Podľa Antidiskriminačného zákona máte právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou, ako aj domáhať sa svojich práv na súde. Môžete sa domáhať najmä toho, aby ten, kto vás diskriminoval

  • upustil od svojho konania,
  • ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo
  • poskytol primerané zadosťučinenie,
  • v prípade, že nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania došlo k zníženiu dôstojnosti alebo spoločenskej vážnosti a spoločenského uplatnenia, môžete sa domáhať aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Svojich zákonných práv v súvislosti s rovnakým odmeňovaním a rovným zaobchádzaním sa môžete domáhať priamo u zamestnávateľa, v spolupráci s verejnými a mimovládnymi inštitúciami a v krajnom prípade aj súdnou cestou.

Sťažnosť

Sťažnosť môžete adresovať priamo zamestnávateľovi. V sťažnosti uveďte opis diskriminačného konania a tiež označenie osoby alebo skupiny osôb, ktoré sú podľa vás zodpovedné.Sťažnosť môžete podať osobne ako obeť diskriminácie, ale aj v prípade, ak ste svedkom diskriminácie alebo iného konania porušujúceho zásadu rovnakého zaobchádzania.

V sťažnosti žiadajte nápravu konania, napr. môžete žiadať o úpravu mzdy, ako aj o doplatenie rozdielov. Zamestnávateľ má povinnosť zamestnaneckú sťažnosť bezodkladne riešiť.Zákonník práce zamestnávateľovi zároveň zakazuje (§13 ods. 3) zamestnanca či zamestnankyňu postihovať alebo znevýhodňovať za to, že sa zákonným spôsobom domáhajú svojich práv.

Mediácia

Pri jednaní so zamestnávateľom môžete využiť mediáciu (www.komoramediatorov.sk alebowww.amssk.sk) alebo asistenciu odborovej organizácie (www.kozsr.sk). Pomôcť vám môže aj verejná inštitúcia poverená ochranou práv v oblasti antidiskriminácie a rovnakého zaobchádzania. V prípade, že k diskriminácii došlo zo strany verejnej inštitúcie, môžeme využiť napríklad pomoc verejnej ochrankyne práv. V ostatných prípadoch prichádza do úvahy Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Náš podnet môže prešetriť aj inšpektorát práce, ktorý stráži dodržiavanie zákonov a predpisov v pracovnoprávnych vzťahoch okrem iného aj v súvislosti s rovnosťou v odmeňovaní, pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a v súvislosti so zosúlaďovaním rodinného a pracovného života.

Súdne konanie

V krajnom prípade môžeme s pomocou právnika či právničky podať žalobu na súdCentrum právnej pomoci pomôže osobám v hmotnej núdzi. O právnu pomoc môžeme okrem odborov požiadať aj špecializovanú mimovládnu organizáciu, ktorá sa tejto téme venuje (napr. Poradňa pre občianske a ľudské práva alebo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť.)

Zastupovať vás vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania môže aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (Stredisko), ktoré poskytuje aj mediačné služby. V obidvoch prípadoch – ak máte záujem o právnu pomoc alebo o riešenie vášho sporu vo veciach diskriminácie pomocou mediácie, obráťte sa písomnou žiadosťou na Stredisko alebo na niektorú z jeho regionálnych kancelárií.

Stredisko plní zo zákona úlohy tzv. národnej inštitúcie pre rovnoprávnosť, zabezpečuje bezplatnú právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, je tiež oprávnené bezplatne zastupovať účastníka v súdnom konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania (zákazu diskriminácie). Okrem toho monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania, pripravuje vzdelávacie aktivity, podieľa sa na informačných kampaniach s cieľom zvyšovania tolerancie spoločnosti.

Obrátené bremeno dôkazu

Ak žalobca v spore predloží skutočnosti, z ktorých možno dôvodne predpokladať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo (môže ísť aj o nepriame dôkazy, tzv. indície), na žalovaného prechádza povinnosť preukázať, že k takémuto konaniu nedošlo.

Posun v dôkaznom bremene však nie je automatický – teda nenastáva okamžite ako žalobca vyhlási, že je diskriminovaný. Nastáva len vtedy, ak žalobca predloží skutočnosti, na základe ktorých možno usudzovať, že k diskriminácii skutočne došlo.

Žalobca musí preukázať rozdiel v zaobchádzaní s inou porovnateľnou osobou, (ktorá je alebo môže byť na tej istej pozícii ako on, len u nej absentuje zákonom chránený dôvod diskriminácie ). Ďalej je dôležité preukázať dôvod, kvôli ktorému k diskriminácií došlo a z ktorého je diskriminácia zakázaná (§ 2 ods. 1). Väčšinou je tento dôvod zrejmý aj bez dokazovania. Nie je však na žalovanom, aby dokazoval, že žalobca vyznáva určité náboženstvo alebo vieru, alebo má určité zdravotné postihnutie, určitý vek alebo určitú sexuálnu orientáciu. Je potrebné preukázať aj vznik určitej ujmy. Medzi dôvodom namietanej diskriminácie a vzniknutou nevýhodou musí existovať príčinná súvislosť.

Domnienku prípadného porušenia zásady rovnakého zaobchádzania môže žalovaný vyvrátiť, ak preukáže, že namietané konanie, príp. opomenutie, sledovalo oprávnený záujem, bolo objektívne odôvodnené, primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Ak však žalovaný neposkytne súdu dostatočné vysvetlenie, prečo mohlo dôjsť k prípadnej diskriminácii žalobcu, má sa zato, že diskriminácia v konkrétnom prípade bola preukázaná.

Všetky účastníkmi predložené dôkazy súd vyhodnotí podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, teda vo vzájomných väzbách a súvislostiach, a na základe takto získaných poznatkov rozhodne.