Individu\u00e1lna \u00farove\u0148<\/span><\/span><\/strong><\/p>\n Prv\u00e1 \u00farove\u0148 identifikuje biologick\u00e9 (vroden\u00e9) faktory a osobn\u00fa hist\u00f3riu jednotlivca, ktor\u00e9 zvy\u0161uj\u00fa pravdepodobnos\u0165, \u017ee sa niekto stane obe\u0165ou alebo p\u00e1chate\u013eom n\u00e1silia. Tieto faktory v\u00a0pr\u00edpade dom\u00e1ceho n\u00e1silia m\u00f4\u017eeme rozdeli\u0165 na<\/p>\n K\u00a0naj\u010dastej\u0161\u00edm faktorom patr\u00ed alkoholizmus a\u00a0ekonomick\u00fd stres; pod\u013ea v\u00fdskumov[ii]<\/a> bola tretina a\u017e polovica p\u00e1chate\u013eov alkoholikmi a\u00a0takmer p\u00e4tina nezamestnan\u00fdch.<\/p>\n Strat\u00e9gia prevencie a\u00a0pr\u00e1ce s n\u00e1siln\u00edkmi na individu\u00e1lnej \u00farovni musia by\u0165 navrhnut\u00e9 s\u00a0oh\u013eadom na tieto faktory. K\u00fdm pri psychol\u00f3gii je nutn\u00e1 terapia a\u00a0lek\u00e1rska starostlivos\u0165, pri ostatn\u00fdch faktoroch sa tr\u00e9nuj\u00fa vzorce spr\u00e1vania ako je zvl\u00e1danie agresie a\u00a0hnevu,\u00a0asertivita a\u00a0nen\u00e1siln\u00e9 rie\u0161enie konfliktov, ako aj zmena postojov k\u00a0\u00falohe \u017eeny v\u00a0rodine a\u00a0spolo\u010dnosti.<\/p>\n Druh\u00e1 \u00farove\u0148 kladie d\u00f4raz sa bl\u00edzke vz\u0165ahy, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu zv\u00fd\u0161i\u0165 riziko v\u00fdskytu n\u00e1silia ako obete alebo p\u00e1chate\u013ea. Spr\u00e1vanie a\u00a0n\u00e1zory ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka s\u00fa ovplyvnen\u00e9 socializ\u00e1ciou a\u00a0formovan\u00e9 v\u00a0jeho najbli\u017e\u0161om prostred\u00ed. T\u00fdmto prostred\u00edm s\u00fa najm\u00e4 rodi\u010dia, pr\u00edbuzn\u00ed, priatelia a\u00a0rovesn\u00edci (\u201epartia\u201c). V\u00a0pr\u00edpade rodiny je d\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom tak v\u00fdchova jednotlivca, formovanie jeho postojov a\u00a0n\u00e1zorov, ako aj mo\u017en\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 s\u00a0n\u00e1sil\u00edm a\u00a0zneu\u017e\u00edvan\u00edm z\u00a0detstva napr. v\u00a0rodi\u010dovskom alebo pr\u00edbuzenskom vz\u0165ahu. V\u00a0tejto rovine\u00a0 ide teda o\u00a0soci\u00e1lne u\u010denie a\u00a0medzigenera\u010dn\u00fd prenos hodn\u00f4t, postojov ale i n\u00e1siln\u00e9ho spr\u00e1vania.<\/p>\n Prevencia v\u00a0tomto pr\u00edpade mus\u00ed by\u0165 zameran\u00e1 na rodinu a\u00a0soci\u00e1lne prostredie p\u00e1chate\u013ea, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee napom\u00f4c\u0165 k\u00a0zmene jeho postojov a\u00a0spr\u00e1vania.<\/p>\n Tretia \u00farove\u0148 sk\u00fama postoje a\u00a0r\u00e1mce v\u00a0komunit\u00e1ch ako je \u0161kola, pracovisko, obec a in\u00e1 komunita, v ktor\u00fdch sa vyskytuj\u00fa spolo\u010densk\u00e9 vz\u0165ahy a sna\u017e\u00ed sa identifikova\u0165 charakteristiky t\u00fdchto nastaven\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa spojen\u00e9 s obe\u0165ami \u010di p\u00e1chate\u013emi n\u00e1silia.