Rodová rovnosť alebo účasť žien a mužov na politických rozhodovacích procesoch
V súčasnosti je zastúpenie žien vo volených aj výkonných orgánoch stále veľmi nízke, a tak namiesto rodovo vyrovnanej účasti obyvateľov a obyvateliek Slovenska na verejnej správe môžeme z tohto hľadiska hovoriť o rodovej priepasti.
Databáza EK o zastúpení žien v rozhodovacích procesoch
Legislatívne podmienky
Pasívne a aktívne volebné právo, teda právo byť volený/á a voliť bolo rovnako mužom aj ženám udelené ústavou v roku 1920, bezprostredne po vzniku I. ČSR. Prvá žena bola na Slovensku zvolená do parlamentu v roku 1958, v samostatnom Slovensku v júni 1992. Na Slovensku neexistujú žiadne dobrovoľné ani povinné opatrenia, ktoré by podporovali zvýšenú účasť žien v politike, a teda takisto v tomto zmysle nenájdeme ani žiadne sankčné opatrenia.
Prezidentské voľby 2009
V prezidentských voľbách, ktoré sa konali v roku 2009, prvý raz v histórii Slovenska postúpila do druhého hlasovacieho kola ženská kandidátka. Hoci v druhom kole vyhral mužský kandidát (kandidujúci z pozície úradujúceho prezidenta), znamenali tieto voľby určitý prelom v politickom uvedomení žien. Kladne možno hodnotiť aj fakt, že z celkového počtu siedmych kandidujúcich boli tri ženy. V porovnaní s predchádzajúcimi priamymi prezidentskými voľbami, kedy v roku 2004 nekandidovala ani jediná žena a v roku 1999 jedna, sa jedná o pozitívny vývoj. Účasť troch kandidátok spomedzi celkovo siedmich kandidujúcich by podľa teórií mala znamenať prekročenie kritických 30 percent, „ktoré umožňuje, aby boli osoby ženského pohlavia vystupujúce vo verejnom priestore vnímané ako jedinečné osobnosti a nezlievali sa do hromadného rodovo stereotypného obrazu „ženy““. [i]
Iveta Radičová vo svojej kampani, inšpirovanej úspešnou kampaňou prezidenta USA, cielenou na zmenu, zdôrazňovala svoje postavenie ženy a matky[ii]. Občianska kampaň „Moja prezidentka“[iii], v rámci ktorej vyjadrilo čelnej kandidátke podporu o.i. aj množstvo mimovládnych ženských organizácií, prispela tiež k zviditeľneniu rodového rozmeru prezidentských volieb.
V prezidentskej kampani sa objavili určité prvky rodového diskurzu, hlavne otázka umelého prerušenia tehotenstva a partnerstiev neheterosexuálnych dvojíc. Úroveň verejnej diskusie o nich však sotva možno hodnotiť kladne, pretože namiesto ľudsko-právnych východísk prevažovali najmä východiská a hodnoty definované nábožensky a metafyzicky, a to aj u najsilnejšej ženskej kandidátky. Mediálna diskusia sa nevyhla ani typickým rodovo-stereotypným hodnoteniam kandidujúcich žien, ich vzhľadu a súkromného života. Je zrejmé, že rodová citlivosť v slovenských médiách je doteraz neznámy pojem a v príprave na žurnalistické povolanie chýbajú základné východiská rodovej rovnosti a porozumenie pre rodovú stereotypizáciu.
Pozitívom je, že podľa sociologických prieskumov sa v prezidentských voľbách prejavil na Slovensku nový fenomén, keď ženy cielene volili ženskú kandidátku.
Voľby do Európskeho parlamentu (2009)
V druhých voľbách do Európskeho parlamentu (2009) sa opätovne potvrdil pozitívny výsledok z prvých eurovolieb (2004), keď v oboch prípadoch bolo zvolených päť žien. Nakoľko v roku 2009 sa celkový počet mandátov pripadajúcich SR znížil zo 14 na 13, úmerne narástlo aj zastúpenie ženských poslankýň z 35,7% v roku 2004 na 38,5% v súčasnosti[iv].
