Teória

Teórie príčiny rodových rozdielov v odmeňovaní

Na vysvetlenie rodových rozdielov v zárobkoch existujú dva odlišné prístupy. Teória „voľby” vychádza z neoliberálnej filozofie ľudského kapitálu a všemocnosti slobodného trhu, kým teória „diskriminácie”, resp. „inštitucionalizovanej ekonomiky” je postavená na feministických pozíciách a hovorí o štruktúrnom znevýhodnení žien a o rodovej deľbe práce. Pritom je dôležité, že ľudský kapitál, ktorým operuje neoliberálna teória, sa získava na individuálnej úrovni, čo neposkytuje veľký priestor pre intervenciu, kým teória diskriminácie považuje znevýhodnenie žien za zlyhanie systému pracovného trhu, a preto intervencie legitimizuje.

Teória ľudského kapitálu alebo teória „voľby”

Teóriu ľudského kapitálu (Human Capital Theory) vypracoval nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Gary Becker. „Analýza ľudského kapitálu vychádza z predpokladu, že sa jednotlivci rozhodujú o svojom vzdelaní, pracovnej príprave, lekárskej starostlivosti a o ostatných doplňujúcich vedomostiach a zdraví na základe porovnania výnosov a nákladov. Výnosy zahrnujú popri zlepšení zárobkov a zamestnania kultúrne i ostatné zisky, zatiaľ čo náklady obvykle závisia od ušlej hodnoty času stráveného získavaním týchto investícií.” (Becker, 1997, s. 195.)

Podľa tejto neoliberálnej teórie je nižší zárobok žien výsledkom ich voľby, podmienenej rôznymi prioritami žien a mužov pri výbere povolania a zamestnania. Ženy okrem toho investujú do ľudského kapitálu – vzdelania a skúseností – v oblastiach, ktoré ich uspokojujú, ale nevyznačujú sa vysokou návratnosťou investície, kým muži uvažujú opačne. Becker argumentuje, že primárnym záujmom žien je venovať sa rodine a domácnosti, preto si vyberajú nenáročné povolania, ktoré vyžadujú menšie investície do vzdelania a majú menšie nároky na schopnosti (Becker, 1992). Sama diskriminácia je podľa Beckera na konkurenčnom pracovnom trhu niečo iracionálne, a preto aj nepravdepodobné.

Hoci autor uznáva, že teória ľudského kapitálu nemusí vysvetliť celý rozdiel v zárobku a diskriminácia môže hrať svoju rolu (Becker, 1992), mnoho libertariánov a neokonzervatívcov to popiera a používa túto teóriu ako univerzálne vysvetlenie a argument proti akýmkoľvek štátnym zásahom. Tento prístup sa často vyskytuje v populárnych knihách, bez serióznych výskumov a dôkazov. Jeden z hlavných protagonistov teórie voľby Warren Farrell vo svojej knihe Why Men Earn More (Prečo muži zarábajú viac) tvrdí, že existuje 25 rozdielov v prístupe mužov a žien k pracovnej činnosti, a tie sú dôvodom, prečo muži zarábajú viac (Farrell, 2005). Kým muži si volia lepšiu kariéru a lepšie zárobky, ženy uprednostňujú „lepší život”, t. j. viac času pre domácnosť a rodinu. Keby si ženy vybrali správne odvetvia, zarábali by podľa autora rovnako dobre ako muži. Farrell argumentuje, že zužovanie pojmu odmeňovanie iba na zarobené peniaze je scestné, pretože dôležité je míňanie peňazí. Ženy v USA rozhodujú o 80 % rodinných nákupov, čo svedčí o silnom presune financií od mužov k ženám. Analýzy, ktoré sa venujú iba porovnávaniu zárobkov, tento dôležitý fakt podľa Farrella obchádzajú. Po vyhodnotení všetkých 25 premenných dospieva autor k záveru, že ženy zarábajú v prepočte na rovnako odpracovaný čas (rozumej v platenej práci) a na rovnakú zodpovednosť vlastne viac peňazí ako muži.

