{"id":169,"date":"2013-05-30T16:42:33","date_gmt":"2013-05-30T16:42:33","guid":{"rendered":"http:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/?page_id=169"},"modified":"2013-06-14T20:55:05","modified_gmt":"2013-06-14T20:55:05","slug":"osn","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/informacie\/osn\/","title":{"rendered":"OSN"},"content":{"rendered":"

Z\u00e1vere\u010dn\u00e9 vyhl\u00e1senie Komisie ECOSOC pre postavenie \u017eien k n\u00e1siliu na \u017een\u00e1ch<\/strong><\/a>\u00a0(marec 2013, 57.zasadnutie CWS)<\/h4>\n

Deklar\u00e1cia o odstr\u00e1nen\u00ed n\u00e1silia p\u00e1chan\u00e9ho na \u017een\u00e1ch<\/a>,\u00a0<\/strong><\/h4>\n

<\/strong>schv\u00e1len\u00e1 Valn\u00fdm zhroma\u017eden\u00edm OSN 23. decembra 1993 je z\u00e1kladn\u00fdm medzin\u00e1rodn\u00fdm dokumentom na \u00farovni OSN, zameran\u00fdm na odstr\u00e1nenie n\u00e1silia p\u00e1chan\u00e9ho na \u017een\u00e1ch.\u00a0Deklar\u00e1cia OSN o odstr\u00e1nen\u00ed n\u00e1silia p\u00e1chan\u00e9ho na \u017een\u00e1ch bola prijat\u00e1 VZ OSN 20.12.1993 (rezol\u00facia 48\/104), hoci nie je pr\u00e1vne z\u00e1v\u00e4zn\u00e1, predstavuje medzin\u00e1rodn\u00fd konsenzus oh\u013eadom z\u00e1v\u00e4zkov vl\u00e1d v odstra\u0148ovan\u00ed n\u00e1silia p\u00e1chan\u00e9ho na \u017een\u00e1ch.<\/span>I\u0161lo o prv\u00e9 medzin\u00e1rodn\u00e9 vyhl\u00e1senie o tom, \u017ee n\u00e1silie na \u017een\u00e1ch nie je akceptovate\u013en\u00e9, preto\u017ee znemo\u017e\u0148uje alebo celkom anuluje mo\u017enos\u0165 \u017eien vyu\u017e\u00edva\u0165 svoje pr\u00e1va.<\/span><\/p>\n

Na \u00fa\u010dely tejto Deklar\u00e1cie sa za n\u00e1silie na \u017een\u00e1ch ozna\u010duje ak\u00fdko\u013evek \u010din n\u00e1silia, zalo\u017een\u00fd na rodovej nerovnosti, ktor\u00e9ho d\u00f4sledkom je, alebo ktor\u00fd smeruje k tomu, aby jeho d\u00f4sledkom bolo fyzick\u00e9, sexu\u00e1lne alebo psychick\u00e9 po\u0161kodenie trpiacej \u017eeny, vr\u00e1tane vyhr\u00e1\u017eania sa tak\u00fdmito \u010dinmi, n\u00e1tlaku alebo ak\u00e9hoko\u013evek od\u0148atia slobody, \u010di u\u017e vo verejnom alebo v s\u00fakromnom \u017eivote.\u00a0Text Deklar\u00e1cie pou\u017e\u00edva aj pojem ,,dom\u00e1ce n\u00e1silie\u201c a ,,n\u00e1silie vyskytuj\u00face sa v rodine\u201c. Od t\u00fdchto pojmov Deklar\u00e1cia odli\u0161uje pojmy ,,n\u00e1silie vyskytuj\u00face sa v spolo\u010dnosti\u201c a ,,n\u00e1silie vyskytuj\u00face sa v \u0161t\u00e1te\u201c.<\/span><\/p>\n

V\u00fdznam tejto Deklar\u00e1cie spo\u010d\u00edva predov\u0161etk\u00fdm v tom, \u017ee po prv\u00fd kr\u00e1t ofici\u00e1lne uznala a definoval probl\u00e9m n\u00e1silia na \u017een\u00e1ch ako probl\u00e9m spolo\u010densk\u00fd, a t\u00fdm zd\u00f4raznila potrebu akt\u00edvneho z\u00e1sahu \u0161t\u00e1tu pri jeho rie\u0161en\u00ed.<\/p>\n

 <\/p>\n

Dohovor OSN o odstr\u00e1nen\u00ed v\u0161etk\u00fdch foriem diskrimin\u00e1cie \u017eien (Convention on the Elimination of all Forms of Discrimination against Women CEDAW)<\/span><\/p>\n

Dohovor OSN o odstr\u00e1nen\u00ed v\u0161etk\u00fdch foriem diskrimin\u00e1cie \u017eien (\u010falej len ,,Dohovor o odstr\u00e1nen\u00ed diskrimin\u00e1cie \u017eien\u201c)[2]<\/a>\u00a0nadv\u00e4zuje na Dohovor o politick\u00fdch pr\u00e1vach \u017eien[3]<\/a>, na Medzin\u00e1rodn\u00fd pakt o ob\u010dianskych a politick\u00fdch pr\u00e1vach[4]<\/a>6, Medzin\u00e1rodn\u00fd pakt o hospod\u00e1rskych, soci\u00e1lnych a kult\u00farnych pr\u00e1vach[5]<\/a>\u00a0a na Deklar\u00e1ciu o odstr\u00e1nen\u00ed diskrimin\u00e1cie \u017eien[6]<\/a>.<\/p>\n

