↑ Späť na Témy a pojmy

Rodový mzdový rozdiel

 

Rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi odrážajú pretrvávajúcu diskrimináciu a nerovnosti na pracovnom trhu, ktoré v reálnom živote ovplyvňujú najmä ženy. Príčiny týchto rozdielov sú zložité a vzájomne prepojené.

Chlapec či dievča – rovnaké príležitosti?

Chlapec či dievča – rovnaké príležitosti?

Chlapci a dievčatá prichádzajú na svet s rovnakými príležitosťami. Očakávania, ktoré súvisia s ich vzdelaním a kariérou, sú však rozdielne. Keď vyrastú, práca dievčat sa u nás hodnotí priemerne o pätinu nižšou odmenou ako práca chlapcov.

Hodnotí sa naša práca rovnako?

Hodnotí sa naša práca rovnako?

Schopnosti žien sa pri rovnakej alebo lepšej kvalifikácii hodnotia často nižšou cenou ako schopnosti mužov. Pomalšie napreduje aj ich profesijný rozvoj. Rozdiel v odmeňovaní predstavuje v Európskej únii priemerne 17 %, na Slovensku je to viac ako 20% (v roku 2010 to bolo 20,7%).

Ublíži dieťa mojej kariére?

Ublíži dieťa mojej kariére?

Rodinné povinnosti sa nedelia rovnako. Na Slovensku doteraz nikdy neprekročil podiel otcov na rodičovskej dovolenke  2%. U žien sú prestávky v kariére bežnejšie a často nepokračujú v práci na plný úväzok. Materstvo ženu z trhu práce vylučuje, kým otcovstvo muža skôr udržuje.

Rovnaká práca, rovnaký dôchodok?

Rovnaká práca, rovnaký dôchodok?Počas celého pracovného života zarábajú ženy v EÚ priemerne o 17 % menej ako muži. Pri odchode do dôchodku sú teda odkázané na nižšiu penziu. Riziko chudoby v staršom veku je u žien v porovnaní s mužmi podstatne vyššie.


Európska únia už pri svojom zrode roku 1957 zakotvila v Rímskej zmluve princíp rovnakého odmeňovania mužov a žien. Napriek obrovskému pokroku, ktorý ženské emancipačné hnutie spravilo od roku 1957, napriek rapídnemu nárastu zamestnanosti žien a úrovne ich vzdelania, dobrému legislatívnemu zázemiu, ako i napriek úplne odlišným podmienkam na pracovnom trhu v roku 1957 a dnes, záruky rovnakej odmeny za rovnakú prácu, dané ženám pred 50 rokmi, ostávajú stále v rovine nesplnených sľubov.
Historický vývoj

Rímska zmluva (1957) o založení Európskeho spoločenstva zakotvila v článku 119 (teraz článok 141) princíp rovnakého odmeňovania mužov a žien za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty. Článok 119 hovorí: „V priebehu prvej etapy každý členský štát zabezpečí uplatňovanie a ďalšie dodržiavanie zásady rovnakej odmeny mužov a žien za rovnakú prácu. V zmysle tohto článku ´odmena´ znamená obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky ďalšie plnenia, či už v peňažnej forme alebo v naturáliách, ktoré zamestnávateľ priamo alebo nepriamo vypláca pracovníkovi v pracovnom pomere. Rovnosť odmeňovania bez rozdielu rodu/pohlavia znamená, že:
- odmena za rovnakú prácu pri úkolovej mzde sa vypočíta podľa rovnakej sadzby,
- odmena za prácu je pri časovej mzde za rovnakú prácu rovnaká.

Treba však poznamenať, že motiváciou pre zakotvenie tohto článku nebola len snaha o zrovnoprávnenie žien a odstránenie ich diskriminácie, ale aj tlak Francúzska. Francúzi sa totiž princíp rovnakého odmeňovania snažili uplatňovať už v 50. rokoch a obávali sa, že im to oproti ostatným štátom prinesie konkurenčné znevýhodnenie vyššími nákladmi na pracovnú silu.[1]

Až do roku 1976 bol tento princíp považovaný za ekonomický (a nie sociálny a ľudskoprávny) cieľ; išlo o úsilie vyhnúť sa rozdielom v nákladoch na prácu zamestnávaním žien, ktoré boli za rovnakú prácu platené horšie ako muži. V roku 1976 Európsky súdny dvor v prelomovom prípade Defrenne v. Sabena[2] odmietol tento prístup, keď deklaroval, že článok 119 má dvojitý cieľ „predísť konkurenčnému zvýhodňovaniu niektorých členských štátov, pričom súčasne patrí aj k sociálnym cieľom spoločenstva, ktoré nie je len ekonomickou úniou“.

