{"id":1427,"date":"2016-10-20T20:09:45","date_gmt":"2016-10-20T20:09:45","guid":{"rendered":"http:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/?page_id=1427"},"modified":"2016-10-21T15:21:27","modified_gmt":"2016-10-21T15:21:27","slug":"pojmy","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/o-nasili-2\/pojmy\/","title":{"rendered":"Pojmy"},"content":{"rendered":"<p><span style=\"color: #333333\"><span style=\"font-size: small\"><strong>Rodovo podmienen\u00e9 n\u00e1silie<\/strong> s\u00fa v\u0161etky \u010diny n\u00e1silia, ktor\u00e9 je namieren\u00e9 vo\u010di ur\u010ditej osobe z d\u00f4vodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodov\u00e9ho vyjadrenia alebo ktor\u00e9 neprimerane postihuje osoby ur\u010dit\u00e9ho pohlavia. Rodovo podmienen\u00e9 n\u00e1silie je poru\u0161enie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a\u00a0poru\u0161enie z\u00e1kazu diskrimin\u00e1cie a\u00a0z\u00e1sady rovn\u00e9ho zaobch\u00e1dzania. <\/span><\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333;font-size: small\">Od in\u00fdch foriem n\u00e1silia sa odli\u0161uje t\u00fdm, \u017ee pohlavie obete nie je n\u00e1hodn\u00e9; \u017eeny sa st\u00e1vaj\u00fa obe\u0165ami dom\u00e1ceho n\u00e1silia n\u00e1sledkom nerovn\u00fdch mocensk\u00fdch vz\u0165ahov zalo\u017een\u00fdch na rozdieloch medzi \u017eenami a\u00a0mu\u017emi v soci\u00e1lnom a\u00a0spolo\u010denskom postaven\u00ed, tak\u00a0vo verejnej, ako\u00a0aj\u00a0 v\u00a0s\u00fakromnej oblasti. Tento typ n\u00e1silia je hlboko zakorenen\u00fd v soci\u00e1lnej a kult\u00farnej \u0161trukt\u00fare, norm\u00e1ch a hodnot\u00e1ch, ktor\u00fdmi sa riadi spolo\u010dnos\u0165 a je \u010dasto podporovan\u00fd kult\u00farou popierania a ml\u010dania<\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333\"><span style=\"font-size: small\"><strong>Rod <\/strong>\u2013 na rozdiel od <strong>pohlavia<\/strong> \u2013ozna\u010duje s\u00fabor spolo\u010dnos\u0165ou vytvoren\u00fdch rol\u00ed, vzorov spr\u00e1vania, \u010dinnost\u00ed a atrib\u00fatov, ktor\u00e9 dan\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 pova\u017euje za primeran\u00e9 pre \u017eeny a\u00a0mu\u017eov. Rod je teda soci\u00e1lny aspekt biologick\u00e9ho pohlavia; k\u00fdm znaky biologick\u00e9ho pohlavia \u017eien s\u00fa na celom svete rovnak\u00e9, soci\u00e1lne \u00falohy a\u00a0vzorce spr\u00e1vania \u2013 teda rodov\u00e9 znaky \u2013 s\u00fa v\u00a0r\u00f4znych kult\u00farach a\u00a0n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1ch r\u00f4zne a\u00a0\u010dasto i protichodn\u00e9. Tieto o\u010dak\u00e1vania sa spravidla pretavia do pau\u0161alizuj\u00facich o\u010dak\u00e1van\u00ed, \u010dasto spojen\u00fdch s\u00a0predsudkami o\u00a0schopnostiach mu\u017eov a\u00a0\u017eien, ktor\u00e9 naz\u00fdvame \u201e<strong>rodov\u00e9 stereotypy<\/strong>\u201c. \u00a0Tieto stereotypy sa vyzna\u010duj\u00fa silnou hierarchiou (mu\u017esk\u00e9 nadraden\u00e9 nad \u017eensk\u00e9) a\u00a0tvoria t\u00fdm ak\u00fasi neform\u00e1lnu \u0161trukt\u00faru moci.