Dohovor o odstr\u00e1nen\u00ed diskrimin\u00e1cie \u017eien bol prijat\u00fd Valn\u00fdm zhroma\u017eden\u00edm OSN (\u010falej len ,,VZ OSN\u201c) v New Yorku d\u0148a 18. 12. 1979 a podp\u00edsan\u00fd bol na Svetovej konferencii \u017eien v Kodani v roku 1980 51 \u0161t\u00e1tmi, medzi ktor\u00fdmi bola aj b\u00fdval\u00e1 \u010ceskoslovensk\u00e1 socialistick\u00e1 republika.<\/span>[7]<\/a><\/p>\n

Za diskrimin\u00e1ciu \u017eien tento Dohovor pod\u013ea \u010dl. 1 pova\u017euje ak\u00e9ko\u013evek robenie rozdielu, vyl\u00fa\u010denie alebo obmedzenie vykonan\u00e9 na z\u00e1klade pohlavia, ktor\u00e9ho d\u00f4sledkom alebo cie\u013eom je naru\u0161i\u0165 alebo zru\u0161i\u0165 uznanie, po\u017e\u00edvanie alebo uplatnenie zo strany \u017eien, bez oh\u013eadu na ich rodinn\u00fd stav, na z\u00e1klade rovnopr\u00e1vnosti mu\u017eov a \u017eien, \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a z\u00e1kladn\u00fdch slob\u00f4d v politickej, hospod\u00e1rskej, soci\u00e1lnej, kult\u00farnej, ob\u010dianskej alebo inej oblasti.<\/p>\n

\u010cl. 5 Dohovoru po\u017eaduje od \u0161t\u00e1tov, aby prijali opatrenia na zmenu spolo\u010densk\u00fdch a kult\u00farnych zvyklost\u00ed, pokia\u013e ide o spr\u00e1vanie mu\u017eov a \u017eien s cie\u013eom dosiahnu\u0165 odstr\u00e1nenie predsudkov, zvykov a v\u0161etk\u00fdch in\u00fdch prakt\u00edk zalo\u017een\u00fdch na my\u0161lienke podriadenosti a nadradenosti niektor\u00e9ho z pohlav\u00ed alebo na zau\u017e\u00edvan\u00fdch \u00faloh\u00e1ch mu\u017eov a \u017eien.<\/p>\n

I ke\u010f sa v Dohovore priamo nehovor\u00ed o n\u00e1sil\u00ed p\u00e1chanom na \u017een\u00e1ch, v\u010faka \u010dl. 5 je mo\u017en\u00e9 uskuto\u010dni\u0165 prevent\u00edvne opatrenia na odstr\u00e1nenie n\u00e1silia ako v\u00fdsledku pretrv\u00e1vaj\u00facich stereotypn\u00fdch a kult\u00farnych predsudkov.<\/p>\n

Op\u010dn\u00fd protokol k Dohovoru z roku 1999 zakotvuje aj proced\u00faru individu\u00e1lnej s\u0165a\u017enosti. Kontrolu nad dodr\u017eiavan\u00edm Dohovoru vykon\u00e1va V\u00fdbor pre odstr\u00e1nenie diskrimin\u00e1cie \u017eien, zlo\u017een\u00fd z 23 expertov\/expertiek volen\u00fdch zmluvn\u00fdmi stranami dohovoru a nez\u00e1visl\u00fdch vl\u00e1d \u0161t\u00e1tov, ktor\u00fdch s\u00fa ob\u010danmi\/ob\u010diankami.<\/p>\n

Op\u010dn\u00fd protokol k Dohovoru o odstr\u00e1nen\u00ed v\u0161etk\u00fdch foriem diskrimin\u00e1cie \u017eien<\/a>\u00a0(<\/strong>prijat\u00fd 22.12.1999, ratifikovan\u00fd 22.9.2000, uverejnen\u00fd v\u00a0Zb. \u010d. 343\/2001 Z.z.) Z h\u013eadiska implement\u00e1cie Dohovoru (CEDAW) je pova\u017eovan\u00fd za in\u0161tit\u00fat garancie \u00a0\u017eensk\u00fdch \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v v krajin\u00e1ch, ktor\u00e9 Op\u010dn\u00fd protokol prijali, nako\u013eko umo\u017e\u0148uje \u017een\u00e1m pod\u00e1va\u0165 individu\u00e1lne s\u0165a\u017enosti na poru\u0161ovanie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v \u017eien V\u00fdboru pre odstr\u00e1nenie diskrimin\u00e1cie \u017eien,\u00a0 ktor\u00fd mus\u00ed tieto s\u0165a\u017enosti prerokova\u0165 a rie\u0161i\u0165. Z<\/span>mluvn\u00e9 strany uzn\u00e1vaj\u00fa pr\u00edslu\u0161nos\u0165 V\u00fdboru OSN pre odstr\u00e1nenie diskrimin\u00e1cie \u017eien prij\u00edma\u0165 a posudzova\u0165 ozn\u00e1menia od jednotlivcov a skup\u00edn za seba alebo in\u00e9ho jednotlivca alebo skupinu o tom, \u017ee sa stali obe\u0165ami poru\u0161enia niektor\u00e9ho z pr\u00e1v ustanoven\u00fdch v citovanom Dohovore.<\/span><\/h3>\n

