CEDAW – Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW, schválený 1979, platný od 3.9 1981, pre ČSFR platný od 1987, zákon č. 62/1987 Zb.) v čl. 1 definuje diskrimináciu žien  ako ,,akékoľvek rozlišovanie, postihovanie alebo zvýhodňovanie na základe pohlavia, ktorých účelom alebo účinkom je poškodiť alebo porušiť uznávanie, užívanie alebo uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd v politickej, ekonomickej, spoločenskej, kultúrnej, občianskej alebo vo všetkých ostatných oblastiach ženami bez ohľadu na ich manželský stav a na základe rovnosti mužov a žien.”

Dohovor upravil aj povinnosti štátov, ktoré na ochranu žien pred diskrimináciou musia urobiť. Princíp rovnoprávnosti sa musí odraziť v ich národných ústavách i ďalšej legislatíve, ktorá musí obsahovať aj prípadné sankcie zakazujúce akúkoľvek diskrimináciu žien.

V článku 5 Dohovoru od štátov požaduje, aby urobili opatrenia na zmenu spoločenských a kultúrnych vzorov správania sa mužov a žien s cieľom dosiahnuť odstránenie predsudkov a zvykov, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti alebo nadradenosti jedného z pohlaví alebo stereotypných úloh mužov a žien.

Prvý krát bola v medzinárodnom dohovore zakotvená nevyhnutnosť  zmeny spoločenských  a kultúrnych zvyklostí a stereotypov týkajúcich sa správania žien a mužov. Fakticky sa tak  uznalo, že základným problémom  rovnosti práv rodov a diskriminácie žien je  spoločenské vedomie  o postavení,  úlohách a rolách žien a mužov.[1] V súlade s čl. 17 Dohovoru (CEDAW) nad jeho dodržiavaním vykonáva kontrolu Výbor pre odstránenie diskriminácie žien. Zmluvné strany sú povinné každé štyri roky predkladať správy o legislatívnych, súdnych, administratívnych alebo iných opatreniach, ktoré prijali za účelom uvedenia Dohovoru do života a o pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahol.

Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (prijatý 22.12.1999, ratifikovaný 22.9.2000, uverejnený v Zb. č. 343/2001 Z.z.) Z hľadiska implementácie Dohovoru (CEDAW) je považovaný za inštitút garancie  ženských ľudských práv v krajinách, ktoré Opčný protokol prijali, nakoľko umožňuje ženám podávať individuálne sťažnosti na porušovanie ľudských práv žien Výboru pre odstránenie diskriminácie žien,  ktorý musí tieto sťažnosti prerokovať a riešiť.

Všeobecné odporúčania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien č 5, 6, 13, 15, 17, 19, 23 a 24

Všeobecné odporúčanie č. 28 o základných povinnostiach zmluvných štátov podľa článku 2 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien:

Dohovor je dynamicky sa vyvíjajúci dokument, ktorý zohľadňuje vývoj v oblasti medzinárodného práva. Od svojho prvého zasadnutia v roku 1982 Výbor pre odstránenie diskriminácie žien a ďalšie zainteresované strany na národnej i medzinárodnej úrovni prispievajú k objasneniu a lepšiemu pochopeniu vecného obsahu článkov Dohovoru, osobitného charakteru diskriminácie žien a rozličných nástrojov potrebných na boj proti tejto forme diskriminácie.

3. Dohovor je súčasťou komplexného medzinárodného ľudskoprávneho rámca zameraného na zabezpečenie uplatňovania všetkých ľudských práv pre všetkých a na odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien z dôvodu pohlavia a rodu. Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o právach dieťaťa, Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím obsahujú explicitné ustanovenia, ktoré zaručujú rovnosť žien a mužov pri uplatňovaní práv, ktoré sú v uvedených dokumentoch zakotvené, kým ďalšie medzinárodného ľudskoprávne dohovory , napr. Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, implicitne vychádzajú z konceptu zákazu diskriminácie z dôvodu pohlavia a rodu. Dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty (č. 100), o diskriminácii v zamestnaní a povolaní (č. 111) a o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (č. 156), Dohovor UNESCO proti diskriminácii vo vzdelávaní, Deklarácia o odstránení diskriminácie žien, Viedenská deklarácia a akčný plán, Akčný plán z Káhiry a Pekinská deklarácia a Akčná platforma tiež prispievajú k medzinárodnoprávnej úprave rovnosti žien a mužov a nediskriminácie. Rovnako aj záväzky zmluvných štátov, ktoré im vyplývajú z ich členstva v regionálnych ľudskoprávnych systémoch, sú komplementárne k univerzálnemu právnemu rámcu v oblasti ľudských práv.
4. Cieľom Dohovoru je odstrániť všetky formy diskriminácie žien z dôvodu pohlavia. Dohovor im zaručuje rovnaké priznanie, využívanie a výkon všetkých ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej, domácej a ďalších oblastiach bez ohľadu na ich manželský stav a na základe rovnosti s mužmi.