Princíp rovnakej pláce za rovnakú prácu sa v roku 1975 premietol do Smernice o rovnakom odmeňovaní[3] a členské štáty ho povinne aplikovali do svojej legislatívy; o jeho uplatňovaní v praxi existuje množstvo rozsudkov súdnych dvorov vrátane Európskeho súdneho dvora. Zmluva z Amsterdamu, prijatá 2. októbra 1997, zaväzuje všetky členské štáty, aby zabezpečili princíp rovnakého odmeňovania mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.[4] 

Lisabonská stratégia zaviazala členské štáty znížiť do roku 2010 rodový rozdiel v odmeňovaní na polovicu. V súčasnosti však v priemere stále dosahuje 15 %, pričom kolíše od najnižšej (napr. Slovinsko 11 %) až po najvyššiu úroveň (viac ako 25 % – Cyprus, Estónsko a Slovensko).

Expertky a experti na rodovú problematiku v štúdii vypracovanej pre Európsku komisiu pomenovávajú dôvody existencie rodového rozdielu v odmeňovaní (EK, 2007): Diskriminácia žien na trhu práce sa prejavuje v otvorených formách ako priama a nepriama, ale aj vo formách, ako sú:

  • horizontálna segregácia na pracovnom trhu a sektorová segregácia najmä v súkromnom sektore;
  • vertikálna segregácia – tzv. sklený strop, determinujúci množstvo žien dosahujúcich najvyššie a najlepšie odmeňované pozície aj v oblastiach, ktoré sú feminizované;
  • štruktúra odmeňovania – platobné systémy tvoria rôzne zložky, ktoré sa vyjednávajú na individuálnej úrovni; v týchto vyjednávaniach sú ženy spravidla menej úspešné a často znevýhodnené;
  • systémy kolektívneho vyjednávania sú charakterizované androcentrickým prístupom s minimálnym zastúpením žien, resp. ich pohľadov na skutočnosť;
  • nerovnosti v zodpovednosti za chod domácnosti a rodiny – ženy trávia nepomerne viac času v neplatenej (ale i platenej) práci zameranej na starostlivosť o deti, členov rodiny a domácnosť;
  • viacnásobná diskriminácia napr. na základe veku, rodinného stavu, resp. počtu detí a ich veku, etnického a rasového pôvodu zvyšuje rodové rozdiely v zárobkoch;
  • nerovnosti vo vzdelaní, založené jednak na prístupe k štúdiu, jednak na stereotypných predstavách a predsudkoch o „práci vhodnej pre ženy“;
  • „mužský model“ pracovného trhu a jeho systému odmeňovania, prispôsobený typickému mužskému životnému cyklu a potrebám;
  • v dôsledku historického vývoja a stereotypného prístupu sa práca vykonávaná ženami spravidla považuje za prácu „nižšej hodnoty“.

Slovensko

V roku 2007 bol v rámci novelizácie Zákonníka práce doplnený dôležitý paragraf § 119a, ktorý v Slovenskej legislatíve zakotvuje mzdu za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty pre ženy a mužov. Napriek vyhovujúcej legislatíve je však nutné konštatovať, že na Slovensku pretrvávajú značné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. V Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2009 je uvedené, že aj keď sa v posledných rokoch rodový mzdový rozdiel pomaly znižuje, v súčasnosti na Slovensku predstavuje približne 18%. Inými slovami, priemerný zárobok žien tvorí necelých 82 % z mužskej priemernej mzdy.

Rodový mzdový rozdiel na základe hrubej mesačnej mzdy v hospodárstve vo 4. štvrťroku 2015 dosiahol úroveň 22% v neprospech žien.