V\u0161eobecn\u00e9 odpor\u00fa\u010dania V\u00fdboru pre odstr\u00e1nenie diskrimin\u00e1cie \u017eien \u010d 5, 6, 13, 15, 17, 19, 23 a 24<\/a><\/p>\n

V\u0161eobecn\u00e9 odpor\u00fa\u010danie \u010d.19 k n\u00e1siliu na \u017een\u00e1ch<\/a><\/strong><\/p>\n

Spr\u00e1vy SR k CEDAWu:<\/h4>\n

V\u00fdchodiskov\u00e1 spr\u00e1va Slovenska k CEDAW, 1996 .pdf<\/a><\/p>\n

Druh\u00e1, tretia a \u0161tvrt\u00e1 periodick\u00e1 spr\u00e1va Slovenska k CEDAW, 2006 .pdf<\/a><\/p>\n

Z\u00e1vere\u010dn\u00e9 zistenia CEDAW v\u00fdboru, 2008 .pdf<\/a><\/strong><\/p>\n

Tie\u0148ov\u00e1 spr\u00e1va MVO k vl\u00e1dnej spr\u00e1ve_2008 .pdf<\/a><\/p>\n

Obhajoba spr\u00e1vy v NY, \u00favodn\u00e9 slovo ved\u00facej Slovenskej deleg\u00e1cie, 14.7.2008 .pdf<\/a><\/p>\n

Odpove\u010f SR na dopl\u0148uj\u00face ot\u00e1zky V\u00fdboru pre odstr\u00e1nenie diskrimin\u00e1cie \u017eien k Druhej, tretej a \u0161tvrtej periodickej spr\u00e1ve SR k Dohovoru o odstr\u00e1nen\u00ed v\u0161etk\u00fdch foriem diskrimin\u00e1cie \u017eien .pdf<\/a><\/p>\n

Spr\u00e1va o prerokovan\u00ed Druhej, tretej a \u0161tvrtej periodickej spr\u00e1vy SR k Dohovoru o odstr\u00e1nen\u00ed v\u0161etk\u00fdch foriem diskrimin\u00e1cie \u017eien vo V\u00fdbore pre odstr\u00e1nenie diskrimin\u00e1cie \u017eien a n\u00e1vrh realiz\u00e1cie odpor\u00fa\u010dan\u00ed obsiahnut\u00fdch v Z\u00e1vere\u010dn\u00fdch zisteniach V\u00fdboru pre odstr\u00e1nenie diskrimin\u00e1cie \u017eien:\u00a0\u00a0Spr\u00e1va;<\/a>\u00a0Pr\u00edloha 1<\/a>;\u00a0Pr\u00edloha Stanovisko org\u00e1nov verejnej spr\u00e1vy a in\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed k odpor\u00fa\u010daniam obsiahnut\u00fdm v Z\u00e1vere\u010dn\u00fdch zisteniach CEDAW V\u00fdboru\u00a0<\/a><\/p>\n

\u010eal\u0161ie dokumenty s\u00favisiace s pr\u00e1vami \u017eien a det\u00ed a n\u00e1sil\u00edm:<\/strong><\/h4>\n
Charta OSN a V\u0161eobecn\u00e1 deklar\u00e1cia<\/h5>\n

Charta OSN je prim\u00e1rne zakladaj\u00facou listinou Organiz\u00e1cie spojen\u00fdch n\u00e1rodov (\u010falej len ,,OSN\u201c), ktor\u00e1 je najv\u00fdznamnej\u0161ou medzin\u00e1rodnou medzivl\u00e1dnou organiz\u00e1ciou univerz\u00e1lneho charakteru. OSN je n\u00e1stupky\u0148ou prvej Spolo\u010dnosti n\u00e1rodov a vznikla ofici\u00e1lne 24.10.1945 po ratifik\u00e1cii Charty OSN zakladaj\u00facimi \u010dlenmi.<\/p>\n

I ke\u010f neboli na zakladaj\u00facej konferencii OSN kv\u00f4li neochote ve\u013emoc\u00ed prijat\u00e9 n\u00e1vrhy niektor\u00fdch \u0161t\u00e1tov na vypracovanie a za\u010dlenenie ,,Medzin\u00e1rodnej listy pr\u00e1v\u201c priamo do Charty OSN, napriek tomu sa odkaz na \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va dostal aspo\u0148 do Preambuly Charty OSN a \u0161iestich \u010dl\u00e1nkov.<\/p>\n

Za najpodstatnej\u0161\u00ed v tejto s\u00favislosti je potrebn\u00e9 pova\u017eova\u0165 \u010dl. 1, pod\u013ea ktor\u00e9ho sa medzi ciele OSN zara\u010fuje podporovanie a posilnenie \u00facty k \u013eudsk\u00fdm pr\u00e1vam a z\u00e1kladn\u00fdm slobod\u00e1m pre v\u0161etk\u00fdch bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo n\u00e1bo\u017eenstva.[1]<\/a><\/p>\n

V\u0161eobecn\u00e1 deklar\u00e1cia je prv\u00fdm medzin\u00e1rodn\u00fdm in\u0161trumentom v\u0161eobecnej povahy, ktor\u00fd vyhlasuje ucelen\u00fd katal\u00f3g \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v priznan\u00fd ka\u017ed\u00e9mu jednotlivcovi.<\/p>\n