Voľby do orgánov samosprávnych krajov (2009)
Na riadení samosprávneho kraja v pozícii predsedu vyššieho územného celku (VÚC) sa zatiaľ nepodieľala ani jedna žena. Tento stav sa nezmenil ani vo voľbách v roku 2009. Vo ôsmych samosprávnych krajoch kandidovalo na pozíciu predsedu celkom 54 kandidátov, z čoho bolo iba päť žien. Dve z nich kandidovali ako nezávislé kandidátky (Prešovský VÚC) a ostatné za marginálne politické strany bez akejkoľvek šance na úspech. Do druhého kola sa ani v jednom kraji neprebojovala žena.
Podiel žien medzi zvolenými poslancami samospráv na úrovni VÚC sa dlhodobo pohybuje na veľmi nízkej úrovni a narastá len veľmi pomaly. V roku 2001 bolo zvolených 51 žien (12,7 % poslaneckých zborov regionálnych samospráv), v roku 2005 bolo zvolených 59 žien (zastúpenie 14,3 %) a v roku 2009 63 žien (zastúpenie 15,4%). Vo všetkých voľbách bol podiel zvolených žien o 4 až 5% nižší ako ich zastúpenie na kandidátnych listinách, čo odráža jednak slabšiu ekonomickú pozíciu žien, ktoré si nemôžu dovoliť investovať do kampane toľko ako muži, a jednak spomínaný fakt, že ženy skôr kandidujú za marginalizované strany alebo ako nezávislé. Väčšinový volebný systém pri voľbách do regionálnych samospráv je v takomto prípade pre ženy najnevýhodnejší.
Tabuľka 1 Podiel žien na kandidátnych listinách a zvolených postoch vo voľbách do VÚC
Pozície | Voľby do VÚC | 2001 | 2005 | 2009 |
Kandidáti/ky na predsedov VÚC | Celkový počet/ z toho ženy | 133 / 13 | 64 / 7 | 57 / 5 |
Podiel žien v % | 9,8 % | 10,9 % | 8,8 % | |
Zvolení za predsedov VÚC | Celkový počet/ z toho ženy | 8 / 0 | 8 / 0 | 8 / 0 |
Podiel žien v % | 0 % | 0 % | 0 % | |
Kandidáti/ky na poslancov VÚC | Celkový počet/ z toho ženy | 3 976 / 690 | 2 833 / 526 | 3 473 / 708 |
Podiel žien v % | 17,3 % | 18,6 % | 20,4 % | |
Zvolení/é za poslancov VÚC | Celkový počet/ z toho ženy | 401 / 51 | 412 / 59 | 408 / 63 |
Podiel žien v % | 12,7 % | 14,3 % | 15,4 % |
Zdroj: MV SR, 2001 (www.civil.gov.sk);
Ženy a muži na Slovensku II. Koordinacný výbor pre problematikužien, Bratislava 2002;
ŠÚ SR 2008 (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=69).
ŠÚ SR, Infostat: http://www.volbysr.sk/vuc2009/menu/indexV_sk.html
Zastúpenie žien v lokálnej politike pomaly narastá. Vo voľbách do samospráv miest a obcí v roku 2006[1]dosiahlo hranicu 20,6 %. Vo voľbách 2010 zo 63 okresných miest uspeli ženy iba v šiestich; v hlavnom meste Bratislava povedú ženy 6 zo 17 mestských častí. Podiel ženských komunálnych političiek sa zvyšuje iba pomaly. Kým pred štyrmi rokmi uspeli v necelých šesťsto mestách a obciach, teraz už v 651[v]. Ženy povedú vyše 22% všetkých samospráv.
Vyššie zastúpenie medzi starostkami je badať iba u menších obcí, kým krajské a väčšie mestá sú spravidla riadené mužmi. To odráža aj rodové pomery v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS), kde vo vrcholovom vedení je zo 6 členov len jedna žena na pozícii podpredsedníčky. V predsedníctve ZMOS je z 34 členov iba 5 žien (14,7%).
Voľby do národnej rady SR (2010 a 2012)
Na základe priameho výsledku volieb získali ženy v roku 2010 parlamente spolu 23 mandátov, čo z celkového počtu 150 predstavuje 15,3 %. V porovnaní s predchádzajúcimi parlamentnými voľbami v roku 2006, kedy zastúpenie žien bolo 16 % to neznamená pozitívnu zmenu, ale stagnáciu. Na tretinové zastúpenie, ktoré sa považuje za kritickú minimálnu hranicu pre reálnu schopnosť ovplyvňovať rozhodovanie, je potrebný dvojnásobok tohto počtu ženských poslankýň.
Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2012 kandidovalo celkom 26 politických strán a hnutí, z toho zhruba tretina s reálnou šancou na prelomenie hranice 5%, potrebnej pre vstup do parlamentu. Z celkového počtu 2 967 registrovaných kandidátov/iek bolo 778 žien, čo predstavuje 26,2%[vi]. Tento počet vypovedá len málo o reálnych možnostiach zvolenia žien a ich výslednom pomernom zastúpení, nakoľko ženy sa častejšie nachádzajú na vyšších, nezvoliteľných miestach kandidátnych listín a sú výraznejšie zastúpené u politických strán bez reálnej šance na zvolenie.
Tabuľka 2 Podiel žien na kandidátkych listinách a podiel zvolených žien vo voľbách do NR SR
Voľby do NR SR | Počet politických strán | Počet kandidujúcich | Zvolených žien % | Počet žien v NR SR | Podiel žien v NR SR* | ||
Spolu | Ženy | Ženy % | |||||
1994 | 18 | 1 929 | N | N | N | 22 | 14,7 |
1998 | 17 | 1 618 | 274 | 16,9 | 11,3 | 19 | 12,7 |
2002 | 25 | 2 618 | 604 | 23,1 | 14,7 | 29 | 19,3 |
2006 | 21 | 2 340 | 532 | 22,7 | 16 | 30 | 20 |
2010 | 18 | 2 397 | 545 | 22,8 | 15,3 (23 zo 150) | 24 | 16 |
2012 | 26 | 2 967 | 778 | 26,2 | 16 (24 zo 150) | 29 | 19,3 |
N = údaj nedostupný.
Zdroj: Zoznamy zaregistrovaných kandidátov MV SR pred volbami (www.civil.gov.sk);
Volby a referendá v Slovenskej republike (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4490);
Zoznam poslancov NR SR (http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=poslanci/kluby/zoznam).
ŠÚ SR, Infostat: www.volbysr.sk
Vo voľbách v roku 2012 sa zastúpenie žien na kandidátnych listinách mierne zvýšilo a bolo najvyššie v histórii SR. Na výsledku volieb sa to však neodrazilo a súčasná situácia je identická s rokom 2002. Zastúpenie žien v súčasnom legislatívnom období v NR SR je 29 žien zo 150 poslancov/kýň, čo predstavuje 19,3%. Z poslaneckých klubov má najvyššie zastúpenie žien OĽaNO na úrovi 25% (4 ženy zo 16) a Smer – sociálna demokracia na úrovni 24% (z 83 poslancov/kýň je 24 žien).
