Rodové kvóty sú v súlade s Chartou

Posted on Posted in Aktuality, Monitoring médií

Smernica, ktorou sa má zvýšiť zlepšiť vyváženosť rodov vo vedení firiem formou kvót, prešla kontrolou subsidiarity. Priaznivci návrhu argumentujú jej ekonomickým i ľudsko-právnym rozmerom.

 Európsky parlament opakovane (napr. 6.7.2011 v uznesení o ženách a riadení podnikov, 13.3.2012 v uznesení o rovnosti žien a mužov v EÚ) vyzval spoločnosti a členské štáty, aby zvýšili zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch. Európsku komisiu požiadal, aby navrhla legislatívne kvóty, prostredníctvom ktorých by sa dosiahol kritický prah 30 % žien medzi členmi riadiacich orgánov do roku 2015 a 40 % do roku 2020.

Napokon EK predložila 14. novembra 2012 návrh smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach. Pre tieto firmy stanovuje minimálny cieľ 40 % „nedostatočne zastúpeného pohlavia“ do roku 2020, alebo do roku 2018 v prípade verejných podnikov.

Smernica má byť dočasným opatrením a jej platnosť sa má skončiť v roku 2028.

V decembri 2012 komisárka Viviane Reding Komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá (2004 – 2009) predstavila na pôde Európskeho parlamentu zoznam 8000 žien z celého sveta, ktoré sú pripravené zaujať pozície vo vrcholových orgánoch firiem.

Potenciál a vnútorný trh

„Nami predložený návrh celoeurópskej právnej úpravy má zabezpečiť, aby sa využil talent, ktorý tu máme, a aby sa vyvážené zastúpenie mužov a žien vo vrcholových orgánoch rozšírilo vo všetkých podnikoch na celom vnútornom trhu,“ zdôraznila podpredsedníčka EK Viviane Reding, zodpovedná za spravodlivosť, základné práva a občianstvo, v Davose pri predstavení nových údajov o podiele žien vo vrcholových orgánoch sledovaných firiem.

Priaznivci návrhu ho zdôvodňujú predovšetkým využitím hospodárskeho potenciálu rovnako kvalifikovaných žien a mužov a tiež fungovaním vnútorného trhu.

Jedenásť členských štátov EÚ už zaviedlo rôzne druhy predpisov týkajúce sa zloženia vrcholových orgánov spoločností. V ďalších zase  neexistujú v tejto oblasti žiadne samoregulačné opatrenia, ani právne predpisy. „Takýto nejednotný právny prístup nesie so sebou riziko, že sa obmedzí fungovanie európskeho jednotného trhu, keďže odlišné právo obchodných spoločností a sankcie za nedodržiavanie rodovej vyváženosti môžu spôsobiť podnikom komplikácie a môžu mať odrádzajúci účinok na cezhraničné investície spoločností,“ argumentuje EK.

Návrh má však aj ľudsko-právny rozmer. Rovnosť medzi ženami a mužmi je jednou zo základných hodnôt Únie a jedným z jej hlavných cieľov, ako sa uvádza v článku 2 a článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ. V súlade s čl. 8 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) sa Únia vo všetkých činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu tejto rovnosti.

Súlad s Chartou ľudských práv

V dôvodovej správe k návrhu smernice sa tiež uvádza, že je v súlade s Chartou základných práv EÚ. Pomôže pri presadzovaní základných práv, a to najmä práv súvisiacich s rovnosťou medzi ženami a mužmi (článok 23) a so slobodnou voľbou povolania (článok 15). Návrh sa ďalej dotýka slobody podnikania (článok 16) a vlastníckeho práva (článok 17).

V súlade so zásadou proporcionality sa zameriava na nevýkonných členov vrcholových orgánov, ktorí sú dôležitými aktérmi najmä v súvislosti so správou a riadením spoločností, avšak nie sú zapojení do každodenných činností podnikov.

V článku 21 ods. 1 charty sa zásadne zakazuje akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia.

V článku 23 sa však uvádza, že zásada rovnosti nebráni zachovávaniu alebo prijímaniu opatrení, ktoré ustanovujú osobitné výhody v prospech nedostatočne zastúpeného pohlavia. Táto zásada pozitívnej diskriminácie je uznaná aj v článku 157 ods. 4 ZFEÚ.

Súdny dvor EÚ stanovil kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa zabezpečil súlad dvoch konceptov, a to formálnej rovnosti zaobchádzania a pozitívnej diskriminácie zameranej na dosiahnutie skutočnej rovnosti, ktoré novembrový návrh EK spĺňa.

Pokrok návrhu

Na to, aby smernica vstúpila do platnosti, je potrebné jej schválenie Európskym parlamentom a členskými štátmi v Rade EÚ. V decembri 2012 prebehla v Rade prvá diskusia o návrhu a očakáva sa, že írske Predsedníctvo naplánuje ďalšiu diskusiu na júnové zasadnutie ministrov práce a sociálnych vecí.

15. januára návrh smernice úspešne prešiel kontrolou subsidiarity (s výsledkom hlasovania 43:11), v rámci ktorej národné parlamenty (každý s dvomi hlasmi, čiže celkový počet hlasov je 54) vyjadrili svoje stanovisko k tomu, či je primerané riešiť túto otázku na úrovni EÚ, alebo či je vhodnejšie ponechať rozhodnutie na členských štátoch. Výbor NR SR pre európske záležitosti vzal návrh smernice na vedomie 30.11.2012.

Európsky parlament vymenoval poslankyne Rodi Kratsa-Tsagaropoulou a Evelyn Regner za spravodajkyne pre tento návrh.

Evelyn Regner (Socialisti & Demokrati, Rakúsko) podporuje návrh komisárky Reding. „Pokiaľ ide o doterajšie nefungovanie samoregulácie a princípu ´ dodržiavaj alebo vysvetli´ pre väčšiu diverzitu vo vrcholových orgánoch, bol a stále je silná potreba tohto návrhu. Hoci som si istá, že Európsky parlament návrh ešte zlepší – nakoľko by mal byť silným nástrojom na zvýšenie počtu žien nie len v nevýkonných pozíciách, ale tiež ako výkonných riaditeliek a v orgánoch stredného manažmentu firiem,“ uviedla. „Keď bude mať smernica v roku 2028 vypršať, dúfam, že už viac nebudeme potrebovať rodové kvóty. Pred sto rokmi ženy dostali právo voliť, konečne majú právo kontrolovať modernú ekonomiku“

Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (Európska ľudová strana, Grécko) bola autorkou správy o ženách a riadení podnikov, ktorú EP prijal 6.7.2011. „Teraz, keď Európa smeruje k fiškálnej racionalizácii a snaží sa o ekonomický rast, ľudský kapitál rovnako zastúpený mužmi a ženami, s ich výhodami a kvalifikáciami, je kľúčovým faktorom pre hospodársky výkon, sociálnu inklúziu a konkurencieschopnosť na globálnej úrovni,“  uviedla.

Slovenskí europoslanci

Katarína Neveďalová (Socialisti a demokrati, Smer-SD) je myšlienke zavedenia nevyhnutných kvót pre menej zastúpené pohlavie v riadiacich funkciách firiem naklonená.

Aj Monika Flašíková-Beňová (Socialisti a demokrati, Smer-SD) si myslí, že zavedením kvót by mohli dostať vzdelané ženy priestor na uplatnenie vo veľkých firmách. Hoci nesúhlasí so zavádzaním kvót v politickej sfére, vo vzťahu k firmám kótovaným na burzách by bola skôr ústretová.

Priestor na dosadzovanie väčšieho počtu žien vidí aj v orgánoch slovenských firiem, v ktorých má zastúpenie štát. „Možno, že to bude prvý krok, aby sa spoločnosti zamysleli nad tým, či aj v riadiacich funkciách súkromných spoločností nevytvoriť väčší priestor pre ženy,“ povedala o návrhu Flašíková-Beňová.

Anna Záborská (EĽS, KDH) nie je zástankyňou kvót na pracovnom trhu ani v politike. Pri vytváraní priestoru, v ktorom sa môžu ženy slobodne realizovať, je podľa A. Záborskej potrebné venovať veľkú pozornosť aj materstvu a rodine.

„Kvóty redukujú ženy do úlohy pracovnej sily. Akoby sme zabudli, že ženy sú zároveň nenahraditeľné ako matky,” uviedla. „Ak chceme dosiahnuť skutočnú rovnoprávnosť žien, nediskriminujme materstvo a starostlivosť o rodinu. Začnime ženy rešpektovať v ich rozhodnutiach a hľadajme spôsoby, ako zabezpečiť, aby boli pri tomto rozhodovaní naozaj slobodné.“

Edit Bauer (EĽS, SMK) si myslí, že pozitívne zmeny v zastúpení žien na riadiacich pozíciách sa objavujú len veľmi pozvoľna. Problémom v kariérnom postupe je podľa Bauer často dôsledok toho, že sa žena rozhodne pre materstvo.

Podľa Alajosa Mészárosa (EĽS, SMK) by bolo zavádzanie kvót v slovenských podmienkach násilné. „Na Slovensku na to nevidím spoločenské ani politické prostredie, že by to mohlo úspešne prebehnúť. Tvrdí, že obsadenie funkcií v predstavenstvách firiem na základe kvót môže byť dokonca pre ženy urážlivé

Aj Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) je „hlboko presvedčený“, že nemáme umelým spôsobom rozhodovať, či sa majú ženy dostať k slovu alebo, či majú sedieť na niektorej významnej pozícii. Hoci súhlasí s potrebou odstraňovania diskriminácie žien. „Zavádzanie kvót nie je ten správny prístup a ženy skôr ponižuje.“

Ďalší europoslanci

Zita Gurmai (Socialisti a Demokrati, Maďarsko ) verí, že návrh potrebuje viacero zlepšení. „Je mi ľúto, že Komisárka Redingová predstavila kolégiu taký slabý návrh. Chýbajú mu konkrétne a kľúčové opatrenia  a chýba mu aj jasný politický signál,“ uviedla podpredsedníčka Výboru EP pre ústavné veci. „Verím, že potrebujeme spoločné sankcie na úrovni EÚ.“

„Okrem toho by mali do pôsobnosti smernice patriť aj výkonné rady. Nemyslím si, že kvóty sú magickým nástrojom, ktorý sám osebe vyrieši problém rodovej nerovnosti. Ale som presvedčená, že sa použitím kvót spolu s ďalšími opatreniami a stimulmi pomôžu zmeniť mentality a vytvoria sa pracovné miesta priaznivé pre ženy, ktoré prispejú k dlhodobým pozitívnym účinkom investovania do sociálneho pokroku,“ dodala.

„Som absolútne pozitívna v tom, že táto smernica sa stane realitou,“ tvrdí Antonyia Parvanova (Aliancia liberálov a demokratov za Európu, Bulharsko). Upozornila na pochybnosti o kvótach ako katalyzátore v mnohých iných otázkach. „Je zásadné, aby sme teraz vyťažili z tohto momentu a zaistili, že sa pozitívne opatrenia prevedú do pracovných nástrojov v iných politických oblastiach, kde stále pretrváva rodová diskriminácia.

Smernica podľa nej môže „otvoriť dvere afirmatívnej akcii v sfére mzdových rozdielov medzi rodmi, zaistení vyváženosti práce a súkromného života a lepšom zdieľaní rodičovskej zodpovednosti. Pre mňa je kľúčom povzbudiť tento efekt prelievania.“

Podpredseda výboru EP pre právne veci Sebastian Bodu (Európska ľudová strana, Rumunsko) uviedol: „Podľa mňa potrebujeme legislatívne nástroje, ale myslím si, že povinné kvóty sú nerozumné bez toho, aby sme najprv skúsili flexibilné kvóty. Spojené kráľovstvo zaviedlo flexibilné kvóty vo svojich pravidlách správania a funguje to. Je to systém, ktorý na jednej strane vedie zvýšeniu zastúpenia žien a na druhej strane neodrádza od zásluh.“ Tvrdí, že pokiaľ verejné spoločnosti volia svoju správny radu kumulatívnym hlasovaním, nemožno ich ako právnu osobu sankcionovať za voľbu akcionárov.

Stanovenie cieľov so sankciami a pokutami pre firmy je podľa Arlene McCarthy (Socialisti a demokrati, Spojené kráľovstvo), podpredsedníčky výboru EP pre hospodárske a menové veci, jednou z ciest zvýšenia zastúpenia žien. Novembrový návrh smernice privítala

„Samoregulácia nefunguje. Spoločnosti nerobia nevyhnutné zmeny dostatočne rýchlo,“ uviedla. „Tieto návrhy nie sú o ďalšej byrokracii pre firmy, sú o potrebe využiť všetok potenciál a zručnosti, ktoré sú nám k dispozícii. Štúdie nám ukazujú, že tie spoločnosti, ktoré majú v radách viac vyvážené rody, majú lepší výkon…Výskum ukazuje, že ženy sa pýtali viac otázok a robili menej ´ľahkomyselných´ rozhodnutí, pretože vieme, že vo firmách s viac ženami v manažmente a v radách, sa menej podstupuje riziko a naháňajú bonusy. To je dobrí pre biznis, dobré pre finančný sektor a dobré pre zdravie ekonomiky, ktorá stále trpí vyťahovaním bánk z problémov.“

Zdroj článku: http://www.euractiv.sk/parlamentny-spravodaj-000461/clanok/rodove-kvoty-su-v-sulade-s-chartou-020630

 

Pridaj komentár