\u010cl. 1 vyhlasuje, \u017ee v\u0161etci \u013eudia sa rodia slobodn\u00ed a rovn\u00ed v d\u00f4stojnosti i pr\u00e1vach.<\/p>\n

Deklar\u00e1cia OSN o z\u00e1kladn\u00fdch princ\u00edpoch spravodlivosti pre obete trestn\u00fdch \u010dinov a zneu\u017eitia pr\u00e1vomoci<\/span><\/h4>\n

Deklar\u00e1cia Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia OSN o z\u00e1kladn\u00fdch princ\u00edpoch spravodlivosti pre obete trestn\u00fdch \u010dinov a zneu\u017eitia pr\u00e1vomoci, prijat\u00e1 Rezol\u00faciou Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia \u010d. 40\/34 z 29. novembra 1985, je prejavom v\u0161eobecn\u00e9ho s\u00fahlasu medzin\u00e1rodn\u00e9ho spolo\u010denstva k obnoveniu rovnov\u00e1hy medzi z\u00e1kladn\u00fdmi pr\u00e1vami podozriv\u00fdch a p\u00e1chate\u013eov s pr\u00e1vami a n\u00e1rokmi obet\u00ed.<\/p>\n

Deklar\u00e1cia je zalo\u017een\u00e1 na filozofii, \u017ee obete maj\u00fa by\u0165 adekv\u00e1tne uzn\u00e1van\u00e9 a m\u00e1 sa s nimi zaobch\u00e1dza\u0165 s re\u0161pektovan\u00edm ich d\u00f4stojnosti. Obete maj\u00fa pr\u00e1vo pr\u00edstupu k\u00a0s\u00fadnym mechanizmom a pr\u00e1vo na promptn\u00e9 od\u0161kodnenie za utrpen\u00fa ujmu a stratu. Taktie\u017e maj\u00fa\u00a0pr\u00e1vo na poskytnutie primeranej \u0161pecializovanej pomoci pri zvl\u00e1dan\u00ed emocion\u00e1lnej traumy a\u00a0<\/span>ostatn\u00fdch probl\u00e9mov sp\u00f4soben\u00fdch viktimiz\u00e1ciou.<\/span>\u00a0<\/span><\/p>\n

Prijatie medzin\u00e1rodn\u00e9ho n\u00e1stroja, nech je akoko\u013evek d\u00f4le\u017eit\u00fd, je iba prv\u00fdm krokom k skuto\u010dn\u00fdm zlep\u0161eniam v praxi. Mus\u00ed sa realizova\u0165 na medzin\u00e1rodnej, region\u00e1lnej, n\u00e1rodnej a miestnej \u00farovni. Deklar\u00e1cia vyty\u010duje oblasti, v ktor\u00fdch s\u00fa potrebn\u00e9 kroky na zabezpe\u010denie spravodliv\u00e9ho zaobch\u00e1dzania pre obete; stanovuje z\u00e1kladn\u00e9 \u0161tandardy, pod\u013ea ktor\u00fdch m\u00f4\u017eu jurisdikcie zhodnoti\u0165 svoje vlastn\u00e9 postupy a ur\u010di\u0165, ak\u00e9 zmeny je potrebn\u00e9 zavies\u0165. Taktie\u017e poskytuje usmernenie pre medzin\u00e1rodn\u00fa spolupr\u00e1cu a pomoc v tejto oblasti.[8]<\/a><\/p>\n

\u00a0Viedensk\u00e1 konferencia<\/span><\/h4>\n

Svetov\u00e1 konferencia OSN o \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1vach sa konala v j\u00fani 1993 vo Viedni, ktor\u00e1 vo svojej z\u00e1vere\u010dnej deklar\u00e1cii priv\u00edtala zjednotenie eur\u00f3pskych \u0161t\u00e1tov na z\u00e1klade pluralistickej a parlamentnej demokracie zalo\u017eenej okrem in\u00e9ho na z\u00e1sad\u00e1ch neod\u0148ate\u013enosti a univerzality \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v.<\/p>\n

Z h\u013eadiska problematiky ochrany pr\u00e1v \u017eien sa t\u00e1to konferencia pova\u017euje za m\u00e1lo \u00faspe\u0161n\u00fa, preto\u017ee neposkytla relevantn\u00fd priestor na diskusiu o fundament\u00e1lnych probl\u00e9moch pr\u00e1v \u017eien.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u00faspechom konferencie bolo zavedenie \u00daradu Vysok\u00e9ho komis\u00e1ra OSN pre \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va. Vysok\u00fd komis\u00e1r uzn\u00e1va \u00falohu mimovl\u00e1dnych organiz\u00e1ci\u00ed pri podpore dodr\u017eiavania \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a m\u00f4\u017ee mu by\u0165 prednesen\u00e1 ak\u00e1ko\u013evek t\u00e9ma t\u00fdkaj\u00faca sa \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v, zahr\u0148uj\u00fac osobitn\u00fa ochranu pr\u00e1v \u017eien.<\/p>\n