Zastúpenie žien vo vláde a exekutíve
Zastúpenie žien vo vláde SR odráža ich dlhodobo nízke zastúpenie vo volených orgánoch a spravidla nedosahuje ani ich percentuálne zastúpenie v NR SR; počas uplynulých 20 rokov sa pohybovalo v rozmedzí do 0 do 15 % a len krátkodobo (na 16 mesiacov v roku 1997-98) dosiahlo 21%. Takéto nízke zastúpenie sa udržuje bez ohľadu na to, či vládu zostavuje pravica alebo ľavica. Jedinou pozitívnou výnimkou je skutočnosť, že v súčasnom volebnom období stojí na čele vlády SR prvý raz v histórii žena, premiérka Iveta Radičová, čo zohráva pri narúšaní rodových stereotypov nesporne pozitívnu úlohu. Okrem nej je vo vláde iba jedna ďalšia žena na poste ministerky spravodlivosti.
Tabuľka 3 Zastúpenie žien vo vládach SR od roku 1989
Obdobie | 89-90 | 90-91 | 91-92 | 92-94 | 94-94 | 94-98 | 98-02 | 02-06 | 06-10 | 10-12 | 12- |
Počet členov | 19 | 23 | 23 | 21 | 18 | 19 | 22 | 16 | 16 | 14 | 14 |
Počet žien | 1 | 0 | 2 | 3 | 1 | 3/4 | 3/2 | 0/2 | 1/2 | 2 | 1 |
Podiel v % | 5,2 | 0 | 8,7 | 14,3 | 5,5 | 15,8 /21 | 13,6 / 9 |
0 / 12,5 |
6,3 / 12,5 |
14,3 | 7,1 |
Zdroj: http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1073 a http://www.vlada.gov.sk
Verejná mienka a občianske aktivity
Výskumy dlhodobo potvrdzujú, že väčšina žien a mužov SR podporuje účasť žien na politickom rozhodovaní[viii]. Názor, že „ženy by mali mat v politike rovnaké slovo ako muži“ zastávali v roku 2006 tri štvrtiny populácie (73 %: z mužov 65 % a zo žien 81 %); k presvedčeniu, že „ženy by sa nemali starať do politiky“, sa prikláňa iba pätina populácie (22 %, zo žien 16 % a z mužov 29 %). Rozdiely v názoroch žien a mužov boli v prieskume pomerne výrazné.[ix]
Podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky z augusta 2006 zastúpenie žien vo vláde pokladalo za nedostatočné 73 % žien a 59 % mužov; v parlamente 67 % žien a 53 % mužov. Vo všetkých hodnoteniach je názor žien výrazne kritickejší. Potrebu vyššej účasti žien na politickom rozhodovaní si väčšmi uvedomujú ženy a muži s vyšším vzdelaním[x].
V porovnaní rokov sa vedomie nedostatočného zastúpenia žien na politickom rozhodovaní v slovenskej verejnosti prehĺbilo – u žien i u mužov (muži sa v názoroch posunuli výraznejšie, stále však zaostávajú za názorom žien)[xi].
Agende zvyšovanie participácie žien na politickom rozhodovaní sa dlhodobo venovali ženské MVO, predovšetkým členky Fóra žien 2000. Ich tlak na zavedenie dočasných podporných opatrení (kvót), ktorý bol najintenzívnejší pred voľbami 2002 azopakoval sa ešte v roku 2004, však nepriniesol ovocie v podobe legislatívnych zmien ani v podobe zvýšeného úsilia politických strán o zaradenie žien na zvoliteľné miesta kandidátnych listín[xii]. Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2008 sa SR zapojila do celoeurópskej kampane Európskej ženskej loby (EWL) 50/50 – No Democracy Without Gender Equality[xiii].
Ďalšie materiály:
- Súvisiace články na stránke
- Holubová, Barbara: ÚČASŤ ŽIEN V POLITIKE – POSTOJE, STAV A PERSPEKTÍVA text v rámci projetku Inštitút rodovej rovnosti.
