Obchod so strachom

Posted on Posted in Monitoring médií

PRAVDA/16.9.2013/ Slovensko obchádza strašidlo juvenilnej justície. Tajne, akoby pod povrchom, šíri sa sociálnymi sieťami a naháňa strach rodičom. Na Slovensku sa vraj chystá systém, ktorý umožní bezdôvodné odoberanie detí milujúcim rodičom.

V médiách sa objavili jednotlivé prípady slovenských rodín, ktorým boli v zahraničí odobraté deti pre podozrenie z násilia, zo zanedbávania alebo zneužívania, najmä z Veľkej Británie. Briti majú totiž veľmi striktný systém ochrany detí vyplývajúci zo zlých skúseností a tragických udalostí. Systém, ktorý koná preventívne a niekedy aj príliš horlivo. Na druhej strane je náš systém, ktorý je často kritizovaný ako nedokonalý a zlyhávajúci. Kritická vlna odbornej i laickej verejnosti sa zdvihla najmä po prípade utýranej Lucky, ktorá vyvolala nielen odpor a zdesenie, ale aj jasne artikulovanú potrebu vypracovania účinnejších opatrení na ochranu detí pred násilím.

V rámci ich prijímania sa ukazuje ako potrebné posilnenie možnosti sociálnych pracovníkov. Existujú totiž prípady, keď je podozrenie zo zlého zaobchádzania s dieťaťom a rodičia odmietajú spolupracovať. Dieťa nechodí do školy ani do škôlky a ani detský lekár ho dlhšie nevidel. Jediná možnosť zistiť, či je dieťa v poriadku, je navštíviť ho v rodinnom prostredí. Ak to však rodičia odmietnu, nemajú sociálne pracovníčky v súčasnosti možnosť dieťa skontrolovať.

Súkromie je totiž u nás chránené a nikto nemá právo vstúpiť do bytu. Môže tak konať iba polícia, ale aj to iba v prípade dôvodného podozrenia. A na to treba viac ako iba indície či strach o dieťa. Preto sa zvažuje o možnosti, aby si mohli sociálni pracovníci vyžiadať súdne rozhodnutie o možnosti vstupu do obydlia. Treba povedať, že pri 120-tisíc návštevách vykonaných odbormi sociálno-právnej ochrany detí ide iba o výnimočné prípady. Sú to však práve tie, ktoré sa potom končia tragicky.

Diskusiu o potrebe lepšej a efektívnejšej ochrany detí pred týraním zneužívajú určité skupiny a organizácie na šírenie svojej fundamentalistickej agendy. Podarilo sa im pomocou sociálnych sietí rozširovať konšpiračnú teóriu o akejsi hrozbe „juvenilnej justície“, ktorá vraj hrozí už aj Slovensku.

Na stránke jednej z organizácií, ktorá najvehementnejšie mobilizuje rodičov, sa doslova píše: „V skutočnosti tu ide nadnárodný systém verejného a beztrestného systému obchodovania s deťmi, ktorý oficiálne presadzujú OSN a EÚ. Namiesto ochrany detí ide o ich vytrhávanie z prirodzeného prostredia rodiny a umiestňovanie do tzv. ,náhradných rodín‘ v praxi často rúk pedofilov, LGBT osôb či priamo na orgány.“

Každá informácia je len taká dôveryhodná ako zdroj, z ktorého pochádza. Kto je teda za týmito skupinami, ktoré strašia rodičov a vyvolávajú miestami až davovú hystériu? Málokto z rodičov to vie, na Facebooku vytvorené skupiny spravujú totiž ľudia bez identity. V ich pozadí sú najradikálnejšie organizácie, hlásiace sa k ľudáckym a nacionalistickým princípom. Tieto sú prepojené na takzvaný.„Byzantsko katolícky patriarchát z Ukrajiny“, ktorý vytvorili českí a slovenskí duchovní, exkomunikovaní z katolíckej cirkvi pre herézu a prílišný fundamentalizmus.

Títo sa svojvoľne vyhlásili za biskupov a stále sa za nich vydávajú, hoci Vatikán ich nikdy neuznal. Samozvaní „biskupi“ zaplavujú poslancov listami a verejnosť videami s mentalitou stredoveku, strašiacimi pred zvrhlou EÚ a OSN. Jedno z nich je o „juvenilnej justícii“, kde sa vykresľujú škandinávske krajiny ako bezcitné aparáty kradnúce deti milovaným rodičom. To celé má slúžiť akémusi celosvetovému sprisahaniu, ktorého cieľom je rozbiť tradičnú rodinu a zničiť populáciu.

V konečnom efekte však nejde o nič iné ako o šírenie extrémne fundamentálnej náboženskej agendy, zameranej proti ľudským právam vrátane práv detí, rodovej rovnosti a, samozrejme, právam LGBTI osôb. Práve na toto potrebujú podporu, ktorú získavajú strašením rodičov. Pri „juvenilnej justícii“ teda nejde vôbec o obchodovanie s deťmi. O čo ide, je obchodovanie so strachom rodičov. A prípadná podobnosť s iniciatívou proti očkovaniu nie je vôbec náhodná.

 

Oľga Pietruchová

 

Pridaj komentár