08.07.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci. Michal Katuška, moderátor:
“Zastúpenie žien vo vysokých funkciách stále za mužmi zaostáva. A to aj napriek tomu, že ženy dosahujú častejšie vyššie vzdelanie. Aj tieto závery konštatuje správa o rodovej rovnosti za minulý rok, o ktorej dnes rokovala vláda. Zatiaľ, čo v exekutívnych najvyšších funkciách je zastúpenie žien minimálne, vo vláde po odchode ministerky Zvolenskej nie je ani jedna, napríklad v súdnictve je ich väčšina. Šesťdesiattri percent všetkých zamestnancov súdov. Štát sa zaviazal aj OSN, že postavenie žien bude zlepšovať. Idú ministerstvá príkladom? Ministra práce Jána Richtera oslovila Elena Koritšánska.”
Elena Koritšánska, redaktorka:
“Ako ide príkladom ministerstvo? Koľko máte žien v riadiacich funkciách pod ministerstvom?”
Ján Richter, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Smer‑SD):
“Čo sa týka môjho ministerstva alebo ministerstvo, ktoré riadim, je svetlým príkladom, pretože drvivá väčšina v riadiacich funkciách je žien a možno mimo troch politických funkcií minister a štátni tajomníci, kde sme všetci traja muži.”
Elena Koritšánska:
“Ako je to u vás s pracujúcimi matkami? Vychádzate im nejako v ústrety, napríklad to, čo aj zavádzate, podporu detských kútikov na pracoviskách, delené pracovné miesta, flexibilná pracovná doba.”
Ján Richter:
“V prvom rade sme dali v maximálnej miere zelenú. Tá flexibilita, myslím si, že je v maximálnej miere, ale nie zďaleka tak uspokojujúco, ako by som si to ja želal, ale to je tiež proces. Dôležité je to, že tá možnosť tu je. Ak by sa dokázal stav, ktorý je u nás, aj na ostatných rezortoch prispôsobiť, bolo by to lepšie, ako je to teraz.”
Elena Koritšánska:
“Máte v rámci ministerstva alebo vašich organizácií detské kútiky už vyhradené?”
Ján Richter:
“Nie. Nie, nemáme…”
Elena Koritšánska:
“Prečo? Čo tomu bráni?”
Ján Richter:
“Záujem. Detské kútiky sa v prvom rade vytvárajú tam, kde je záujem samotných matiek, žien, vrátiť sa do práce a samozrejmá vec, že záujem organizácií ich prijať. Jednoducho my nemáme takéto požiadavky, ak by takýto záujem a potreba bola, myslím si, že na ministerstve máme k tomu podmienky alebo vedeli by sme vytvoriť k tomu podmienky.”
Michal Katuška:
“Povedal minister práce Ján Richter. No a jedinou z dvoch žien vo vysokých politických pozíciách na ministerstvách je štátna tajomníčka ministerstva školstva Romana Kanovská. Oslovil som ju pred rokovaním vlády. Na vláde je teraz dokument, ktorý sa zaoberá rodovou rovnosťou. Vy máte vysokú pozíciu, čiže vy pociťujete nejaké znevýhodnenie na vašej pozícii alebo vo vašom rezorte?”
Romana Kanovská, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR:
“Nie, svoju pozíciu vnímam úplne pragmaticky, vecne tak, ako bez ohľadu na akékoľvek rodové odlíšenie, takže takto ku mne pristupuje i moje okolie i pán minister, rokujeme absolútne rovnocenne. Nevnímam vôbec žiaden spôsob ani pozitívnej ani negatívnej diskriminácie alebo odlišnosti z tohto pohľadu.”
Michal Katuška:
“Je veľa žien vo vašom rezorte povedzme aj v tých vyšších vedúcich pozíciách?”
Romana Kanovská:
“Tak, toto je dobrá otázka. Určite na vyšších pozíciách prevažujú muži pred ženami, áno, v týchto rokovaniach som väčšinou v menšine.”
Michal Katuška:
“Vaše ministerstvo poskytuje ženám možno nejaké špeciálne nadštandardné služby, či už detský kútik, môžete si deti vodiť do práce? Nejaký nadštandard, ktorý nie je predpísaný?”
Romana Kanovská:
“Nie, nie, nie, nie, máme úplne štandardné pracovné podmienky bez akýchkoľvek benefitov tohto typu v prospech žien.”
Michal Katuška:
“A prijali by ste ich?”
Romana Kanovská:
“Asi by to chcelo najskôr dôkladnú analýzu, do akej miery to zasiahne to procesu chodu štátnej inštitúcie. Iste, ako žena ako matka, ako rodič áno, ale z hľadiska fungovania štátnej inštitúcie by som bola opatrná. To sú také dve rôzne polohy, ktoré by bolo potrebné ešte pred tým akýmkoľvek rozhodnutím dôkladne zmapovať.”
Michal Katuška:
“Zamýšľa sa štátna tajomníčka ministerstva školstva Romana Kanovská. O vysokom podiele žien vo vedúcich pozíciách hovorí aj šéf silového rezortu, minister vnútra Robert Kaliňák.”
Robert Kaliňák:
“Na ministerstve vnútra sme naozaj výrazne posilnili. Väčšina generálnych riaditeľov sekcií sú ženy. Dokonca si myslím, že muži sú na ústupe napriek tomu, že to je silový rezort. Samozrejme, v policajnom zbore sme vždy presadzovali, aby sme mali možnosť mať aj riaditeľky, či už okresov alebo krajov, aj u hasičov dokonca máme veľmi úspešnú okresnú riaditeľku v Liptovskom Mikuláši medzi hasičmi. Keď sa prihlásia a majú záujem dobre pracovať, určite sú. Máme obrovské množstvo skvelých vyšetrovateliek, ktoré naozaj odvádzajú skvelú prácu, takže tá rodová rovnosť medzi mužmi a ženami je na ministerstve určite dobrá, až môžu mať niekedy chlapi pocit, že ich je príliš veľa, ale to nie preto, že by im vadili, ale skôr preto, že niekedy sa nevedia sústrediť na prácu, najmä v letných mesiacoch a to už je potom iná stránka porušovania niektorých pravidiel, ktorým by sme sa mali venovať.”
Erik Potocký, redaktor:
“Majú pracujúce matky možno nejaké úľavy? Skrátený pracovný čas alebo detské kútiky?”
Robert Kaliňák:
“Myslím si, že sociálny systém u nás je nastavený naozaj veľmi dobre. Napríklad máme pri našich ženách stopercentnú OČR‑ku. Detské kútiky úplne na odbore vyšetrovania a násilnej kriminality ťažko čakať, ale snažíme sa im vyjsť v ústrety.”
Michal Katuška:
“Ministra práce, ministra vnútra Roberta Kaliňáka sa pýtal kolega Erik Potocký, takže toľko uviedli k riešeniu rodovej rovnosti predstavitelia niekoľkých rezortov. Čo vyplýva zo Správy o rodovej rovnosti za rok 2014 a aké opatrenia štát prijal na zlepšenie postavenia žien? Otázky som adresoval Oľge Pietruchovej, riaditeľke odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce.”
Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR:
“Jednak si myslím, že sme spravili veľmi účinné aktívne opatrenia na ochranu žien pred domácim násilím, hlavne napríklad sme spustili tú Národnú linku, spustili sme rôzne národné projekty, vytvorili sme koordinačno‑metodické centrum, ktoré bude metodicky riadiť poskytovanie podporných služieb a poskytovanie ochrany žien pred násilím a druhý taký balík je zosúladenie rodinného a pracovného života, kde za veľmi pozitívne považujem napríklad národný projekt, ktorý nazývame Rodinná práca, kde cielene formou dočasných vyrovnávacích opatrení podporujeme zamestnanosť žien, matiek s malými deťmi na flexibilné formy práce. Pretože to je niečo, na čo sa matky veľmi často sťažujú, že by chceli ísť pracovať, ale trebárs nie na plný pracovný úväzok, pretože keď majú to, ja neviem, trojročné dieťa, tak by uvítali skôr kratší pracovný úväzok.”
Michal Katuška:
“Keby sme sa teraz pozreli na to, že aké je to postavenie žien vo všeobecnosti na základe tej správy, ktorá je predkladaná na vládu. Zmenilo sa niečo radikálne? Sú nejaké skupiny žien, ktoré sú najviac ohrozené a z akých dôvodov?”