- Histórie žien. Aspekty písania a čítania
Publikácia vychádza z podujatia Dvaapoldňa ASPEKTiek tojest Histórie žien, ktoré bolo vyvrcholením trojročného projektu Histórie žien. Z konferenčných príspevkov a ďalších materiálov sme zostavili publikáciu, ktorá chce prispieť do diskusie o (ne)prítomnosti histórie žien a o potrebe zohľadňovať rodovú perspektívu nielen v historických vedách, ale aj v panujúcom kultúrnom kánone na Slovensku.
[i] Cviková, Jana: Konečne prezidentka! http://www.ivo.sk/buxus/docs//Prezident_volby_2009/Cvikova_Konecne_prezidentka.pdf (prístup 14.10.2010)
[ii] Marušiak, Juraj: Analýza: Iveta Radičová (Pre Memo 98). http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/prez/2009/analyzy/1237356946.txt (prístup 14.10.2010)
[iii] www.mojaprezidentka.sk
[iv] Štatistický úrad SR – Infostat: http://www.volbysr.sk/volbyep2009/sr/tab6_sk.html (prístup 14.10.2010)
[v] VOĽBY: Eurovoľby boli okrem prekrúžkovaní bez prekvapení, tvrdí Kusý. Pod rozloženie mandátov sapodpísala nízka účasť aj zle nastavené kvórum, myslí si Mesežnikov. Zdroj: SITA, 7.6.200. http://www.ivo.sk/buxus/docs//rozne/Mesez_SITA_7_6_09.pdf (prístup 14.10.2010)
[vi] Sme: Političiek po víkende mierne pribudlo. http://www.sme.sk/c/5661954/politiciek-po-vikende-mierne-pribudlo.html#ixzz16o4qSqXk (prístup 8.12.2010)
[vii] Štatistický úrad SR – Infostat: http://www.volbysr.sk/nrsr2010/info/vekkand_sk.html (prístup 14.10.2010)
[viii] Zoznam zaregistrovaných kandidátov. Voľby do NR SR, 12. júna 2010
[ix] Politika je naďalej vecou mužov. Pravda, 13.4.2010. http://spravy.pravda.sk/politika-je-nadalej-vecou-muzov-dnf-/sk-volby.asp?c=A100410_091213_sk-volby_p12 (prístup 14.10.2010)
[x] Bútorová, Zora: Rodový aspekt prednostného hlasovania. Pravda, 15.10.2010. http://nazory.pravda.sk/rodovy-aspekt-prednostneho-hlasovania-d94-/sk-nana.asp?c=A101014_101026_sk-nana_p09
[xi] Bútorová, Zora at al: Výskum voličského správania na Slovensku. Inštitút pre verejné otázky a Sociologický ústav SAV. Bratislava, 2010. http://www.ivo.sk/buxus/docs//Parlamentne_volby_2010/Prezentacia_vyskum_volicskeho_spravania.pdf
[xii] Debrecéniová, Janka: Politika funguje cez mužské siete. Pravda, 8.8.2010. http://spravy.pravda.sk/politika-funguje-cez-muzske-siete-dr6-/sk_domace.asp?c=A100808_162642_sk_domace_p29 (prístup 14.10.2010)
[xiii] Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013, príloha2f
[xiv] Bútorová, Zora at al.: Ona a on na Slovensku. Zaostrené na rod a vek. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 2006. Str. 287.
http://www.ivo.sk/buxus/docs//Plus_pre_zeny_45/Ona_a_on.pdf (prístup 14.10.2010)
[xv] para 13. Str. 286. ivo
[xvi] para 13 . Str. 286.
[xvii] Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013, príloha2f. http://www.gender.gov.sk/index.php?id=571 (prístup 14.10.2010)
[xviii] European Women´s Lobby: 50/50 – No Modern European Democracy without Gender Equality. http://5050campaign.wordpress.com/ (prístup 14.10.2010)
V slovenčine: http://zenskaloby.wordpress.com/2009/01/31/european-women%E2%80%99s-lobby-kampan-5050/ (prístup 14.10.2010)