Farrellove kalkulácie a metodológia nikto nikdy neoveroval. Sú však rozšírené a populárne, preto sa nimi treba zaoberať. Mnohé seriózne akademické výskumy (Blau a Kahn 1997, Wood 1993) na rozdiel od Farrella zistili, že i pri zarátaní faktorov ako rodinný stav či materstvo, vzdelanie, skúsenosť a iné stále zostáva signifikantný rozdiel v odmeňovaní v prospech mužov.

 Kritika teórie voľby

Teória ľudského kapitálu je založená na predpoklade, že preferencie ľudí, ich rozhodovanie a ekonomické správanie ovplyvňujú dva základné typy kapitálu: osobný (vplyv minulosti a rodiny) a spoločenský (vplyv spoločnosti). Ako ukázala rodová dekonštruktivistická teória, rodové roly a stereotypy sa formujú práve pod vplyvom socializácie v rodine a spoločnosti. Ak teória voľby vychádza z argumentu, že sa ženy dobrovoľne rozhodujú o výbere svojej životnej dráhy, jej kritici spochybňujú princíp „slobodnej voľby” práve v tomto kontexte. Je síce nepochybné, že ženy nesú primárnu zodpovednosť za domácnosť a rodinu, podľa rodových socializačných teórií je však otázne, do akej miery je prijímanie tejto zodpovednosti dobrovoľné a do akej vynútené rodovými stereotypmi. Teória ľudského kapitálu ale nerozlišuje medzi obmedzeniami, ktoré na seba kladú samy ženy, a medzi štruktúrnymi obmedzeniami, čo je jej najväčší nedostatok. (Renzetti – Curran, 2003)

Pohľad na slovenskú realitu hovorí, že vzdelanosť žien (53,1 % vysokoškolsky vzdelaných sú ženy, 92,1 % žien má ukončené aspoň stredoškolské vzdelanie[6]) je vyššia ako vzdelanosť mužov (90,9 % má ukončené aspoň stredoškolské vzdelanie). No hoci jedna z podstatných investícií do ľudského kapitálu je u žien vyššia, existuje veľký rodový rozdiel v zárobkoch (26,9 %[7]), čo jasne spochybňuje teóriu ľudského kapitálu. Najväčšie rozdiely sú vo finančníctve, kde muži zarábajú až o 38,8 % (v roku 2001 až o 50,4 %), a v obchode o 33,6 % viac ako ženy. Paradoxom je, že tu ide o služby, ktoré sú považované za doménu žien. Rozdiel v zárobkoch je pritom najvyšší medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi na riadiacich pozíciách, vedúce a riadiace pracovníčky totiž dostávajú v priemere o 33,8 % nižší plat ako muži. Pritom muži i ženy na získanie určitej pozície pravdepodobne investujú rovnaký ľudský kapitál.

Feministická ekonómka Mascha Madörin (Madörin, 2000) poukazuje na slabé stránky neoliberálnej teórie ľudského kapitálu. Odkazuje pritom na dve švajčiarske štúdie (Bauer, 2000, Flückiger, 2000), zo záverov ktorých vyplýva, že rovnaké vzdelanie je u mužov ohodnocované lepšie. Podobne je to aj na Slovensku – čím vyššie vzdelanie, tým väčšie sú rodové rozdiely v odmeňovaní, a to najmä v súkromnom sektore. Štúdie ďalej dokazujú, že vydaj sa prejavuje negatívne na zárobkoch žien. Kým ženatí muži dostávajú v priemere o 4,5 % vyššiu mzdu ako ich slobodní kolegovia, u vydatých žien je to naopak – zarábajú o 3,7 % menej ako slobodné. To jasne poukazuje na predsudky zamestnávateľov voči vydatým ženám (matkám) a na preferovanie ženatých mužov, otcov rodín, od ktorých sa očakáva väčšia stabilita.