Oľga Pietruchová:
“Tak, samozrejme, sú skupiny žien, ktoré sú viacej ohrozené, či už chudobou, tam sú často tie jednorodičovské rodiny, kde prevládajú matky s deťmi, ktoré majú nižší príjem, často je problém s vymáhaním výživného na tieto deti. Potom medzi ohrozené skupiny patria, čo asi tiež nie je prekvapením, ženy v marginalizovaných rómskych komunitách, kde existujú vlastne viacnásobné znevýhodnenie, jednak ako žena, ako matka, ako Rómka, kde prakticky pre nich je nemožné získať nejakú prácu, no a potom sú tu aj staršie ženy, kde je to taký paradox, že na jednej strane zamestnávatelia často hovoria, že prekážkou pre plnú zamestnanosť žien je to, že sa musia starať o malé deti, ale ženy nad päťdesiatku, ktoré už malé deti nemajú, takisto na trhu práce nie sú príliš vítané, pretože pre zamestnávateľov je to už akoby staršia žena z nejakých dôvodov nie atraktívna, takže je otázka, že kedy žena je vôbec zamestnateľná, ale to je asi na inú debatu. Ale ako to postavenie je také, že pomaly sa mení, ženy prenikajú aj do oblastí, ktoré boli tradične mužskou doménou. Existujú projekty napríklad na podporu dievčat v IT technológiách, ktorú robí Fakulta informačných technológií, čiže je to také veľmi rôznorodé. Na jednej strane máme možno tú rurálnu spoločnosť, kde prevládajú tie tradičné rozdelenia mužov a žien a na druhej strane máme, ja neviem, moderné, veľkomestá, kde skôr sa ľudia orientujú takým tým západnejším liberálnejším spôsobom života.”
Michal Katuška:
“Dovoľte jednu otázku, ja vám pomôžem tými dátami priamo z tej správy. V parlamente je podľa aktuálneho stavu približne osemnásť percent žien, v Rade RTVS napríklad je jedenásť percent žien, v súdnictve naopak je šesťdesiat percent žien, čiže z toho vyplývajú tieto rozdiely? A teraz sa nepýtam na to, že viac učiteľov a povedzme súdnictvo preferujú ženy, ale sú tam nejaké systémové kategórie, ktoré to ovplyvňujú? Prečo práve tu je žien viac a tam menej?”
Oľga Pietruchová:
“To sú vlastne tie feminizované odvetvia, kde niektoré ako vo verejnej správe prevládajú ženy, ale až do určitých pozícií, tam hovorím o takzvanom sklenom stope, kde sa ženy veľmi ťažko dostávajú do tých vysokých pozícií a často je to aj kvôli nemu, že oni samé akoby si možno nedôverujú alebo necítia, oveľa viacej váhajú o tom, či na to majú, čiže určite to podporovanie sebavedomia žien je jedným z prostriedkov, ako ich dostať do tých vysokých pozícií, ale keď ste hovorili aj v tej politike, je to také veľmi rôzne, lebo napríklad v Európskom parlamente máme vysoké zastúpenie… relatívne vysoké zastúpenie žien a pritom je to naozaj veľmi namáhavá práca, treba cestovať, čiže taký ten stereotyp o tom, že ženy nie sú vhodné na politiku, myslím, že ten Európsky parlament je dôkaz toho, že neplatí.”
Michal Katuška:
“Dovoľte úplne poslednú otázku. Je to vôbec dôležité sa zaoberať tým, či je tam akýkoľvek pomer mužov a žien? Nie je to jednoducho vec, ktorá sa vyrieši prirodzene a ktorú netreba nejak príliš riadiť?”
Oľga Pietruchová:
“No, ak by sme prirodzene pri tom prirodzenom náraste žien, vlastne ak by sme to nechali na to, tak potrvá asi ešte niekoľko sto rokov, kým by bola dosiahnutá tá rovnoprávnosť a vlastne tá možnosť spolurozhodovať, aj neviem, o vývoji spoločnosti, ak by z nej ženy boli vylúčené, tak potom nemôžeme očakávať, že tá spoločnosť sa bude vyvíjať takým smerom, ktorý bude trebárs aj tým ženám vyhovovať, pretože ten ich pohľad, ktorý prinášajú v rámci, ja neviem, ich socializácie hlavne ako matiek, hlavne v mnohých oblastiach od sociálnej politiky aj cez zamestnanosť prináša niečo obohacujúce pre tú politiku.”
Michal Katuška:
“Konštatuje Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce.”
