Stanovuje nerovnosť medzi ženami a mužmi podľa takých istých ukazovateľov, ktoré sa využívajú pri výpočte indexu ľudského rozvoja (HDI). Čím sú rozdiely podľa týchto ukazovateľov väčšie, tým je index rodového rozvoja (GDI) danej krajiny menší v porovnaní s HDI. GDI je vlastne totožný s HDI, ale doplnený o dimenziu rodovej (ne)rovnosti; tento rodovo rozlíšený index ľudského rozvoja sa zisťuje od roku 1995.
Z porovnania krajín podľa GDI vyplýva, že vo všetkých krajinách sveta je kvalita života žien horšia ako kvalita života mužov. Stupeň rodovej nerovnosti nezávisí od úrovne hrubého domáceho produktu (HDP), napríklad v prípade krajín s vysokou úrovňou HDP vykazujú škandinávske krajiny veľmi vysokú úroveň rodovej rovnosti, zatiaľ čo v Japonsku je pod priemerom. Za posledné obdobie GDI takmer všade vo svete vzrástol, hoci rodová priepasť v ľudskom rozvoji je ešte stále značná.
Podľa GDI dosahuje SR lepšiu pozíciu ako podľa HDI. S hodnotou 0,822 sa zaradila na 36. miesto medzi krajinami sveta (rok 1998). Z krajín strednej a východnej Európy boli pred nami Slovinsko a ČR.
Zdroj : Jarmila Filadelfiová, http://slovnik.aspekt.sk