Aká je rovnosť príležitostí na Slovensku?

Posted on Posted in Aktuality

23.08.2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci

Jana Maťková, moderátorka:

“Len štvrtina, také je zastúpenie žien v manažmente najväčších európskych spoločností. Vyplýva to zo zistení Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť. Nemecko na tom nie je lepšie, a preto plánuje prijať opatrenia, ktoré do čela firiem prinesie viac profesionálok. Ak nemecké firmy do roka nezvýšia ich počet v správnych radách, vláda im to nariadi zákonom. Sú kvóty pre ženy správnym riešením? A aká je rovnosť príležitostí u nás na Slovensku? Pýtali sme sa Oľgy Pietruchovej, riaditeľky odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.”

Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny:

“Príjemný dobrý deň.”

Jana Maťková:

“Na začiatku poviem ešte niekoľko čísel z Nemecka. V správnych radách najväčších nemeckých spoločností sedí ani nie sedem percent žien. V dozorných radách sú zastúpené dvadsiatimi siedmimi percentami. Ak sa pozrieme na firmy na Slovensku, aký je podiel žien pracujúcich na vysokých pozíciách?”

Oľga Pietruchová:

“Tie čísla na Slovensku sú veľmi podobné, kde tiež v tých dozorných radách spoločností, ktoré sú kótované na burze, je ten podiel medzi dvadsaťpäť až tridsať percent. Ale keď príde na výkonné funkcie, tak ten podiel je podstatne, podstatne nižší.”

Jana Maťková:

“Čo spôsobuje, že to číslo je také nízke?”

Oľga Pietruchová:

“Hovorí sa o takzvanom sklenom strope, že ženy sa dostanú v manažmente po určitú úroveň, ale do tých najvyšších funkcií sa ich dostane len veľmi málo. Samozrejme, tie príčiny sú komplexné a nedá sa pomenovať konkrétne iba jedna príčina. Niektoré z nich sú napríklad spojené s rodovými stereotypmi, s predstavami o tom, ako má vyzerať vedúci pracovník alebo pracovníčka. Ženy sa často považujú za príliš emocionálne na to, aby vykonávali vrcholné funkcie. A na druhej strane sú to často obmedzené možnosti, pretože starostlivosť o deti, o domácnosť je stále u nás v oveľa vyššej miere ešte na pleciach žien.”

Jana Maťková:

“Nemecko chce pomôcť rodovej rovnosti kvótami, ak firmy nezvýšia počet profesionálok samé. O týchto kvótach sa hovorí niekoľko rokov. Aj na pôde Európskej komisie boli diskutované už niekoľkokrát. Ešte v roku 2012 navrhovala komisia legislatívu, ktorá žiadala štyridsaťpercentné zastúpenie žien v manažmente. Návrh však narazil na odpor rady Európskej únie. Ako sa pozeráte vy na takýto spôsob riešenia? Je naozaj potrebné v dnešnej spoločnosti zabezpečiť ženám pozíciu v manažmente kvótami?”

Oľga Pietruchová:

“V prvom rade by som chcela povedať, že ten návrh komisárky Redingovej nebol vyslovene o kvótach. Bol o stanovení cieľov. Ten návrh neurčoval, akým spôsobom tie firmy majú zvýšiť podiel, iba hovoril o tom, že ten podiel oboch pohlaví by nemal byť nižší ako štyridsať percent. Ja by som ešte povedala, keď sa bavíme o Nemecku, aby sme nezabudli aj na to, že tam vlastne tá tradícia určovania nejakých kvót alebo nejakého pomerného zastúpenia nie je nová. Oni už od roku 2001 napríklad majú zákon o verejnej správe, ktorý vyslovene hovorí o štyridsaťpercentnom zastúpení oboch pohlaví a o potrebe prijímať vyrovnávacie opatrenia na vyrovnanie. A preto ani tá diskusia zďaleka nie je taká, aby som povedala plamenná ako je u nás.”

Jana Maťková:

“U nás je teda rozdiel? Pozeráme sa inak na tú diskusiu, keď sa bavíme o kvótach pre ženy?”

Oľga Pietruchová:

“No, ja mám pocit, že na Slovensku sa vôbec nedá vecne diskutovať o kvótach pre ženy, pretože sa to vždy stretne s veľmi emocionálnym odporom a ja to vnímam, že je to akoby taký prežitok z čias socializmu, kedy sme tie kvóty mali a mali sme tridsať percent žien vo vláde a v parlamente. Ale pre ženy samotné to nič neprinieslo.”

Jana Maťková:

“Niektoré komentátorky a analytičky sa ale zhodujú, že kvóty môžu ženám v konečnom dôsledku uškodiť. Verejnosť ich môže podľa nich vnímať len ako dosadené figúrky na základe zákona a nie ako šikovné manažérky, ktoré sa do čela spoločností dostali vďaka svojim schopnostiam. Ako teda nastaviť systém tak, aby mali ženy rovnakú príležitosť, no neboli osočované za to, že sa na pozíciu dostali pomocou nariadenia vlády napríklad?”

Oľga Pietruchová:

“Viete, ja mám taký pocit, že ženy sú osočované aj keď sa na pozíciu dostanú na základe vlastných schopností a skúseností. Lebo potom sú to tie karieristky a krkavčie matky. Treba povedať, že rôzne krajiny majú v tomto bohaté skúsenosti, napríklad Nórsko. A naozaj sa ukazuje, že tých žien je dostatok a prinášajú veľmi pozitívny vplyv na vlastne rozvoj spoločnosti na biznis, na rozhodovanie. Nehovoriac o tom, že čo u nás chýba  to základné pochopenie, ako vlastne funguje takéto kvótovanie by som povedala, že vždy ide o to, že ak sa na danú pozíciu hlásia rovnako kvalifikovaní muž a žena, tak v prípade, ak je tam nízke zastúpenie žien, tak sa rozhodne manažment pre tú ženu. Čiže ide vždy o rovnako kvalifikovaných uchádzačov. Nikdy sa nemôže stať, že menej kvalifikovaná žena dostane to miesto len kvôli tomu, že je žena.”

Jana Maťková:

“Čiže myslíte si, že stanovenie takéhoto cieľa, ktorý hovorí o tom, že v budúcnosti by mal byť v manažmente určitý podiel žien a mužov, ten je najúčinnejší?”

Oľga Pietruchová:

“Určite treba stanoviť nejaké konkrétne ciele, pretože pokiaľ sa to nechá na prirodzený vývoj, tak to bude trvať ešte sto rokov. V súčasnosti, kedy vlastne ženy naozaj na tom trhu práce nachádzajú oveľa širšie uplatnenie, kedy majú dokonca u nás vyššiu úroveň vzdelania, tak je jednoducho hazardom pre spoločnosti, aby sa tento ľudský kapitál žien strácal. To si nemôže dovoliť Nemecko, to si nemôže dovoliť Slovensko, to si nemôže dovoliť žiadna spoločnosť v rámci Európskej únie. Čiže preto je tá snaha naozaj využívať ten ľudský kapitál, ten potenciál, tú vzdelanostnú úroveň žien a dávať im možnosť, aby sa mohli naplno uplatniť. To je za celým tým návrhom, nič iné.”

Jana Maťková:

“Toľko Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďakujem pekne za rozhovor.”

Oľga Pietruchová:

“Ja ďakujem pekne za možnosť. Pekný večer.”