<\/span><\/span><\/p>\n<p><span style=\"font-size: small\"><span style=\"color: #333333\">\u00a0\u201eRodov\u00e1 podmienenos\u0165\u201c n\u00e1silia na \u017een\u00e1ch vyjadruje<\/span><\/span><strong>, \u017ee m<\/strong><span style=\"color: #333333;font-size: small\">u\u017esk\u00e9 n\u00e1silie p\u00e1chan\u00e9 na \u017een\u00e1ch sa\u00a0 ch\u00e1pe v\u00a0jeho \u0161irokom soci\u00e1lnom kontexte, a\u00a0nie ako individu\u00e1lny probl\u00e9m konkr\u00e9tneho vz\u0165ahu. resp. dom\u00e1ceho n\u00e1silia je rozhoduj\u00faci stereotyp o\u00a0mu\u017eovi ako \u201ehlave rodiny\u201c, teda o\u00a0niekom, kto m\u00e1 pr\u00e1vo zjedna\u0165 si poriadok v\u00a0rodine. N\u00e1silie na \u017een\u00e1ch je produktom soci\u00e1lneho kon\u0161truktu mu\u017eskosti, radu trad\u00edci\u00ed, zvykov a\u00a0presved\u010den\u00ed, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa niektor\u00fdm mu\u017eom z\u00edska\u0165 nadvl\u00e1du a\u00a0kontrolu nad \u017eenami a\u00a0t\u00fdm z\u00edska\u0165 pr\u00e1vo pou\u017e\u00edva\u0165 n\u00e1silie ako prostriedok\u00a0 uskuto\u010d\u0148ovania tejto nadvl\u00e1dy a\u00a0kontroly.<\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333;font-size: small\">\u201eRodov\u00e1 podmienenos\u0165\u201c n\u00e1silia na \u017een\u00e1ch \u00a0\u00a0\u00a0vyjadruje<\/span><strong>, <\/strong>\u017ee m<span style=\"color: #333333;font-size: small\">u\u017esk\u00e9 n\u00e1silie p\u00e1chan\u00e9 na \u017een\u00e1ch sa\u00a0 ch\u00e1pe v\u00a0jeho \u0161irokom soci\u00e1lnom kontexte, a\u00a0nie ako individu\u00e1lny probl\u00e9m konkr\u00e9tneho vz\u0165ahu. <\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333\"><span style=\"font-size: small\"><strong>N\u00e1silie na \u017een\u00e1ch<\/strong> s\u00fa v\u0161etky \u010diny rodovo podmienen\u00e9ho n\u00e1silia namieren\u00e9 vo\u010di \u017een\u00e1m a\u00a0diev\u010dat\u00e1m, ktor\u00e9 maj\u00fa alebo m\u00f4\u017eu ma\u0165 za n\u00e1sledok telesn\u00fa, sexu\u00e1lnu, du\u0161evn\u00fa, ale aj ekonomick\u00fa ujmu alebo utrpenie vr\u00e1tane vyhr\u00e1\u017eania sa tak\u00fdmito \u010dinmi, n\u00e1tlaku alebo svojvo\u013en\u00e9ho zbavenia slobody, \u010di u\u017e vo verejnom alebo v s\u00fakromnom \u017eivote. <\/span><\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333;font-size: small\">Rodovo podmienen\u00e9 n\u00e1silie p\u00e1chan\u00e9 na \u017een\u00e1ch je teda v\u00fdsledok soci\u00e1lnych vz\u0165ahov s\u00a0nerovnomern\u00fdm rozdelen\u00edm moci, v\u00a0ktor\u00fdch \u017eeny maj\u00fa vo\u010di mu\u017eom podraden\u00fa poz\u00edciu \u2013 rodovej nerovnosti. Hoci sa naj\u010dastej\u0161ie