5. Aj keď sa v Dohovore uvádza len diskriminácia z dôvodu pohlavia, z výkladu článku 1 v spojení s článkom 2 písm. f) a článkom 5 písm. a) vyplýva, že Dohovor sa týka rodovo podmienenej diskriminácie žien. Výraz pohlavie označuje biologické rozdiely medzi mužmi a ženami. Pojmom rod sa označujú sociálne konštruované identity, vlastnosti a role žien a mužov a sociálne a kultúrne vnímanie týchto biologických rozdielov spoločnosťou, ktoré vedie k hierarchizácii postavenia žien a mužov a rozdeleniu moci a práv v prospech mužov na úkor žien. Takéto spoločenské postavenie žien a mužov je ovplyvnené politickými, hospodárskymi, kultúrnymi, náboženskými a ideologickými faktormi a ďalšími vonkajšími okolnosťami a rovnako ho možno prostredníctvom kultúry, spoločnosti a komunity zmeniť. Uplatňovanie Dohovoru na rodovo podmienenú diskrimináciu jednoznačne vyplýva z definície diskriminácie uvedenej v článku 1. Definícia zdôrazňuje, že za diskrimináciu sa považuje akékoľvek rozlišovanie, vylúčenie alebo obmedzenie, ktorého cieľom alebo výsledkom je odopretie výkonu ľudských práv a slobôd ženám, a to aj v prípade, keď nejde o úmyselnú (vedomú) diskrimináciu. Z toho vyplýva, že rovnaké alebo neutrálne zaobchádzanie so ženami a mužmi by mohlo predstavovať diskrimináciu žien, ak by výsledkom alebo účinkom takého konania bolo odopretie ženám vykonávať určité právo, pretože toto konanie nezohľadnilo už existujúce rodovo podmienené znevýhodnenie a nerovnosť žien. Názory Výboru v tejto problematike možno dokumentovať jeho posudkami správ, všeobecnými odporúčaniami, rozhodnutiami, návrhmi a vyhláseniami, ako aj jeho posudkami k individuálnej komunikácii a spôsobu vedenia vyšetrovaní podľa opčného protokolu.

6. Článok 2 možno považovať za kľúčový pre plnohodnotnú implementáciu Dohovoru, keďže stanovuje povahu všeobecných právnych záväzkov zmluvných štátov. Záväzky zakotvené v článku 2 sú neodlučiteľne spojené s ostatnými vecnými ustanoveniami Dohovoru, keďže zmluvné štáty sú povinné zabezpečiť dodržiavanie všetkých práv vyplývajúcich z Dohovoru na vnútroštátnej úrovni v plnej miere.

Správy SR k CEDAWu:

 Periodické správy SR:

Aktuálne spávy a záverečné zistenia:

5. a 6. periodická správa k CEDAW zaslaná Výboru CEDAW v júli 2014 / ENGL /anglická verzia)

Záverečné zistenia k zlúčenej piatej a šiestej periodickej správe Slovenska (slovenský preklad). Prijaté výborom na jeho šesťdesiatomdruhom zasadnutí (26. október-20. november 2015).  Anglický originál tu

Všetky dokumenty ohľadom prerokovania správy sú zverejnené na stránke Výboru CEDAW

Prerokované správy:

Banka informácií o CEDAW od o.z.Možnosť voľby

Banka informácií o CEDAW-e obsahuje unikátne materiály o CEDAW-e pre rôzne cieľové skupiny. Pre verejnosť, mladých ľudí, pedagógov a pedagogičky, pre MVO. Jej cieľom je zvýšiť informovanosť, povedomie, vzdelanosť o ľudských právach žien a rodovej rovnosti v SR, najmä o CEDAW-e a OP a taktiež zvýšiť možnosti uplatnenia ľudských práv žien a rodovej rovnosti v praxi prostredníctvom CEDAW-u a OP.

Banka informácií o CEDAW-e vznikla v rámci projektu CEDAW ako nástroj zmeny.


[1] ZACHOVÁ, A. – ZACHOVÁ, Z. (2001): Ľudské práva žien  – neoddeliteľná súčasť univerzálnych  základných ľudských práv a slobôd. in Nerovné cesty k rovnosti /Pohľady na ľudské a občianske práva žien na Slovensku/,1 BICFS,  Bratislava, s.18

 

Zdroj textu: Ing. Oľga Pietruchová, M.A., JUDr. Zuzana Magurová: METODICKÁ  ŠTÚDIA SLEDOVANIA LEGISLATÍVNYCH  ÚPRAV RODOVEJ ROVNOSTI VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH EÚ  A APLIKÁCIA V PRÁVNOM PORIADKU SR. Bratislava, august 2011. Vydalo Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci národného projektu  Inštitút rodovej rovnosti, podporeného z Európskeho sociálneho fondu, Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia.