestnankyne alebo zamestnanca, trestný čin nátlaku (§ 192 Trestného zákona), trestný čin ublíženia na zdraví (§§ 155-158 Trestného zákona) alebo trestný čin ohovárania (§ 373 Trestného zákona).

Hoci z dostupných zdrojov nie je známe, či inšpektoráty práce v rámci výkonu inšpekcie identifikovali prípady, ktoré predstavovali/mohli predstavovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a zároveň nasvedčovali aj tomu, že bol spáchaný aj trestný čin (podozrenie z ktorého by inšpektoráty oznámili orgánom činným v trestnom konaní), pri výkone inšpekcie práce v súvislosti s možnými porušeniami zásady rovnakého zaobchádzania je vhodné mať na pamäti, že viaceré porušenia zásady rovnakého zaobchádzania môžu zároveň napĺňať skutkovú podstatu trestného činu.

 


[1] Povinnosť zamestnávateľa zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom zakotvuje § 13 ods. 1 Zákonníka práce.

[4] Pozri trestné činy znásilnenia a sexuálneho násilia (§§ 199 a 200 Trestného zákona).

[5] Pozri trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia (§ 423 Trestného zákona).

[6] Pozri napríklad trestný čin nátlaku (§ 192 Trestného zákona), trestný čin ublíženia na zdraví (§§ 155-158 Trestného zákona) alebo trestný čin ohovárania (§ 373 Trestného zákona).