<\/p>\n Strat\u00e9gia prevencie na tejto \u00farovni s\u00fa zvy\u010dajne navrhnut\u00e9 s dopadom na soci\u00e1lne a fyzick\u00e9 prostredie ako je zni\u017eova\u0165 soci\u00e1lnej izol\u00e1cie, zlep\u0161enie ekonomick\u00fdch podmienok a\u00a0b\u00fdvania, presadzovanie rodovej rovnosti a s n\u00edm spojen\u00e9 procesy a postupy v\u00a0\u0161kolskom prostred\u00ed a na pracovisku.<\/p>\n T\u00e1to \u00farove\u0148 reflektuje \u0161ir\u0161ie soci\u00e1lne faktory vytv\u00e1raj\u00face ur\u010dit\u00e9 prostredie, v ktorom je n\u00e1silie odsudzovan\u00e9 a\u00a0postihovan\u00e9, alebo naopak, tolerovan\u00e9 a\u00a0prehliadan\u00e9. Medzi tieto faktory patria aj spolo\u010densk\u00e9 a kult\u00farne normy, ktor\u00e9 podporuj\u00fa n\u00e1silie ako prijate\u013en\u00fd sp\u00f4sob rie\u0161enia konfliktov. V\u00a0pr\u00edpade dom\u00e1ceho n\u00e1silia je na spolo\u010denskej \u00farovni d\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom pr\u00edstup spolo\u010dnosti\u00a0 k\u00a0rovnosti mu\u017eov a\u00a0\u017eien, odstra\u0148ovanie striktn\u00fdch rodov\u00fdch stereotypov a\u00a0\u0161kodliv\u00fdch trad\u00edci\u00ed,\u00a0 jasn\u00e9 vyhranenie sa vo\u010di n\u00e1siliu na \u017een\u00e1ch, ale i\u00a0napr. postoj spolo\u010dnosti k\u00a0telesn\u00fd trestom (det\u00ed).<\/p>\n Prevencia na tejto \u00farovni\u00a0 sa deje prij\u00edman\u00ed a\u00a0presadzovan\u00edm r\u00f4znych polit\u00edk, legislat\u00edvou, trestnopr\u00e1vnym a\u00a0ob\u010dianskopr\u00e1vnym syst\u00e9mom pomoci a\u00a0podpory obet\u00ed ako i formou kampan\u00ed a\u00a0osvety zameranej na pom\u00e1haj\u00face profesie, akt\u00e9rov rozhodovac\u00edch procesov ako i\u00a0\u0161irok\u00fa verejnos\u0165.<\/p>\n Model n\u00f3rskych v\u00fdskumn\u00edkov zd\u00f4raz\u0148uje tri podmienky, ktor\u00e9 podmie\u0148uj\u00fa existenciu dom\u00e1ceho n\u00e1silia: motivovan\u00fd n\u00e1siln\u00edk a\u00a0zranite\u013en\u00e1 obe\u0165, a\u00a0to v\u00a0prostred\u00ed, ktor\u00e9 dom\u00e1ce n\u00e1silie umo\u017e\u0148uje resp. toleruje.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Tento model vysvet\u013euje, pre\u010do n\u00e1siln\u00edci neza\u010dn\u00fa s\u00a0t\u00fdran\u00edm na za\u010diatku vz\u0165ahu (hoci m\u00f4\u017eu by\u0165 motivovan\u00ed), ale dom\u00e1ce n\u00e1silie sa za\u010d\u00edna rozv\u00edja\u0165 spravidla v\u00a0\u010dase, ke\u010f za\u010dne by\u0165 \u017eena z\u00e1visl\u00e1 na n\u00e1siln\u00edkovi (stane sa zranite\u013enou obe\u0165ou).<\/p>\n <\/p>\n\n
Vz\u0165ahov\u00e1 a\u00a0rodinn\u00e1 \u00farove\u0148<\/span><\/span><\/h5>\n
Komunitn\u00e1 \u00farove\u0148<\/h5>\n
Spolo\u010densk\u00e1 \u00farove\u0148<\/span><\/span><\/h5>\n
![\"\"](\"http:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/files\/2016\/10\/norsky.jpg\")
\n<\/a><\/span><\/p>\n
\n