In\u0161tit\u00fat Zvl\u00e1\u0161tnej spravodajkyne pre n\u00e1silie p\u00e1chan\u00e9 na \u017een\u00e1ch<\/strong> bol zriaden\u00fd Rezol\u00faciou Komisie pre \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va OSN \u010d. 1994\/45 z 4.3.1994 (obnoven\u00e1 Rezol\u00faciou \u010d. 1997\/44). \u00dalohou spravodajkyne je zhroma\u017e\u010fova\u0165 inform\u00e1cie o n\u00e1sil\u00ed na \u017een\u00e1ch, o jeho pr\u00ed\u010din\u00e1ch a d\u00f4sledkoch, vypracov\u00e1va\u0165 odpor\u00fa\u010dania a opatrenia na zamedzenie n\u00e1silia, \u00fazko spolupracova\u0165 s \u010fal\u0161\u00edmi Special Rapporteurs a in\u00fdmi odborn\u00edkmi a pod org\u00e1nmi OSN. K jej povinnostiam patr\u00ed aj vypracov\u00e1vanie a pod\u00e1vanie ka\u017edoro\u010dn\u00fdch spr\u00e1v o n\u00e1sil\u00ed na \u017een\u00e1ch Komisii pre \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, ktor\u00e9 pripravuje pod\u013ea troch v\u0161eobecn\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed n\u00e1silia definovan\u00fdch deklar\u00e1ciou z roku 1993 : n\u00e1silie v rodine, n\u00e1silie v spolo\u010denstve a n\u00e1silie p\u00e1chan\u00e9 a prehliadan\u00e9 \u0161t\u00e1tom. \u00dazko spolupracuje s mimovl\u00e1dnymi organiz\u00e1ciami, v\u010faka ktor\u00fdm z\u00edskava mno\u017estvo inform\u00e1ci\u00ed tak o individu\u00e1lnych pr\u00edpadoch n\u00e1silia ako aj modeloch n\u00e1silia p\u00e1chanom na \u017een\u00e1ch.<\/p>\n

Svetov\u00e1 konferencia o \u017een\u00e1ch v Pekingu<\/h3>\n

V\u00fdvoj rie\u0161enia problematiky \u017eien bol kladne ovplyvnen\u00fd procesom po 4. svetovej konferencii o \u017een\u00e1ch v Pekingu, ktor\u00e1 sa konala od 4. \u2013 15. 9. 1995, o \u010dom sved\u010d\u00ed vznik a upevnenie poz\u00edci\u00ed in\u0161titucion\u00e1lnych mechanizmov pre problematiku rodov.<\/p>\n

V\u00fdsledkom konferencie bolo schv\u00e1lenie Z\u00e1vere\u010dnej spr\u00e1vy, ktor\u00e1 obsahuje Deklar\u00e1ciu (zn\u00e1mu ako ,,Pekinsk\u00e1 deklar\u00e1cia\u201c) a Platformu pre akciu (zn\u00e1mu ako ,,Ak\u010dn\u00e1 platforma\u201c).<\/p>\n

Cie\u013eom Ak\u010dnej platformy je vytvori\u0165 podmienky, v ktor\u00fdch by v\u0161etky \u017eeny mohli naplno vyu\u017e\u00edva\u0165 svoje \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va. Hoci treba ma\u0165 na pam\u00e4ti v\u00fdznam n\u00e1rodn\u00fdch a region\u00e1lnych \u0161pecif\u00edk a r\u00f4znych historick\u00fdch, kult\u00farnych a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch trad\u00edci\u00ed, je povinnos\u0165ou v\u0161etk\u00fdch \u0161t\u00e1tov \u2013 bez oh\u013eadu na ich politick\u00fd, hospod\u00e1rsky a kult\u00farny syst\u00e9m \u2013 podporova\u0165 a chr\u00e1ni\u0165 v\u0161etky \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va a z\u00e1kladn\u00e9 slobody.<\/p>\n

Ak\u010dn\u00e1 platforma je rozdelen\u00e1 do \u0161iestich kapitol a vymedzuje 12 problematick\u00fdch oblast\u00ed, v ktor\u00fdch s\u00fa s\u00fastreden\u00e9 prek\u00e1\u017eky br\u00e1niace zlep\u0161eniu situ\u00e1cie \u017eien. Platforma definuje strategick\u00e9 ciele a ur\u010duje kroky, ktor\u00e9 by mali by\u0165 po\u010das nasleduj\u00facich piatich rokoch realizovan\u00e9 vl\u00e1dami, medzin\u00e1rodn\u00fdm spolo\u010denstvom, mimovl\u00e1dnymi organiz\u00e1ciami a s\u00fakromn\u00fdm sektorom tak, aby sa odstr\u00e1nili v\u0161etky prek\u00e1\u017eky obmedzuj\u00face pokrok \u017eien.<\/p>\n

V Pekinskej deklar\u00e1cii je problematike n\u00e1silia na \u017een\u00e1ch bola venovan\u00e1 \u0161peci\u00e1lne jedna kapitola, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 opatreniami na predch\u00e1dzanie n\u00e1siliu p\u00e1chan\u00e9ho na \u017een\u00e1ch a na jeho odstr\u00e1nenie ako i sk\u00faman\u00edm pr\u00ed\u010din a n\u00e1sledkov n\u00e1silia p\u00e1chan\u00e9ho na \u017een\u00e1ch a mo\u017enos\u0165ami jeho prevencie.<\/p>\n

Rezol\u00facia VZ OSN o prevencii kriminality a opatreniach trestnej just\u00edcie na elimin\u00e1ciu n\u00e1silia vo\u010di \u017een\u00e1m<\/h3>\n