Štatistické dáta v uvedených štúdiách dokazujú, že cca 60 % rozdielu v platoch sa nedá vysvetliť pomocou teórie ľudského kapitálu. K obdobným záverom na Slovensku dospela aj analýza Svetovej banky: „Existuje signifikantný hrubý rodový rozdiel v zárobkoch vo výške 24 až 27 %, ktorý bol počas analyzovaného obdobia stabilný. (…) Ak zvážime vysvetliteľné okolnosti, hrubý rodový rozdiel sa zníži na 18 %.” Teória ľudského kapitálu zohľadnením veku, vzdelania a skúseností, ako i charakteristikou vykonávanej práce síce vysvetľuje časť rozdielu, ale len nepodstatnú. „Nevysvetliteľný podiel rodového rozdielu v zárobkoch je následkom diskriminácie, čo je okolo 21 % v domácich i zahraničných súkromných spoločnostiach a 9 % v štátnych podnikoch,” hovorí analýza Svetovej banky (Pacci, 2005). Zhruba tri štvrtiny výšky rodového rozdielu v odmeňovaní teda možno pripísať na vrub diskriminácie žien. Paradoxom pritom je, že rozdiel vo vzdelaní by hovoril v prospech žien, pretože na Slovensku je ich vzdelanostná úroveň vyššia ako vzdelanostná úroveň mužov.

Pri konceptualizácii rodového rozdielu v odmeňovaní došiel výskumný tím z Veľkej Británie k záveru, že dichotómia ľudský kapitál/diskriminácia je prekonaná, pretože ženy sú znevýhodňované aj pri získavaní samotného ľudského kapitálu, ako je prístup k vzdelaniu, ďalšia kvalifikácia a získavanie praktických skúseností v závislosti od pracovnej pozície a pod. (Olsen – Wendy, 2004).

Teória inštitucionalizovanej ekonomiky

Túto teóriu vypracovali americkí antropológovia David Colander a Joanna Wayland Woos ako opozíciu voči teórii ľudského kapitálu, vysvetľujúcej rodové rozdiely v odmeňovaní. Autori tvrdia, že teória voľby vylučuje akékoľvek úvahy o inštitucionálnej diskriminácii a zjednodušuje produktívne systémy. Tie však majú množstvo inštitucionalizovaných podmienok a štruktúr, ktoré ich vedú určitým smerom, určovaným na mocenských pozíciách. V ekonomických procesoch majú „insideri” na vedúcich priečkach (spravidla muži) možnosť voliť pracovné techniky a metódy, ktoré ich samotných uprednostňujú a preferujú ich vlastný ľudský kapitál ako ten správny a nevyhnutný. Takto možno celkom jednoducho vytvárať predsudky voči práci žien. Muži sa na ochranu vlastných pozícií kolektívne zasadzujú za organizáciu či reorganizáciu práce, jej evaluáciu a kritériá hodnotenia alebo za zavádzanie nových technológií tak, aby ich takto vytvorené podmienky uprednostňovali pred ženami a aby tie boli vopred „diskvalifikované”. V ekonomickom žargóne sa hovorí, že si vytvárajú „insiderskú rentu” (Colander – Woos, 1997).

Príkladom takéhoto prístupu môže byť evaluácia práce na základe odpracovaného času. Muži, ktorí spravidla vykonávajú len málo prác v domácnosti a v starostlivosti o deti, si môžu dovoliť tráviť v práci nadčasy. Naproti tomu ženy, ktoré sú nútené hľadať všetky možnosti na zosúladenie rodinného a pracovného života, sa snažia o čo najhospodárnejšie a najefektívnejšie využitie času vrátane toho pracovného. Ak sa teda pri evaluácii práce berie do úvahy len počet odpracovaných hodín a nadčasy a neberú sa do úvahy individuálne rozdiely v efektivite a produktivite práce, môže to znevýhodňovať ženy.

Množstvo odpracovaného času (v platenom zamestnaní) ako prirodzené vysvetlenie rodových rozdielov v zárobkoch býva najčastejší argument odporcov teórie diskriminácie, pretože „ženy pracujú menej” (Týždeň, 2006). Je zrejmé, že ide o výpoveď v rovine kvantitatívnej, a nie kvalitatívnej. Paradoxne, samotný zástanca teórie voľby Farrell hovorí, že o 13 % viac odpracovaného času prináša až o 44 % vyššiu mzdu, bez ohľadu na skutočnú produktivitu (Farrell, 2005). Bude preto zaujímavé sledovať, ako sa moderné formy práce ako teleworking odrazia na rodových rozdieloch v odmeňovaní. Tu sa totiž posudzuje len kvalita a splnenie úlohy, nie odpracovaný čas.