Kampaň EÚ

S cieľom upozorniť na uvedené rozdiely v odmeňovaní mužov a žien spustila Európska komisia v roku 2009 rozsiahlu informačnú kampaň. Viac o kampani sa dočítate v tlačovej správe publikovanej pri príležitosti spustenia kampane, a na oficiálnych stránkach Európskej komisie, ktoré sú k dispozícii v anglickom aj slovenskom jazyku.


Rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi odrážajú pretrvávajúcu diskrimináciu a nerovnosti na pracovnom trhu, ktoré v reálnom živote ovplyvňujú najmä ženy. Príčiny týchto rozdielov sú zložité a vzájomne prepojené.

Hlavné dokumenty kampane:


 

Ďalšie materiály:

Ôsma publikácia radu Aspekty prináša výsledky analýz vytvorených v rámci projektu Rodový rozdiel v odmeňovaní ako dôležitý aspekt diskurzu rodovej rovnosti – aktuálny stav na Slovensku. Celú publikáciu si môžete stiahnuť v .pdf formáte.

 

 

Rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi odrážajú pretrvávajúcu diskrimináciu a nerovnosti na pracovnom trhu, ktoré v reálnom živote ovplyvňujú najmä ženy. Príčiny týchto rozdielov sú zložité a vzájomne prepojené.

Chlapec či dievča – rovnaké príležitosti?

Chlapec či dievča – rovnaké príležitosti?

Chlapci a dievčatá prichádzajú na svet s rovnakými príležitosťami. Očakávania, ktoré súvisia s ich vzdelaním a kariérou, sú však rozdielne. Keď vyrastú, práca dievčat sa u nás hodnotí priemerne o pätinu nižšou odmenou ako práca chlapcov.

Hodnotí sa naša práca rovnako?

Hodnotí sa naša práca rovnako?

Schopnosti žien sa pri rovnakej alebo lepšej kvalifikácii hodnotia často nižšou cenou ako schopnosti mužov. Pomalšie napreduje aj ich profesijný rozvoj. Rozdiel v odmeňovaní predstavuje v Európskej únii priemerne 17 %, na Slovensku je to viac ako 20% (v roku 2010 to bolo 20,7%).

Ublíži dieťa mojej kariére?

Ublíži dieťa mojej kariére?

Rodinné povinnosti sa nedelia rovnako. Na Slovensku doteraz nikdy neprekročil podiel otcov na rodičovskej dovolenke  2%. U žien sú prestávky v kariére bežnejšie a často nepokračujú v práci na plný úväzok. Materstvo ženu z trhu práce vylučuje, kým otcovstvo muža skôr udržuje.

Rovnaká práca, rovnaký dôchodok?

Rovnaká práca, rovnaký dôchodok?Počas celého pracovného života zarábajú ženy v EÚ priemerne o 17 % menej ako muži. Pri odchode do dôchodku sú teda odkázané na nižšiu penziu. Riziko chudoby v staršom veku je u žien v porovnaní s mužmi podstatne vyššie.


Podrobnejšie informácie o situácii na Slovensku

Prezentácia o rozdieloch v odmeňovaní medzi ženami a mužmi

Kvíz o rozdieloch v odmeňovaní medzi ženami a mužmi- Slovensko 

Situácia v EÚ

Na úrovni EÚ sa rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi definujú ako pomerný rozdiel v priemerných hrubých hodinových zárobkoch žien a mužov v rámci celého hospodárstva. V roku 2010 bol priemer EÚ odhadnutý vo výške 16,4 %. Ide o jeden zo štrukturálnych ukazovateľov používaných na monitorovanie Európskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Tento ukazovateľ sa definuje …

Ísť na stránku »

Teória

Teórie príčiny rodových rozdielov v odmeňovaní Na vysvetlenie rodových rozdielov v zárobkoch existujú dva odlišné prístupy. Teória „voľby” vychádza z neoliberálnej filozofie ľudského kapitálu a všemocnosti slobodného trhu, kým teória „diskriminácie”, resp. „inštitucionalizovanej ekonomiky” je postavená na feministických pozíciách a hovorí o štruktúrnom znevýhodnení žien a o rodovej deľbe práce. Pritom je dôležité, že ľudský kapitál, ktorým operuje neoliberálna teória, sa získava …

Ísť na stránku »