Komisia OSN pre prevenciu kriminality a trestn\u00fa just\u00edciu je k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm org\u00e1nom pre podporu medzin\u00e1rodn\u00e9ho spolo\u010denstva k \u010fal\u0161ej implement\u00e1cii Deklar\u00e1cie Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia OSN z roku 1985 o z\u00e1kladn\u00fdch princ\u00edpoch spravodlivosti pre obete trestn\u00fdch \u010dinov a zneu\u017eitia pr\u00e1vomoci (Rezol\u00facia Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia 40\/34, pr\u00edloha, z 29. novembra 1985). \u0160t\u00e1ty m\u00f4\u017eu z\u00edska\u0165 pomoc pre svoju pr\u00e1cu od siete Programu OSN pre prevenciu kriminality a trestn\u00fa just\u00edciu, ako aj od Centra pre medzin\u00e1rodn\u00fa prevenciu kriminality, medziregion\u00e1lnych poradcov OSN a od siete pridru\u017een\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed.<\/p>\n

Komisia OSN pre prevenciu kriminality a trestn\u00fa just\u00edciu na svojom \u0161iestom zasadan\u00ed v apr\u00edli a m\u00e1ji 1997 vo Viedni prijala opatrenia na implement\u00e1ciu Pekinskej Ak\u010dnej platformy v r\u00e1mci svojej p\u00f4sobnosti a prijala tie\u017e n\u00e1vrh Rezol\u00facie o prevencii kriminality a\u00a0opatreniach trestnej just\u00edcie na elimin\u00e1ciu n\u00e1silia vo\u010di \u017een\u00e1m \u010d. 52\/86 z 12. 12. 1997.<\/p>\n

T\u00e1to rezol\u00facia, nesk\u00f4r schv\u00e1len\u00e1 Hospod\u00e1rskou a soci\u00e1lnou radou a Valn\u00fdm zhroma\u017eden\u00edm OSN, vyz\u00fdva \u010dlensk\u00e9 \u0161t\u00e1ty, aby vykonali rev\u00edziu vlastn\u00fdch z\u00e1konov a prakt\u00edk v justi\u010dnej a soci\u00e1lnej sf\u00e9re, s cie\u013eom zisti\u0165, \u010di je mo\u017en\u00e9 modifikova\u0165 ich tak, aby lep\u0161ie adresovali potreby \u017eien a zabezpe\u010dili spravodliv\u00e9 zaobch\u00e1dzanie v justi\u010dnom syst\u00e9me.<\/p>\n

Rezol\u00facia obsahuje pr\u00edlohu pod n\u00e1zvom ,,Modelov\u00e9 strat\u00e9gie a praktick\u00e9 opatrenia ved\u00face k elimin\u00e1cii n\u00e1silia vo\u010di \u017een\u00e1m v oblasti prevencie kriminality a justi\u010dnej spravodlivosti\u201d, ktor\u00e9 reflektuj\u00fa medzin\u00e1rodn\u00fd konsenzus o obsiahlom s\u00fabore strat\u00e9gi\u00ed a opatren\u00ed trestnej just\u00edcie adresuj\u00facich v\u0161etky formy n\u00e1silia vo\u010di \u017een\u00e1m.<\/p>\n

V\u00fdhodou Modelov\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed je, \u017ee upozor\u0148uj\u00fa na ve\u013emi konkr\u00e9tne opatrenia v oblasti elimin\u00e1cie n\u00e1silia, \u010d\u00edm sa pribl\u00ed\u017eili k zabezpe\u010deniu de jure a de facto rovnosti medzi \u017eenami a mu\u017emi. Modelov\u00e9 strat\u00e9gie a praktick\u00e9 opatrenia by sa mali uplat\u0148ova\u0165 ako smernice a to sp\u00f4sobom, ktor\u00fd je v s\u00falade s pr\u00edslu\u0161n\u00fdmi medzin\u00e1rodn\u00fdmi n\u00e1strojmi, s\u00a0cie\u013eom podpori\u0165 ich \u010fal\u0161iu spravodliv\u00fa a \u00fa\u010dinn\u00fa implement\u00e1ciu.<\/p>\n

Rezol\u00facia OSN o odstr\u00e1nen\u00ed dom\u00e1ceho n\u00e1silia vo\u010di \u017een\u00e1m<\/h3>\n

Rezol\u00facia OSN o odstr\u00e1nen\u00ed dom\u00e1ceho n\u00e1silia vo\u010di \u017een\u00e1m \u010d. A\/RES\/58\/147 bola prijat\u00e1 v decembri 2003.<\/p>\n

T\u00e1to Rezol\u00facia \u00fazko nadv\u00e4zuje a odvol\u00e1va sa na CEDAW, Viedensk\u00fa a Pekinsk\u00fa deklar\u00e1ciu a \u010dinnos\u0165 V\u00fdboru pre postavenie \u017eien (CSW) a V\u00fdboru pre \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va. Dom\u00e1ce n\u00e1silie vo\u010di \u017een\u00e1m prezentuje v kontexte ochrany z\u00e1kladn\u00fdch \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v diev\u010dat a \u017eien. T\u00fato formu n\u00e1silia vid\u00ed ako rodovo podmienen\u00fa \u2013 d\u00f4sledkom nerovnosti sily medzi \u017eenami a mu\u017emi.<\/p>\n

