V našej spoločnosti sú rodové nerovnosti pevne zakorenené. Preto nie sú tieto nerovnosti (a ich príčiny a následky) vždy jasne viditeľné. Nanešťastie sme si na ne už tak zvykli, že sa mnohokrát na ne nedokážeme kriticky pozrieť. Prvým cieľom rodovej analýzy je preto zviditeľniť akékoľvek rozdiely medzi mužmi a ženami. Rodová analýza potom skúma všetky príčiny a následky týchto rozdielov, aby bolo možné na ne primerane reagovať novou politikou alebo opatreniami. Vďaka tomu, že rodová analýza zabezpečuje zber potrebných informácií a ich analytické spracovanie, pomáha nám dosiahnuť konečný cieľ: spravodlivejšiu, efektívnejšiu a zacielenejšiu tvorbu politík a rovnako spravodlivejšie, efektívnejšie a cielenejšie uplatňovanie rozhodovacích procesov.
Rodová analýza – Gender Analyzis – je analýza prístupu a mieru kontroly, ktorú majú muži a ženy vo vzťahu k zdrojom. Skúma dopad systémových opatrení na oba rody a zviditeľňuje ich rôzne potreby. Bez rodovej analýzy nemôžeme mať istotu, že plánované opatrenia naozaj prispievajú k rodovej rovnosti.
K rodovej analýze potrebujeme štatistiky členené nielen podľa pohlavia, ale i podľa ďalších sociálnych charakteristík (ako sú rodinný stav, počet detí v opatrovateľskej starostlivosti, vzdelanie, sociálne a rodinné pozadie, pôvod), ďalej rodovo členené štatistiky mapujúce vzťah k moci, prístup k zdrojom a príležitostiam. Rodové hľadisko zahŕňa širší pohľad ako je len delenie podľa pohlavia (napr. muž samostatne vychovávajúci deti sa nachádza v podobnej situácií ako žena, ktorej je táto úloha tradične pripisovaná, aj keby deti nemala).
Na uskutočnenie dobrej rodovej analýzy je nevyhnutné odborné zázemie, nakoľko sa jedná o hĺbkový rozmer politickej sociálno-ekonomickej analýzy. Možno ju vykonávať interne – vlastným expertným personálom alebo externým zadaním – individuálni expertky a experti, neštátne subjekty, expertné inštitúty, komerčné výskumné inštitúcie atď.
Základným východiskom je poznanie, že de jure – t.j. že máme legislatívne podmienky, ktoré zabezpečujú rovnosť medzi mužmi a ženami ešte neznamenajú skutočnú rovnosť, teda. rovnosť de facto. Rodová analýza dokazuje, že politika v rodovo-stereotypných spoločnostiach nie je rodovo neutrálna. Nerovnosť postavenia mužov a žien v pracovnom procese je prepojená s ďalšími nerovnosťami v spoločnosti. Kvalitná rodová analýza ukáže rozdiely v prerozdelení zdrojov, prístupov, aktivít a rozdielny podiel na moci. Napomáha porozumeniu rodových pomerov a ich dopadov. Prístup ku zdrojom totiž ešte neznamená kontrolu zdrojov (teda rozhodovanie o nich), pričom do analýzy je potrebné zahŕňať nielen materiálové zdroje, ale aj nemateriálne ako je čas, poznatky a informácie.
Zdroj: e-learningový kurz rodovej rovnosti