Nemecká feministická teoretička Barbara Stiegler v súlade s touto teóriou hovorí: „Pracovné procesy sú formované podľa mužského životného cyklu. Predpokladajú bezhraničné disponovanie časom, priestorovú flexibilitu a mužskú kultúru správania. Ženy síce nie sú a priori vylúčené kvôli svojmu pohlaviu, ale ich pohlavie sa často stáva dôvodom na ich vytláčanie. V dôsledku objemu domácich prác ženy nie sú schopné prispôsobovať sa požiadavkám pracovného trhu na čas a neustálu dostupnosť.” (Stiegler, 2000.)

Uplatnením teórie inštitucionalizovanej ekonomiky sa dajú analyzovať mocenské pomery a metódy, akými sa presadzujú a udržiavajú. Poznanie, či je rodový rozdiel v odmeňovaní dôsledkom nízkej konkurencieschopnosti žien a ich prirodzených vlastností, alebo samoprivilegovaním mužov, je podľa Masche Madörin dôležitým východiskom aj pre uplatňovanie politiky rodovej rovnosti (Madörin, 2000).

 Teória diskriminácie

Teória diskriminácie považuje za podstatný dôvod rozdielov v zárobkoch mužov a žien podceňovanie práce žien a diskriminačný prístup zamestnávateľov. Podceňovanie ženskej práce sa odohráva v dvoch rovinách: jednak je to nižšie ohodnotenie rovnakej práce, keď ju vykonáva žena, a jednak podhodnotenie celých feminizovaných sektorov (Grimshaw, 2007).

Britský výskumný tím dospel k výsledkom, podľa ktorých najdôležitejšie faktory rodových rozdielov v zárobkoch sú: diskriminácia (38 %) a rodová segregácia na trhu práce (10 %), skúsenosť v práci na plný úväzok (18 %), prerušenie práce kvôli starostlivosti o deti a iných členov domácnosti (14 %) a čas odpracovaný na polovičný úväzok (3 %), vzdelanie (8 %), veľkosť firmy (4 %) (Olsen – Walby, 2004).

Vďaka silnému vplyvu ženského hnutia aj Európska únia pokladá za hlavný faktor rodových rozdielov v odmeňovaní diskrimináciu na základe rodu. Expertky a experti na rodovú problematiku v štúdii vypracovanej pre Európsku komisiu pomenovávajú dôvody existencie rodového rozdielu v odmeňovaní (EK, 2007): Diskriminácia žien na trhu práce sa prejavuje v otvorených formách ako priama a nepriama, ale aj vo formách, ako sú:

•  horizontálna segregácia na pracovnom trhu a sektorová segregácia najmä vsúkromnom sektore;
•  vertikálna segregácia – tzv. sklený strop, determinujúci množstvo žien dosahujúcich najvyššie a najlepšie odmeňované pozície aj voblastiach, ktoré sú feminizované;
•  štruktúra odmeňovania – platobné systémy tvoriarôzne zložky, ktoré sa vyjednávajú na individuálnej úrovni; vtýchto vyjednávaniach sú ženy spravidla menej úspešné a často znevýhodnené;
•  systémy kolektívneho vyjednávania sú charakterizované androcentrickým prístupom sminimálnym zastúpením žien, resp. ich pohľadov na skutočnosť;
•  nerovnosti vzodpovednosti za chod domácnosti arodiny – ženy trávia nepomerne viac času vneplatenej (ale iplatenej) práci zameranej na starostlivosť odeti, členov rodiny adomácnosť;
•  viacnásobná diskriminácia napr. na základe veku, rodinného stavu, resp. počtu detí aich veku, etnického arasového pôvodu zvyšuje rodové rozdiely vzárobkoch;
•  nerovnosti vo vzdelaní, založené jednak na prístupe kštúdiu, jednak na stereotypných predstavách apredsudkoch o„práci vhodnej pre ženy”;
•  „mužský model” pracovného trhu ajeho systému odmeňovania, prispôsobený typickému mužskému životnému cyklu apotrebám;
•  v dôsledkuhistorického vývoja astereotypného prístupu sa práca vykonávaná ženami spravidla považuje za prácu „nižšej hodnoty”.

zdroj a celý článok: http://rodovarovnost.wordpress.com/2012/03/02/nedocenena-praca-zien/#more-77