Dom\u00e1ce n\u00e1silie je \u201en\u00e1silie, ktor\u00e9 sa vyskytuje vn\u00fatri s\u00fakromnej sf\u00e9ry, v\u0161eobecne medzi jednotlivcami, ktor\u00ed s\u00fa pokrvne alebo int\u00edmne pr\u00edbuzn\u00ed”, pri\u010dom je jedn\u00fdm z najroz\u0161\u00edrenej\u0161\u00edch, ale najmenej vidite\u013en\u00fdch foriem n\u00e1silia vo\u010di \u017een\u00e1m. Vyskytuje sa vo v\u0161etk\u00fdch regi\u00f3noch po celom svete. Jeho d\u00f4sledky postihuj\u00fa mnoh\u00e9 oblasti \u017eivota obet\u00ed. Dom\u00e1ce n\u00e1silie m\u00f4\u017ee ma\u0165 rozli\u010dn\u00e9 formy, zah\u0155\u0148aj\u00fac fyzick\u00e9, psychick\u00e9 a sexu\u00e1lne n\u00e1silie. Zvl\u00e1\u0161\u0165 sa poukazuje na sexu\u00e1lne n\u00e1silie v man\u017eelstve, ktor\u00e9 je doposia\u013e v mnoh\u00fdch krajin\u00e1ch pova\u017eovan\u00e9 za s\u00fakromn\u00fa z\u00e1le\u017eitos\u0165. Dom\u00e1ce n\u00e1silie je v\u0161ak (aj) verejnou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou, preto si vy\u017eaduje od jednotliv\u00fdch \u0161t\u00e1tov seri\u00f3zne konanie v z\u00e1ujme ochrany obet\u00ed dom\u00e1ceho n\u00e1silia a prevencie.<\/p>\n

Ve\u013ek\u00fd d\u00f4raz d\u00e1va Rezol\u00facia na d\u00f4le\u017eitos\u0165 ekonomickej nez\u00e1vislosti \u017eien ako d\u00f4le\u017eit\u00e9ho prvku prevencie dom\u00e1ceho n\u00e1silia, preto\u017ee dom\u00e1ce n\u00e1silie \u010dastokr\u00e1t zah\u0155\u0148a ekonomick\u00fa n\u00fadzu a izolovanos\u0165.<\/p>\n

Rezol\u00facia OSN o zintenz\u00edvnen\u00ed \u00fasilia na odstr\u00e1nenie v\u0161etk\u00fdch foriem n\u00e1silia na \u017een\u00e1ch<\/h3>\n

Rezol\u00faciu \u010d. A\/RES\/61\/143 z 19.12.2006 vzalo na vedomie aj VZ OSN, ktor\u00e9 v ten ist\u00fd de\u0148 pouk\u00e1zalo na potrebu zintenz\u00edvnenia \u00fasilia na odstr\u00e1nenie v\u0161etk\u00fdch foriem n\u00e1silia na \u017een\u00e1ch a diev\u010dat\u00e1ch, ktor\u00e9 VZ odsudzuje a to bez oh\u013eadu na to, kto sa tak\u00e9hoto konania dopustil. \u010ci to bol \u0161t\u00e1t, s\u00fakromn\u00e1 osoba alebo in\u00ed mimovl\u00e1dni akt\u00e9ri.<\/p>\n

VZ v Rezol\u00facii nab\u00e1da \u0161t\u00e1ty, aby eliminovali v\u0161etky formy n\u00e1silia vo\u010di \u017een\u00e1m prostredn\u00edctvom systematick\u00fdch a udr\u017eate\u013en\u00fdch opatren\u00ed zahr\u0148uj\u00facich aj ratifik\u00e1ciu v\u0161etk\u00fdch \u013eudskopr\u00e1vnych dohovorov a odstr\u00e1nenie diskrimina\u010dn\u00fdch ustanoven\u00ed vn\u00fatro\u0161t\u00e1tneho pr\u00e1va v oblasti ochrany pr\u00e1v \u017eien.<\/p>\n

VZ z\u00e1rove\u0148 vyz\u00fdva aj medzin\u00e1rodn\u00e9 spolo\u010denstvo, aby podporilo snahy \u0161t\u00e1tov zlep\u0161i\u0165 pr\u00e1vne postavenie \u017eien a zabezpe\u010di\u0165 riadne uplat\u0148ovanie princ\u00edpov rodovej rovnosti v praxi.<\/p>\n

\u010eal\u0161ie s\u00favisiace dokumenty OSN:<\/h4>\n
Medzin\u00e1rodn\u00fd pakt o ob\u010dianskych a politick\u00fdch pr\u00e1vach:\u00a0<\/strong>SR prijala 28. m\u00e1ja 1993 bez v\u00fdhrad. Taktie\u017e boli ratifikovan\u00e9 Op\u010dn\u00fd protokol \u2013 Optional Protocol (1993) a Druh\u00fd op\u010dn\u00fd protokol \u2013 Second Optional Protocol (1999) tohto paktu.\u00a0<\/span>http:\/\/www.snslp.sk\/rs\/snslp_rs.nsf\/0\/92503B3BB3DFA22AC12570340029D45A?OpenDocument<\/a><\/div>\n

Medzin\u00e1rodn\u00fd pakt o hospod\u00e1rskych, soci\u00e1lnych a kult\u00farnych pr\u00e1vach:<\/strong>\u00a0SR prijala 28. m\u00e1ja 1993 bez v\u00fdhrad.
\nhttp:\/\/www.snslp.sk\/rs\/snslp_rs.nsf\/0\/7162119589F0A272C12570340029964A?OpenDocument<\/a>
\n<\/strong><\/p>\n