deje v\u00a0partnersk\u00fdch vz\u0165ahoch, rovnako m\u00f4\u017ee by\u0165 p\u00e1chate\u013eom syn, otec alebo in\u00fd pr\u00edbuzn\u00fd, na ktorom je \u017eena z\u00e1visl\u00e1 alebo je k\u00a0nemu v\u00a0nerovnom mocenskom postaven\u00ed. Osobitnou formou je sexu\u00e1lne n\u00e1silie p\u00e1chan\u00e9 na verejnosti alebo v\u00a0ozbrojen\u00fdch konfliktoch ako s\u00fa\u010das\u0165 taktiky \u201ezni\u010di\u0165 nepriate\u013ea\u201c. <\/span><\/p>\n<div>\n<h3><span style=\"color: #622423\">Dom\u00e1ce n\u00e1silie<\/span><\/h3>\n<\/div>\n<p><span style=\"color: #333333\"><span style=\"font-size: small\"><strong>Dom\u00e1ce n\u00e1silie<\/strong> zah\u0155\u0148a v\u0161etky \u010diny telesn\u00e9ho, sexu\u00e1lneho,\u00a0psychick\u00e9ho, soci\u00e1lneho alebo\u00a0ekonomick\u00e9ho n\u00e1silia, ktor\u00e9 p\u00e1cha osoba, ktor\u00e1 je alebo bola bl\u00edzkou osobou obete. Dom\u00e1ce n\u00e1silie zah\u0155\u0148a partnersk\u00e9 n\u00e1silie, ako aj n\u00e1silie medzi ostatn\u00fdmi \u010dlenmi a\u00a0\u010dlenkami rodiny. <\/span><\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333\"><span style=\"font-size: small\"><strong>N\u00e1silie v\u00a0int\u00edmnych vz\u0165ahoch alebo partnersk\u00e9 n\u00e1silie<\/strong>\u00a0 zah\u0155\u0148a v\u0161etky \u010diny telesn\u00e9ho n\u00e1silia, sexu\u00e1lneho n\u00e1silia,\u00a0du\u0161evn\u00e9ho n\u00e1silia a\u00a0ekonomick\u00e9ho n\u00e1silia, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa medzi s\u00fa\u010dasn\u00fdmi man\u017eelmi alebo b\u00fdval\u00fdmi man\u017eelmi alebo partnermi, bez oh\u013eadu na to, \u010di p\u00e1chate\u013e m\u00e1, alebo v minulosti mal s\u00a0obe\u0165ou spolo\u010dn\u00fa dom\u00e1cnos\u0165.<\/span><\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333;font-size: small\">Dom\u00e1ce alebo partnersk\u00e9 n\u00e1silie na \u017eene je rodovo podmienen\u00e9 n\u00e1silie \u2013 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sa deje najm\u00e4 \u017een\u00e1m, je rodovo podmienen\u00e1 ako n\u00e1sledok soci\u00e1lnej\u00a0 nerovnosti medzi mu\u017emi\u00a0 \u017eenami (rodov\u00e1 nerovnos\u0165). <\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333\"><span style=\"font-size: small\"><strong>P\u00e1chate\u013eom dom\u00e1ceho n\u00e1silia je spravidla osoba v\u00a0mocenskom postaven\u00ed a\u00a0obe\u0165ou osoba z\u00e1visl\u00e1 na p\u00e1chate\u013eovi.