Kríza a úsporné opatrenia postihujú ženy viac ako mužov.
Bratislava 28. mája (TASR) ‑ Rovnosť medzi mužmi a ženami je podľa ministra práce Jána Richtera (Smer‑SD) dôležitá nielen z ľudskoprávneho hľadiska, ale aj z ekonomického pohľadu. Ženy totiž podľa jeho slov obsadili od roku 1970 dve tretiny vytvorených pracovných miest.
“V rámci EÚ nastúpili dokonca ženy v posledných rokoch na 75 % novovytvorených pozícií,” vyčíslil šéf rezortu práce v závere rozpravy k Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012. Materiál predložil na rokovanie Národnej rady (NR) SR a poslanci v pléne o ňom diskutovali v piatok (24.5.) aj dnes.
Podľa Richtera zvyšovanie zamestnanosti žien v mnohých desaťročiach prispelo k zvyšovaniu globálneho hrubého domáceho produktu (HDP) vo väčšej miere ako napríklad nové technológie. “Ak by sme prirátali aj objem neplatenej práce v domácnosti, bol by ich prínos oveľa vyšší,” zdôraznil minister.
Cieľom rezortu práce na nové programové obdobie čerpania eurofondov je tak podľa jeho slov podporiť aj adekvátne uplatnenie žien na trhu práce a vytvoriť im lepšie podmienky pre zosúladenie rodinného a pracovného života. “Tak, aby si ženy nemuseli vyberať medzi rodinou a kariérou,” dodal Richter.
Kríza a úsporné opatrenia postihujú ženy viac ako mužov
Ženy sú v dôsledku krízy a úsporných opatrení vystavené dvojitému postihu. Ťažšiu situáciu ako muži už mali totiž aj pred krízou. Poukazuje na to Správa o stave rodovej rovnosti, ktorú dnes poslanci NR SR vzali na vedomie. Z materiálu ďalej vyplýva, že ak sa verejné financie budú naďalej konsolidovať prostredníctvom škrtov vo verejnom sektore, ženy sa stanú dvojitými obeťami krízy.
Správa tiež hovorí o podobnostiach v správaní žien a mužov v čase krízy na trhu práce. Poznamenáva, že ženy boli tradične vnímané ako “tlmiace štíty”, keď v časoch nedostatku pracovnej sily boli na trh práce pozývané, avšak v čase nedostatku práce z trhu vytláčané. “Počas poslednej krízy sa však tento efekt nedostavil. Súčasnými ‘tlmiacimi štítmi’ sú mladí muži a ženy, ktorí nemôžu nájsť uplatnenie na trhu práce alebo len dočasnú prácu,” konštatuje sa v správe.
Vyplýva z nej tiež, že ľudia z dôvodu hrozby nezamestnanosti častejšie súhlasili s neštandardnými pracovnými podmienkami. “Muži uvádzajú zvýšenie neistej práce, krátenie miezd a akceptovanie menej zaujímavej práce. Špecifické dopady krízy u žien sa vzťahujú na ich zhoršenú ochranu počas tehotenstva, prepúšťanie počas skúšobnej lehoty a celkovo zhoršenie situácie pre ženy s malými deťmi,” informuje materiál. Tiež konštatuje, že v sledovanom období rástla chudoba pracujúcich žien aj mužov. “Veľmi nízke mzdy teda nedokázali vždy ochrániť pred rizikom chudoby,” píše sa v materiáli.
V správe sa tiež hovorí, že ženy 65 a viac ročné sa ocitajú v riziku príjmovej chudoby a sociálneho vylúčenia 2‑krát častejšie v porovnaní s mužmi tej istej vekovej kategórie. “Ženy sú výrazne viac zastúpené v najnižších výškových pásmach sólo starobných dôchodkov, často pod hranicou životného minima,” informuje okrem iného správa. Zlú situáciu žien by mala zmierniť plánovaná valorizácia dôchodkov o pevnú sumu a zavedenie minimálneho dôchodku.