Dohovor o pr\u00e1vach die\u0165a\u0165a:<\/strong>\u00a0SR prijala 28. m\u00e1ja 1993 s dodatkom k \u010cl\u00e1nku 43 (2) prijat\u00fdm 29. j\u00fala 1999. Slovensko neratifikovalo Op\u010dn\u00fd protokol k dohovoru o pr\u00e1vach die\u0165a\u0165a o \u00fa\u010dasti det\u00ed v ozbrojen\u00fdch konfliktoch \u2013 Optional Protocol to the Convention on the Rights of the Child on the involvement of children in armed conflict. SR podp\u00edsala Op\u010dn\u00fd protokol k Dohovoru o pr\u00e1vach die\u0165a\u0165a o obchodovan\u00ed s de\u0165mi, detskej prostit\u00facii detskej pornografii – Optional Protocol to the Convention on the Rights of the Child on the sale of children, child prostitution and child pornography v novembri 2001.\u00a0http:\/\/www-8.mensiny.vlada.gov.sk\/index.php?ID=528<\/a><\/p>\n

Dohovor proti mu\u010deniu a in\u00e9mu krut\u00e9mu, ne\u013eudsk\u00e9mu, alebo poni\u017euj\u00facemu spr\u00e1vaniu:<\/strong>\u00a0SR prijala 28. m\u00e1ja 1993. SR nepodnikla \u017eiadne kroky v s\u00favislosti s Op\u010dn\u00fdm protokolom \u2013 Optional Protocol.
\nhttp:\/\/www-8.mensiny.vlada.gov.sk\/index.php?ID=528<\/a><\/p>\n

Protokol o prevencii, potl\u00e1\u010dan\u00ed a trestan\u00ed obchodovania s \u013eu\u010fmi, zvl\u00e1\u0161\u0165 so \u017eenami a de\u0165mi<\/strong>\u00a0\u2013 Protocol to Prevent, Suppress and Punish Trafficking in Persons, Especially Women and Children: SR podp\u00edsala 15. novembra 2001, ale zatia\u013e neratifikovala.<\/p>\n

\n
\n

[1]<\/a>\u00a0\u0160turma, P.: Mezin\u00e1rodn\u00ed a evropsk\u00e9 kontroln\u00ed mechanismy v oblasti lidsk\u00fdch pr\u00e1v, 3. dopln\u011bn\u00e9 vyd\u00e1n\u00ed, C.H.Beck, Praha, 2010, s.5-6.<\/p>\n<\/div>\n

\n

[2]<\/a>\u00a0Publikovan\u00fd v Zbierke z\u00e1konov \u010d. 62\/1987 Zb.<\/p>\n<\/div>\n

\n

[3]<\/a>\u00a0Publikovan\u00fd v Zbierke z\u00e1konov \u010d. 46\/1955 Sb.<\/p>\n<\/div>\n

\n

[4]<\/a>\u00a0Publikovan\u00fd v Zbierke z\u00e1konov \u010d. 120\/1976 Zb<\/p>\n<\/div>\n

\n

[5]<\/a>\u00a0Publikovan\u00fd v Zbierke z\u00e1konov \u010d. 120\/1976 Zb.<\/p>\n<\/div>\n

\n

[6]<\/a>\u00a0Vyhl\u00e1sen\u00e1 Rezol\u00faciou Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia OSN \u010d. 2263 (XXII) z 7.11.1967.<\/p>\n<\/div>\n

\n

[7]<\/a>\u00a0Publikovan\u00fd v Zbierke z\u00e1konov \u010d. 62\/1987 Zb.<\/p>\n<\/div>\n

\n

[8]<\/a>\u00a0Pr\u00edru\u010dka k implement\u00e1cii Deklar\u00e1cie OSN o z\u00e1kladn\u00fdch princ\u00edpoch spravodlivosti pre obete trestn\u00fdch \u010dinov a zneu\u017eitia pr\u00e1vomoci, \u00darad OSN pre kontrolu drog a prevenciu kriminality, New York 1999<\/p>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Z\u00e1vere\u010dn\u00e9 vyhl\u00e1senie Komisie ECOSOC pre postavenie \u017eien k n\u00e1siliu na \u017een\u00e1ch\u00a0(marec 2013, 57.zasadnutie CWS) Deklar\u00e1cia o odstr\u00e1nen\u00ed n\u00e1silia p\u00e1chan\u00e9ho na \u017een\u00e1ch,\u00a0 schv\u00e1len\u00e1 Valn\u00fdm zhroma\u017eden\u00edm OSN 23. decembra 1993 je z\u00e1kladn\u00fdm medzin\u00e1rodn\u00fdm dokumentom na \u00farovni OSN, zameran\u00fdm na odstr\u00e1nenie n\u00e1silia p\u00e1chan\u00e9ho na \u017een\u00e1ch.\u00a0Deklar\u00e1cia OSN o odstr\u00e1nen\u00ed n\u00e1silia p\u00e1chan\u00e9ho na \u017een\u00e1ch bola prijat\u00e1 VZ OSN 20.12.1993 (rezol\u00facia … <\/p>\n

\u010c\u00edta\u0165 viac »<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":6,"menu_order":4,"comment_status":"open","ping_status":"closed","template":"","meta":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/169"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=169"}],"version-history":[{"count":11,"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/169\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":176,"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/169\/revisions\/176"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/6"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.gender.gov.sk\/zastavmenasilie\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=169"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}