<\/strong> Toto postavenie je kon\u0161tantn\u00e9 a nemenn\u00e9, na rozdiel od be\u017en\u00fdch partnersk\u00fdch h\u00e1dok a\u00a0konfliktov obe\u0165 nikdy \u201enem\u00e1 vo vz\u0165ahu navrch\u201c. <\/span><\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333;font-size: small\">Obe\u0165ou dom\u00e1ceho n\u00e1silia sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 ktoko\u013evek, av\u0161ak existuj\u00fa ur\u010dit\u00e9 rizikov\u00e9 faktory, ktor\u00e9 zvy\u0161uj\u00fa riziko a\u00a0robia obe\u0165 mimoriadne zranite\u013enou, ako je <\/span><\/p>\n<ul>\n<li>pohlavie obete \u2013 \u017eeny s\u00fa spravidla fyzicky slab\u0161ie, tehotenstvo a spolo\u010dn\u00e9 deti zvy\u0161uje mieru z\u00e1vislosti na p\u00e1chate\u013eovi;<\/li>\n<li>z\u00e1vislos\u0165 od p\u00e1chate\u013ea \u2013 \u017eena v\u00a0dom\u00e1cnosti, die\u0165a, star\u0161\u00ed rodi\u010d alebo zdravotne postihnut\u00fd \u010dlen alebo \u010dlenka rodiny;<\/li>\n<li>viacn\u00e1sobn\u00e9 znev\u00fdhodnenie ako je etnicita, cudzineck\u00fd p\u00f4vod alebo imigrantsk\u00fd status.<\/li>\n<\/ul>\n<h4><span style=\"color: #993300\">S\u00favisiace pojmy<\/span><\/h4>\n<p align=\"left\"><strong><span style=\"color: #333333;font-size: small\">Prevencia:<\/span><\/strong><span style=\"color: #333333;font-size: small\"> Z\u00e1kladn\u00fdm cie\u013eom\u00a0 prevencie je predch\u00e1dza\u0165, obmedzi\u0165 a minimalizova\u0165 prezentovan\u00fd probl\u00e9m, poruchy alebo javy. Pri prevencii sa vych\u00e1dza zo \u0161tandardn\u00fdch postupov ustanoven\u00fdch na z\u00e1klade medzin\u00e1rodn\u00fdch dohovorov, najm\u00e4 Dohovoru o\u00a0odstr\u00e1nen\u00ed v\u0161etk\u00fdch foriem diskrimin\u00e1cie \u017eien<\/span><a title=\"\" href=\"\/Users\/Pietruchova\/OneDrive\/VaW\/KMC\/e-learning\/Zakladny%20kurz_MPSVR.docx#_ftn1\"><sup><sup><span style=\"text-decoration: underline\">[1]<\/span><\/sup><\/sup><\/a><span style=\"color: #333333;font-size: small\">.<\/span><\/p>\n<ul>\n<li><strong>Prim\u00e1rna prevencia<\/strong> je \u010dinnos\u0165 zameran\u00e1 predch\u00e1dzanie alebo zabr\u00e1nenie vzniku n\u00e1silia\u00a0 alebo k\u00a0jeho tolerancii e\u0161te pred t\u00fdm, ako sa probl\u00e9m objav\u00ed, resp. vznikne. Ide hlavne o motivovanie osoby k preferovaniu hodn\u00f4t postojov a\u00a0princ\u00edpov nen\u00e1siln\u00e9ho spr\u00e1vania, \u00facty k\u00a0\u010dloveku a\u00a0uzn\u00e1vania rovnosti mu\u017eov a \u017eien. Prim\u00e1rna prevencia je \u010dasto zahrnut\u00e1 do programov \u0161kolskej, zdravotnej soci\u00e1lnej sf\u00e9ry. K tomu patr\u00ed napr\u00edklad rodovo citliv\u00e1 pedagogika smeruj\u00faca k\u00a0v\u00fdchove k\u00a0rovnosti mu\u017eov a \u017eien, pr\u00e1ca s de\u0165mi a ml\u00e1de\u017eou na t\u00e9mu n\u00e1silie, kritick\u00e9 \u010dl\u00e1nky v novin\u00e1ch na t\u00fato t\u00e9mu, konfront\u00e1cia m\u00fdtov s faktami, strategick\u00e9 materi\u00e1ly a\u00a0rozhodnutia, zmeny z\u00e1konov a pod.<\/li>\n<li><strong>Sekund\u00e1rna prevencia<\/strong> prispieva k v\u010dasn\u00e9mu rozpoznaniu a\u00a0zastaveniu n\u00e1silia a zameriava sa na identifikovanie probl\u00e9mov jednotlivcov alebo skup\u00edn a\u00a0konkr\u00e9tnu pomoc obetiam. Sekund\u00e1rna prevencia je ur\u010den\u00e1 priamo ohrozen\u00fdm osob\u00e1m alebo rizikov\u00fdm skupin\u00e1m obyvate\u013estva, pri\u010dom vytv\u00e1ra priestor pre cielen\u00e9 aktivity v soci\u00e1lnej oblasti, zdravotn\u00edctve, \u0161kolstve, psychol\u00f3gie a\u00a0org\u00e1nov \u010dinn\u00fdch v\u00a0trestnom konan\u00ed. Sekund\u00e1rna prevencia ma zabr\u00e1ni\u0165 aj vzniku alebo prehlbovaniu \u010fal\u0161\u00edch probl\u00e9mov, prameniacich z\u00a0n\u00e1silia, ako por\u00fach soci\u00e1lneho a psychick\u00e9ho v\u00fdvinu\u00a0 \u010di zdravotn\u00fdch probl\u00e9mov. Napr\u00edklad r\u00fdchly z\u00e1sah pol\u00edcie s primeran\u00fdmi n\u00e1sledkami pre p\u00e1chate\u013ea by v z\u00e1sade mal zabr\u00e1ni\u0165 p\u00e1chaniu n\u00e1silia.<\/li>\n<li><strong>Terci\u00e1rna prevencia<\/strong> je pokus zabr\u00e1ni\u0165 opakovaniu n\u00e1silia alebo mierni\u0165 n\u00e1sledky n\u00e1silia, ktor\u00e9 bolo sp\u00e1chan\u00e9. Z\u00e1rove\u0148 m\u00e1 predch\u00e1dza\u0165 zhor\u0161ovaniu stavu u\u017e vzniknut\u00e9ho a zabr\u00e1ni\u0165 jeho recid\u00edve. Ide o prevenciu v r\u00e1mci\u00a0 ohrani\u010denia d\u00f4sledkov, pr\u00ed\u010din a prejavov n\u00e1silia. Terci\u00e1rna prevencia nastupuje po zlyhan\u00ed prim\u00e1rnej a sekund\u00e1rnej prevencie a cie\u013eovou skupinou s\u00fa \u013eudia s jasne pomenovan\u00fdmi\u00a0 probl\u00e9mami, ktor\u00fd okrem toho, \u017ee ohrozuj\u00fa seba, ohrozuj\u00fa aj svoje okolie. Cie\u013eom terci\u00e1rnej prevencie je hlavne resocializ\u00e1cia a integr\u00e1cia jednotlivca. Terci\u00e1rna prevencia\u00a0 b\u00fdva spravidla\u00a0\u00a0 realizovan\u00e1 zdravotn\u00edckymi, soci\u00e1lnymi alebo \u0161kolsk\u00fdmi in\u0161tit\u00faciami hlavne formou soci\u00e1lno-interven\u010dn\u00fdch programov s\u00a0p\u00e1chate\u013emi n\u00e1silia.<\/li>\n<\/ul>\n<p><span style=\"color: #333333\"><span style=\"font-size: small\"><strong>Sekund\u00e1rna viktimiz\u00e1cia<\/strong> je situ\u00e1cia, ke\u010f sa obe\u0165 n\u00e1silia st\u00e1va opakovane obe\u0165ou n\u00e1silia v d\u00f4sledku necitliv\u00e9ho konania, neadekv\u00e1tneho pr\u00edstupu alebo nekonania ka\u017edej osoby v r\u00e1mci pomoci obetiam n\u00e1silia. Sekund\u00e1rna viktimiz\u00e1cia m\u00f4\u017ee nasta\u0165 aj v\u00a0d\u00f4sledku necitlivej medializ\u00e1cie pr\u00edpadov tak\u00e9hoto n\u00e1silia. <\/span><\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333\"><span style=\"font-size: small\"><strong>Bezpe\u010dnostn\u00fd pl\u00e1n<\/strong> je zoznam kontaktov, opatren\u00ed alebo \u010dinnost\u00ed, ktor\u00fd sl\u00fa\u017ei obeti, ak je bezprostredne ohrozen\u00e1 n\u00e1sil\u00edm, na zaistenie bezpe\u010dia tejto obete a\u00a0jej bl\u00edzkych os\u00f4b.<\/span><\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333\"><span style=\"font-size: small\"><strong>Odhad rizika ohrozenia<\/strong> je postup na individu\u00e1lne pos\u00fadenie bezprostredn\u00e9ho ohrozenia obete n\u00e1sil\u00edm a\u00a0z\u00a0neho vypl\u00fdvaj\u00facej potreby prijatia osobitn\u00fdch opatren\u00ed pod\u013ea tohto z\u00e1kona. <\/span><\/span><\/p>\n<p><span style=\"color: #333333\"><span style=\"font-size: small\"><strong>Soci\u00e1lno-interven\u010dn\u00fd program<\/strong> pre pr\u00e1cu s\u00a0p\u00e1chate\u013emi n\u00e1silia je program poskytovan\u00fd akreditovan\u00fdm subjektom na \u00fa\u010dely osvojenia si nen\u00e1siln\u00e9ho spr\u00e1vania p\u00e1chate\u013eom n\u00e1silia v\u00a0medzi\u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahoch s\u00a0cie\u013eom zmeny n\u00e1siln\u00fdch modelov spr\u00e1vania sa p\u00e1chate\u013ea n\u00e1silia a predch\u00e1dzania \u010fal\u0161iemu n\u00e1siliu. <\/span><\/span><\/p>\n<div>\n<hr align=\"left\" size=\"1\" width=\"33%\" \/>\n<div>\n<p><a title=\"\" href=\"\/Users\/Pietruchova\/OneDrive\/VaW\/KMC\/e-learning\/Zakladny%20kurz_MPSVR.docx#_ftnref1\"><span style=\"text-decoration: underline\">[1]<\/span><\/a><span style=\"color: #333333;font-family: Cambria\"> Vyhl\u00e1\u0161ka ministra zahrani\u010dn\u00fdch \u010d.62\/1987 Zb. o Dohovore o odstr\u00e1nen\u00ed v\u0161etk\u00fdch foriem diskrimin\u00e1cie \u017eien.<\/span><\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<p align=\"left\"><span style=\"font-size: small\">\u00a0<\/span><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Rodovo podmienen\u00e9 n\u00e1silie s\u00fa v\u0161etky \u010diny n\u00e1silia, ktor\u00e9 je namieren\u00e9 vo\u010di ur\u010ditej osobe z d\u00f4vodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodov\u00e9ho vyjadrenia alebo ktor\u00e9 neprimerane postihuje osoby ur\u010dit\u00e9ho pohlavia. Rodovo podmienen\u00e9 n\u00e1silie je poru\u0161enie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a\u00a0poru\u0161enie z\u00e1kazu diskrimin\u00e1cie a\u00a0z\u00e1sady rovn\u00e9ho zaobch\u00e1dzania. Od in\u00fdch foriem n\u00e1silia sa odli\u0161uje t\u00fdm, \u017ee pohlavie obete nie je &hellip; <\/p>\n<p><a class=\"more-link block-button\" href=\"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/o-nasili-2\/pojmy\/\">\u010c\u00edta\u0165 viac &raquo;<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":191,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","template":"","meta":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1427"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1427"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1427\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1452,"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/1427\/revisions\/1452"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/191"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1427"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}